6 Tost 8/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka
na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2012 v Bratislave v trestnej veci
proti obžalovanému R. A. a spol., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,
ods. 5 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného R. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 2T 5/2005, z 26. januára 2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej Tr. por.)
sťažnosť obžalovaného R. A. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2012, sp. zn. 2T 5/2005, bolo
podľa § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté o nevylúčení predsedníčky senátu JUDr. Ľ. K.
z vykonávania úkonov v danej trestnej veci.
Uvedenému uzneseniu predchádzalo podanie obžalovaného R. A. z 2. januára 2012,
ktorým podal námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu z dôvodu, že v ten istý deň podal
na ňu trestné oznámenie.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal obžalovaný A. včas
sťažnosť, v dôvodoch ktorej namietol procesný postup predsedníčky senátu, ktorá ho mala
nechať predviesť na hlavné pojednávanie, taktiež namietal tú skutočnosť, že o ním vznesenej
námietke nerozhodoval nadriadený súd, ale senát krajského súdu.
Dňa 8. marca 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre
tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenej sťažnosti obžalovaného.
Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané
Trestným poriadkom na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo uskutočnené včas;
podľa § 147 ods. 1 Tr. por. rozhodujúc v súlade s ustanovením §§ 564 ods. 4, 567c ods. 1
Tr. por. účinného od 1. januára 2006 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd v danom prípade postupoval
správne a v súlade so zákonom.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu
ustanoví zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť
najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé,
že tento obžalovaný odôvodnil v podstate len námietkami smerujúcimi k procesnému
postupu súdu, ktoré však nepatria medzi dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu taxatívne uvedené v ust. § 30 ods. 1 Tr. por., a preto pre ne ani nemôže
byť takýto orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. To však ale neznamená,
že tieto nebudú musieť byť predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania.
Okrem uvedených výhrad dotýkajúcich sa spôsobu rozhodovania dotknutého
krajského súdu pritom obžalovaný R. A. neuviedol vo svojej námietke a následnej sťažnosti
žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie
z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,
pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Samotné podanie
trestného oznámenia na sudkyňu ani samotná predsedníčka senátu nepovažuje za okolnosť,
ktorá by mala viesť k jej zaujatosti.
Ide o pomerne rozšírenú prax obvinených a obžalovaných, ktorí podaním
neodôvodnených trestných oznámení a následnou námietkou zaujatosti sa snažia jednak
o spôsobovanie prieťahov v konaní, jednak o výmenu zákonného sudcu.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k takému záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vyslovenie
vylúčenia sudcu, nakoľko nie je daný žiadny dôvod predpokladaný týmto zákonným
ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie
uvedenej trestnej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval sťažnosť obžalovaného R. A. za dôvodnú, a preto ju podľa § 148 ods. 1 písm. c/
Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. marca 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová