6 Tost 8/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2012 v Bratislave v trestnej veci

proti obžalovanému R. A. a spol., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,

ods. 5 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného R. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre,

sp. zn. 2T 5/2005, z 26. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej Tr. por.)

sťažnosť obžalovaného R. A. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2012, sp. zn. 2T 5/2005, bolo

podľa § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté o nevylúčení predsedníčky senátu JUDr. Ľ. K.

z vykonávania úkonov v danej trestnej veci.

Uvedenému uzneseniu predchádzalo podanie obžalovaného R. A. z 2. januára 2012,

ktorým podal námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu z dôvodu, že v ten istý deň podal

na ňu trestné oznámenie.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal obžalovaný A. včas

sťažnosť, v dôvodoch ktorej namietol procesný postup predsedníčky senátu, ktorá ho mala

nechať predviesť na hlavné pojednávanie, taktiež namietal tú skutočnosť, že o ním vznesenej

námietke nerozhodoval nadriadený súd, ale senát krajského súdu.

Dňa 8. marca 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenej sťažnosti obžalovaného.

Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané

Trestným poriadkom na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba,

proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo uskutočnené včas;

podľa § 147 ods. 1 Tr. por. rozhodujúc v súlade s ustanovením §§ 564 ods. 4, 567c ods. 1

Tr. por. účinného od 1. januára 2006 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd v danom prípade postupoval

správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého -nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie  

§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé,

že tento obžalovaný odôvodnil v podstate len námietkami smerujúcimi k procesnému

postupu súdu, ktoré však nepatria medzi dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu taxatívne uvedené v ust. § 30 ods. 1 Tr. por., a preto pre ne ani nemôže

byť takýto orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. To však ale neznamená,

že tieto nebudú musieť byť predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania.

Okrem uvedených výhrad dotýkajúcich sa spôsobu rozhodovania dotknutého

krajského súdu pritom obžalovaný R. A. neuviedol vo svojej námietke a následnej sťažnosti

žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie

z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,

pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Samotné podanie

trestného oznámenia na sudkyňu ani samotná predsedníčka senátu nepovažuje za okolnosť,

ktorá by mala viesť k jej zaujatosti.

Ide o pomerne rozšírenú prax obvinených a obžalovaných, ktorí podaním

neodôvodnených trestných oznámení a následnou námietkou zaujatosti sa snažia jednak

o spôsobovanie prieťahov v konaní, jednak o výmenu zákonného sudcu.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vyslovenie

vylúčenia sudcu, nakoľko nie je daný žiadny dôvod predpokladaný týmto zákonným

ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie

uvedenej trestnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval sťažnosť obžalovaného R. A. za dôvodnú, a preto ju podľa § 148 ods. 1 písm. c/

Tr. por. zamietol.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. marca 2012

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová