N a j v y š š í s ú d  

6 Tost 8/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 25. februára 2016 v trestnej veci vyžiadanej osoby I. R., predbežné vyšetrovanie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. januára 2016, sp. zn. 5Ntc 7/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť vyžiadanej osoby I. R..

O d ô v o d n e n i e

Sudkyňa Krajského súdu v Trnave uznesením z 12. januára 2016, sp. zn. 5Ntc 7/2015, podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon č. 154/2010 Z.z.) vzala do vydávacej väzby, slovenského občana I. R., nar. X. v P., trvale bytom A. X./X., P., Slovenská republika, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a väzby Leopoldov, ktorá bude spočívať do vykonania trestu odňatia slobody, ktorý bol vyžiadanej osobe uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 55/2015, z 18. augusta 2015, právoplatný 15. októbra 2015, v trvaní 12 mesiacov, prípadne do podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Po doručení tohto uznesenia (18. januára 2016 vyžiadanej osobe a obhajcovi, prokurátorovi 15. januára 2016) podal I. R. 21. januára 2016 sťažnosť, v ktorej poukázal, že vo výsluchu 7. januára 2016 pred prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len prokurátor) uviedol, že nesúhlasí s vydávacou väzbou a ani vinou, ktorú mu kladie Prokuratúra Korneuburg v Rakúskej spolkovej republike, žiadnej takej trestnej činnosti sa nedopustil. Od 4. decembra 2015 vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ku ktorému ho odsúdil Okresný súd Piešťany 18. augusta 2015 pod sp. zn. 1T 55/2015. Vedomý si je, že voči nemu môžu byť vedené ďalšie trestné stíhania. Poukázal na § 31 ods. 1 (zásada špeciality v zákone č. 154/2010 Z.z.), podľa ktorého osoba, ktorá má byť vydaná do iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval. Ustanovený obhajca k uzneseniu o vzatí vyžiadanej osoby, ktoré mu bolo taktiež doručené sa nevyjadril. V podaní z 18. februára 2016 vyžiadaná osoba uviedla, aby nebol vydaný do Rakúskej republiky, ale aby mu boli spojené všetky európske zatýkacie rozkazy, ktoré sú vydané na jeho osobu a aby bol vydaný do cudziny za všetky naraz. Proti jeho osobe je tiež vedené trestné stíhanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Piešťany za prečin krádeže a po túto dobu nemôže byť vydaný do cudziny.  

Prokurátorka, ktorej uznesenie o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby a tiež sťažnosť I. R. boli doručené, nevyužila právo vyjadriť sa k týmto dokladom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bol spis so sťažnosťou predložený 17. februára 2016 preskúmal podľa § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby, I. R., nie je dôvodná.  

Z predloženého spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Ntc 7/2015 vyplýva, že Štátne zastupiteľstvo Korneuburg, Rakúska republika pod sp. zn. 7 St 152/15f z 29. septembra 2015 vydalo európsky zatýkací rozkaz za účelom vydania vyžiadanej osoby slovenského štátneho občana I. R. na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre tri skutky kvalifikované ako zločin ťažkej profesionálnej krádeže vlámaním členmi kriminálnej organizácie podľa § § 127, 128 ods. 1 č. 4, 129 č. 1 a 2, 130 druhý, tretí a štvrtý prípad, 15 Trestného zákona Rakúskej spolkovej republiky, vyznačené v európskom zatýkacom rozkaze ako krádež v organizovanej forme alebo ťažká lúpež, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody do desať rokov a ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že I. R., M. H. a osobitne stíhaný F. T. sú podozriví, že ako spolupáchatelia a členovia kriminálnej organizácie pri spoluúčasti (§ 12) ďalšieho člena tejto organizácie odcudzili dole uvedeným oprávneným cudzie hnuteľné veci v hodnote prevyšujúcej Eur 3 000 ale neprevyšujúcej Eur 50 000, približne Eur 9 250, s úmyslom sa privlastnením neoprávnene obohatiť a s úmyslom zadovážiť si páchaním krádeží vlámaním s korisťou v hodnote vždy nad 3 000 Eur trvalý príjem :

I. odcudzili

1/ dňa 23. apríla 2015 v X. N. šperky, hodinky, laptop, digitálnu kameru, hodinky, mince a hotovosť v celkovej hodnote Eur 3 850 J. M. tak, že vylomili dvere garáže, pričom M. H. vykonal len funkciu vodiča (faktum 1), 2/ dňa 21. apríla 2015 (nesprávne pri preklade došlo k zmene dátumu z 21. apríla 2015 na 23. apríla 2015) v N. šperky, elektronické prístroje, mince, poštové známky a hotovosť v celkovej hodnote približne Eur 5 400 osobe J. F. tak, že vylomili dvere na terasu a zamknutú zásuvku písacieho stolu (faktum 4),

II. pokúsili sa odcudziť dňa 01. apríla 2015 v G. osobe K. D. tak, že sa pokúsili vylomiť dvere na terasu, obeť ich ale pristihla pri čine (faktum 2).  

Na návrh krajskej prokurátorky z 8. októbra 2015 (kedy jej bola doručená kópia európskeho zatýkacieho rozkazu a formulár typu A) sudkyňa krajského súdu opatrením z toho istého dňa pod sp. zn. 5Ntc 7/2015, ustanovila vyžiadanej osobe obhajcu JUDr. Jána Janušku.

Prokurátorka rovnakého dňa predložila sudkyni krajského súdu návrh na vzatie vyžiadanej osoby podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. do vydávacej väzby, ktorá bude v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. spočívať. K uvedenému návrhu predložila zápisnicu o výsluchu vyžiadanej osoby zo 7. januára 2016, odpis registra trestov, lustráciu, kópiu trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 55/2015, z 18. augusta 2015, kópiu správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov z 10. decembra 2015 a originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do jazyka slovenského.  

Sudkyňa krajského súdu rozhodla o návrhu prokurátorky z 11. januára 2016 v zákonnej lehote napadnutým uznesením. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že sudkyňa sa zaoberala všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pri rozhodovaní o vydávacej väzbe. Priliehavým a dostatočným spôsobom odôvodnila výrokovú časť rozhodnutia.

Najvyšší súd po preskúmaní konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, ako aj rozhodnutie samé. Zistil pritom, že sudkyňa, ktorá vo veci rozhodovala je zákonnou sudkyňou a predmetný návrh prokurátora, ktorý bol riadne odôvodnený a vychádzal z predložených dokladov, jej bol pridelený v súlade so zásadami elektronického prideľovania vecí. Základným predpokladom pre rozhodnutie o vydávacej väzbe bol dôvodný návrh prokurátora, zákonným spôsobom vydaný európsky zatýkací rozkaz v originálnej podobe s jeho prekladom do slovenského jazyka a výsluch vyžiadanej osoby v prítomnosti jeho obhajcu.

V napadnutom uznesení je správne poukázané na zákonné ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. týkajúce sa vzatia vyžiadanej osoby do vydávacej väzby. Rovnako správna je aj aplikácia ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o spočívaní vydávacej väzby, nakoľko vyžiadaná osoba vykonáva trest odňatia slobody právoplatne mu uložený súdom Slovenskej republiky.

Navyše z registra trestov vyplýva, že I. R. bol od roku 2001 do dnešnej doby 8-krát vo výkone trestu odňatia slobody všetko za majetkovú trestnú činnosť. Ide o skutočnosť, ktorá podporuje vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z., lebo je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky a aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania.  

Najvyšší súd dodáva, že podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z., ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

Rozhodnutiu o vydávacej väzbe nebránilo ani to, že vyžiadaná osoba poprela páchanie trestnej činnosti na území Rakúskej spolkovej republiky, s vydaním na trestné stíhanie do cudziny nesúhlasí, nevzdala sa uplatnenia zásady špeciality, žiada, aby všetky európske zatýkacie rozkazy vydané proti jeho osobe boli spojené a že voči nemu je vedené aj trestné stíhanie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Piešťany pre prečin krádeže a nemôže byť preto vydaný do cudzieho štátu.  

K uvedenému najvyšší súd dodáva, že krajský súd, ale ani sťažnostný súd v tomto štádiu konania nemohol skúmať dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie týchto činov podľa práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zákona č. 154/2010 Z.z.

Konštatované sa týka aj možnosti vydania jeho osoby do cudziny ohľadne ďalších európskych zatýkacích rozkazov v zmysle § 27 zák. č. 154/2010 Z.z. Ak by sa predbežným vyšetrovaním zistilo, že vyžiadaná osoba je na území Slovenskej republiky trestne stíhaná aj v ďalšej veci, krajský súd by bol povinný prihliadať na ustanovenie § 29 zák. č. 154/2010 Z.z. Ak bude rozhodované o realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu, súd sa bude musieť týmito otázkami zaoberať.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. februára 2016

  JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová