N a j v y š š í   s ú d  

6Tost/7/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela

na neverejnom zasadnutí konanom 25. februára 2016 v Bratislave v trestnej veci proti

obvinenému S. G.   G.   a spol.   pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

BB-4T/2/2016, z 11. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e uznesenie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/2/2016, z 11. februára 2016.

II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného S. G. G. a žiadosť obvineného S. G.

o prepustenie z väzby z a m i e t a.

III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. žiadosť obvineného S. G. G. o nahradenie

väzby písomným sľubom z a m i e t a.

IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. žiadosť obvineného S. G. G. o nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka z a m i e t a.

V. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného S. G.   n e n a h r á d z a

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

VI. Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. obvinených S. G. G. a S. G.   p o n e c h á v a  

vo väzbe.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn.

BB-4T/2/2016, z 11. februára 2016 rozhodol podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o prepustení

obvineného S. G. G. a obvineného S. G. z väzby na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil

v podstate nasledovným spôsobom :

„Preskúmaním obsahu predloženého spisového materiálu bol konajúcim súdom prijatý

záver, že vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania - z výpovedí

utajených svedkov č. 1, 2, 3, svedkov L. N. a H. S., zápisníc o konfrontáciách, a pripojených

listinných dôkazov, ktoré vo svojom obsahu predstavujú súhrn dôkazov v neprospech

obvinených, v súčasnom štádiu trestného konania po podaní obžaloby u obvinených S. G. G.

a S. G. doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú existencii dôvodného podozrenia, že skutky,

pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, spáchané boli, majú znaky trestných činov, za ktoré

sa trestné stíhanie vedie, a existujú dôvody na podozrenie, že sa obidvaja obvinení skutkov

dopustili. Pokiaľ však ide o existenciu dôvodnej obavy, že obvinení ujdú alebo sa budú

skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu a ďalej o existenciu obavy, že obvinení budú

pokračovať v páchaní trestnej činnosti, za ktorú im bolo vznesené obvinenie, bol súdom

prijatý záver, že v súčasnom štádiu konania tu nie sú skutočnosti svedčiace pre tieto závery,

nakoľko nie sú tu také konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili, že by sa obidvaja obvinení

dopustili konania svedčiaceho o tom, že sa vyhýbajú trestnému stíhaniu, alebo že by mali

v páchaní trestnej činnosti pokračovať. Pokiaľ tu aj tieto obavy na začiatku trestného konania

a v prípravnom konaní boli, tak ako to súdy pri rozhodovaní o väzbe ustálili, plynutím času

tieto obavy boli úplne zoslabené. Do úvahy bolo potrebné vziať nie len obhajobné tvrdenia

obvinených pri výsluchu, že nemajú dôvod sa vyhýbať trestnému stíhaniu, ani pokračovať

v páchaní trestnej činnosti, na ktorú už nemajú ani reálnu možnosť, ale najmä platnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej väzba musí byť odôvodnená

v každom štádiu konania a môže trvať len nevyhnutný čas. Rovnako tak bolo potrebné

prihliadnuť na tú skutočnosť, že väzba obvinených trvá už šestnásť mesiacov a taktiež

ako na významnú skutočnosť, že proti obvineným S. a N. bolo trestné stíhanie podmienečne

zastavené a obvinený S. po tom ako sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti bol prepustený z väzby na slobodu. Len samotná skutočnosť, že obvinení G. a G. sa k spáchaniu trestnej

činnosti nepriznali, nemôže byť dôvodom pre ich ďalšie väzobné stíhanie. Súd má za to, že v rámci základných zásad spravodlivého trestného procesu nie je možné postupom

orgánov v prípravnom konaní vytvoriť stav, že dvaja obvinení, ktorí sa k trestnej činnosti

priznali sa stali postupom týchto orgánov beztrestnými a ďalší dvaja páchatelia, ktorí

sa nepriznali budú naďalej stíhaní vo väzbe. Je neprípustné, aby väzba slúžila ako donucovací

prostriedok k priznaniu obvinených. Z uvedených dôvodov preto bol prijatý záver, že dôvody

väzby u obvinených G. a G. pominuli“.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. V sťažnosti uviedol : „Vo vzťahu

k použitiu zmierňujúceho ustanovenia podľa ustanovenia § 218 Trestného poriadku voči

obvineným H. S. a L. N. (ktorí mimochodom doposiaľ neboli súdne trestaní) nemožno

súhlasiť s názorom súdu, že na ich prepustenie z väzby na slobodu slúžilo ako donucovací

prostriedok ich priznanie, veď aj obvinení S. G. G. ako aj S. G. svojím spôsobom uznávajú

svoju účasť na spáchaní trestnej činnosti, avšak v rozpore s produkovanými dôkazmi svoju

vinu takmer úplne bagatelizujú napriek tomu, že patria do organizovanej skupiny osôb

z rôznych štátov, kde dôvody stíhania u všetkých členov tejto skupiny sú o to zjavnejšie,

že doposiaľ vykonaným vyšetrovaním sa podarilo logicky preukázať ich vzájomne vzťahy

a prepojenie. Oproti týmto tvrdeniam, však obhajoba H. S. a L. N. úplne korešpondujú

s ďalšími svedeckými výpoveďami, ako aj ostatnými dôkazmi zadováženými v priebehu

vyšetrovania, kým u obvinených S. G. G. a S. G. ich spôsob obhajoby nie je dôvodom

existencie väzby, pretože by popreli právo obvineného na obhajobu a práve vtedy by bola

väzba donucovacím prostriedkom na priznanie. Dôvodnosť väzby je však u nich preukázaná

inými presvedčivými argumentmi. V tomto štádiu konania materiálna podmienka väzby

je daná tým, že doposiaľ získané dôkazy opodstatňujú dôvodnosť podozrenia, že skutky,

pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie sa stali, majú znaky trestného činu a je dôvodné

podozrenie, že na ich spáchaní sa podieľali obvinení S. G. G. a S. G. a z ich konania,

ako i ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinení sa dopustia konania

predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Trestného poriadku. V podrobnostiach

preto poukazujem na dôvodovú časť predchádzajúcich napadnutých uznesení a rozhodnutí

najvyššieho súdu, ako aj na predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto trestnej

veci. Doposiaľ prednesené sťažnostné námietky sú vo svojej podstate iba zopakovaním

skutočností, ktorými sa zaoberali ako súd prvého stupňa, tak aj najvyšší súd vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach. V predmetnej trestnej veci mám za to, že u hore uvádzaných obvinených aj v tomto štádiu konania naďalej existujú dôvody väzby. V prípade oboch

obvinených existuje hrozba vysokého trestu odňatia slobody, nakoľko v prípade uznania

dôkazov svedčiacich v ich neprospech a prípadného následného uznania viny hrozí týmto

osobám trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až dvadsať rokov, neberúc

zatiaľ pri tejto argumentácii do úvahy možné uplatnenie asperačnej zásady, ktorá

opodstatnenosť hrozby vysokého trestu len umocňuje, nakoľko obaja obvinení sú stíhaní

minimálne za dva skutky.

V prípade obvineného S. G. G. sa jedná o osobu Talianskej štátnej príslušnosti,

pričom posúdením hrozby vysokého trestu v spojitosti s jeho kriminálnou minulosťou a s jeho

doterajším spôsobom života, je odôvodnený predpoklad, že táto osoba nebude dobrovoľne

dostupná pre orgány činné v trestnom konaní na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrení

obvineného S. G. G. k jeho pobytu, obvinený síce uviedol adresu, na ktorej sa bude zdržiavať,

avšak podľa jeho vyjadrení sa tento presúva po viacerých krajinách. Ako najzávažnejšiu

skutočnosť, odôvodňujúcu obavu, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať uvádzam, že v čase

jeho zadržania bolo po ňom v Taliansku vyhlásené pátranie po pobyte, ktorá skutočnosť

pri rozhodovaní o trvaní väzby ušla pozornosti súdu.

U tohto obvineného je taktiež potrebné konštatovať ďalšie dôvody opodstatňujúce

obavu z jeho možného úteku a to najmä jeho kriminálna minulosť, keď podľa vyjadrení

samotného obvineného bol tento viacnásobne súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť

a preto aj v jeho prípade len ťažko možno konštatovať, že by sa tento dobrovoľne dostavoval

na úkony pred orgány činné v trestnom konaní na území Slovenskej republiky, navyše,

keď ako sám uvádza, na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, má sa zdržiavať na adrese

v M., avšak túto adresu nemá nikde hlásenú. Vzhľadom na spôsob páchania trestnej činnosti,

druh trestnej činnosti a predpokladaný zisk z tejto trestnej činnosti je len málo

pravdepodobné, že títo obvinení, v spolupráci s doposiaľ neustálenými ďalšími osobami,

si nebudú aj naďalej páchaním takejto, resp. obdobnej trestnej činnosti zadovažovať

prostriedky na živobytie. Z povahy doteraz vykonaných dôkazov je zrejmé, že obvinení majú

vybudovanú pomerne rozsiahlu sieť spolupracujúcich osôb, ktoré zabezpečujú, resp. mali

zabezpečovať, či už samotný prevoz falošných bankoviek, alebo ich následnú distribúciu

a preto neexistuje rozumný dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že títo

obvinení, v prípade ich prepustenia na slobodu, budú naďalej viesť normálny, spoločnosťou tolerovaný život a zabezpečovať si prostriedky z legálnych zdrojov. Tu je potrebné opätovne poukázať na správu z Interpolu Rím a na výpisy z justičného registra Prokuratúry pri Súde

v Ríme, z ktorej je zrejmé, že obvinení S. G. G., S. G. sú osobami, ktoré majú bohatú

kriminálnu minulosť, v prípade obvineného S. G. G. sa dokonca jedná o osobu, ktorá

je členom sicílskej mafie. S. G. G. má 13 záznamov od roku 1988 do roku 2013, z čoho

vyplýva, že bol viackrát odsúdený okrem iného za zločin pokusu o vydieranie, za zločin

falšovania šekov, za falšovanie kolkov, za zločin mafiánskeho spolčovania a za zločin

klamstva na nepodmienečné tresty odňatia slobody a na iné tresty. Rovnako z výpisu

z justičného registra Prokuratúry pri Súde v Ríme pod číslom 122301/2014/R

a 122303/2014/R (č.l. 2913-2928 vyš. spisu) vyplýva, že tam S. G. má 19 záznamov

od roku 1979 do roku 2008, v rozpätí ktorých rokov bol viackrát odsúdený okrem iného

za zločiny nekrytia šekov, za podvody, za prechovávanie ukradnutých vecí, zločin pokusu

o vydieranie, za zločin falšovania šekov, za zločin ilegálneho prechovávania omamných

látok, za zločin ublíženia na zdraví, za zločin prechovávania zbraní, za zločin prepadnutia

počas verejnej súťaže na nepodmienečné tresty odňatia slobody a na iné tresty. Z rozhodnutí

špecializovaného trestného súdu i rozhodnutia najvyššieho súdu možno zrozumiteľne

vyvodiť, prečo a z akých dôvodov bolo doteraz rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obvinených

o prepustenie z väzby a prečo nebolo rozhodnuté o nahradení ich väzby alternatívnymi

inštitútmi, pričom poznamenávam, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany

v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením

dôkazov, právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania

pred všeobecným súdom úspešná. Zároveň som aj toho názoru, že u obvinených neprichádza

do úvahy žiadna iná obmedzujúca alternatívna ištitúcia na nahradenie väzby,

keďže je potrebné pri prijímaní jednotlivých alternatív náhrady väzby prihliadať na celkový

charakter páchanej trestnej činnosti, ale rovnako tak treba vždy prihliadať aj na povahu

prejednávaného prípadu, ktorá je v posudzovanej veci mimoriadne závažná a to

s prihliadnutím na rozsah a dobu páchanej trestnej činnosti. S poukazom na rozhodovaciu

činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2ÚS 67/2013, som toho názoru,

že u obvinených S. G. G. a S. G. nie je možné tento inštitút uplatniť, pretože obvinení

sú stíhaní za obzvlášť závažný zločin, za ktorý im hrozí trest odňatia slobody

na 12 až 20 rokov.“

K sťažnosti sa vyjadril obv. S. G. G. nasledovne: „Na základe porady s mojím

obhajcom dňa 19.02.2016 v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica predkladám NS SR v Bratislave vyjadrenie k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora ÚŠP GP SR

proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/2/2016, zo dňa 11.02.2016 v tomto rozsahu :

- dôvody prokurátora, ktorými brojí proti správnosti rozhodnutia o mojom prepustení z väzby

považujem za nesprávne predovšetkým preto, lebo skutočnému stavu veci zodpovedá to,

že práve L. N. a H. S. majú rozhodujúci podiel na spáchanej trestnej činnosti

a ich verziám o podstatných okolnostiach skutkov bolo nekriticky uverené, čas ukáže,

že vo svojich výpovediach fabulovali,

- prokurátorom akcentované skutočnosti o možnosti môjho úteku a pokračovania trestnej

činnosti sú v súčasnom období iba istou konštrukciou možného, ale nie preukázaného,

pretože tvrdenie o tom, že je proti mne v Taliansku vyhlásené pátranie nie je verifikované

napr.: údajom prokurátora, ktorý orgán po mne pátra, aká je súčasná situácia, čo rovnako platí

aj o mojich presunoch a údajnom nebezpečenstve zadovažovania si prostriedkov na živobytie páchaním takejto trestnej činnosti alebo inej trestnej činnosti po rôznych krajinách, čo tiež

nie je objektivizované, som slobodný občan Talianska a zásada praesumptio boni viri platí

aj v otázke môjho pobytu, pohybu a statusu,

- nezodpovedá skutočnosti ani to, že som členom sicílskej mafie, pretože na takýto záver niet

v tejto trestnej veci žiadneho relevantného dôkazu, rovnako tak tvrdenia o tom, že od roku

1988 do roku 2013 mám 13 záznamov za rôzne odsúdenia nie je aktuálny, lebo podľa

právneho poriadku Talianska dochádza uplynutím času k výmazom určitých predchádzajúcich

súdnych potrestaní, čo je môj prípad.  

Záverom uvádzam, že aj ostatné dôvody sťažnosti prokurátora vnímam ako nesprávne,

nezodpovedajúce potrebe ďalšieho obmedzovania mojej osobnej slobody väzbou,

čo som podrobne vysvetlil počas môjho výsluchu pred súdom I. stupňa dňa 11.02.2016. Preto

navrhujem, aby po preskúmaní sťažnosti prokurátora ÚŠP GP SR, sp. zn.

VII/2 Cv 216/14/1000, proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, sp. zn. BB-4T/2/2016, zo dňa 11.02.2016 a konania, ktoré tomuto uzneseniu

predchádzalo túto sťažnosť Najvyšší súd SR v Bratislave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.“

Najvyšší súd na podklade podaných sťažností preskúmal v zmysle § 192 ods. 1

Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Z predloženého spisového materiálu vyplýva

nasledovné :

- uznesením z 3. novembra 2011 (č.l. 111-113) rozhodol sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu o vzatí aj obvineného S. G. G. a obvineného S. G. do väzby

obidvoch z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby

im začala zhodne plynúť 30. októbra 2014 od 23.09 h. Najvyšší súd uznesením

z 21. novembra 2014 (č.l. 114-119) zrušil vyššie označené uznesenie a sám rozhodol o vzatí

menovaných do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým,

že upravil začiatok plynutia väzby od 31. októbra 2014 o 23.09 h.,

- uznesením zo 4. mája 2015 (č.l. 151-155) rozhodol sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu o predĺžení lehoty väzby obvineným do 31. októbra 2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. mája 2015 (č.l. 156-159) zamietol

sťažnosti obvinených ako nedôvodné,

- uznesením z 13. októbra 2015 (č.l. 187-190) sudca pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu predĺžil lehotu väzby obvineným S. G. G. a S. G. do 28. februára 2016,

- dňa 28. januára 2016 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku obžalobu (č.l. 2917-2991)

na obvinených S. G. G. a na S. G. za spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. v časti

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pre skutok uvedený v bode 1/ obžaloby

a za spáchanie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. i/ Tr. zák. pre skutok

pod bodom 2/ obžaloby,

- uznesením z 11. februára 2016 (č.l. 3046-3049) rozhodol Špecializovaný trestný súd

o prepustení obvineného S. G. G. a S. G. z väzby na slobodu.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že o väzbe bolo doposiaľ rozhodované priebežne,

plynule a urýchlene v súlade s § 2 ods. 6 Tr. por., čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Najvyšší súd si neosvojil závery a právne úvahy Špecializovaného trestného súdu,

ktoré prezentoval v odôvodnení napadnutého uznesenia a naopak, za správne považuje

sťažnostné argumenty prokurátora. Stav pozbavenia osobnej slobody obvineného má výsostne

individuálny charakter a preto nemožno (ako to vysvetlil Špecializovaný trestný súd) o väzbe

jedného obvineného rozhodovať s poukazom na osobný stav iného obvineného („...nie je

možné postupom orgánov v prípravnom konaní vytvoriť stav, že dvaja obvinení, ktorý sa

k trestnej činnosti priznali sa stali postupom týchto orgánov beztrestnými a ďalší dvaja

páchatelia, ktorí sa nepriznali budú naďalej stíhaní vo väzbe“ – č.l. 3049). Špecializovaný

trestný súd sa v tejto svojej úvahe mýli a nepochybne aj preto pri rozhodovaní o žiadosti

obvinených o prepustenie z väzby na slobodu pochybil. Najvyšší súd totižto i v súčasnom

štádiu konania považuje za naplnené všetky formálne i materiálne podmienky väzby

u obidvoch obvinených.

Dôvodnosť trestného stíhania obvineného S. G. G. a obvineného S. G. sa podaním

obžaloby neznížila, ale naopak, výsledky doterajšieho vyšetrovania v dostatočnom rozsahu preukazujú dôvodnosť podanej obžaloby a existenciu dôvodného podozrenia, že obvinení

sa dopustili žalovanej trestnej činnosti tak, ako to prezentoval prokurátor vo výrokovej časti

obžaloby. Na vyslovenie takéhoto záveru existuje dostatok relevantných dôkazov počnúc

výpoveďami utajovaných svedkov a končiac výpoveďami samotných obvinených, ktorí v podstate spochybňujú len skutok pod bodom 2/ obžaloby. Takýto dôkazný stav preukazuje

naplnenie materiálnej podmienky väzby – danosti skutkových okolností vzatia do väzby,

pretože zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie

bol spáchaný, má znaky trestného činu a je daná existencia dôvodného podozrenia, že skutky

spáchali obvinení. Najvyšší súd konštatuje (podobne ako aj Špecializovaný trestný súd),

že v súčasnom štádiu konania existuje dôvodné podozrenie, že obvinený S. G. G. a obvinený

S. G. sa dopustili žalovanej trestnej činnosti, čím je daná jedna z materiálnych podmienok

väzby a to existencia dôvodného podozrenia. Pokiaľ ide o ďalšiu materiálnu podmienku

väzby – danosť väzobných dôvodov aj v tejto časti si najvyšší súd osvojil argumentačné

závery prokurátora a konštatačné závery súdov, ktoré rozhodovali o väzbe v predchádzajúcich

štádiách trestného konania. I teraz po podaní obžaloby totižto hrozí,

že obidvaja obvinení by mohli ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhli prípadnému trestu, ktorého uloženie im hrozí. Predpoklady k tomu vyplývajú z remeselného páchania trestnej

činnosti obvinenými spojeného so zmenami miesta pobytu, dokonca v rámci viacerých štátov

znásobené u obvineného S. G. i tým, že aj v domovskej krajine (Taliansko) bolo po ňom

vyhlásené pátranie. Rozdelenie úloh, koordinácia činnosti, súčinnosti jednotlivých osôb

(dokonca vynútená hrozbami násilia) a rozdelenie úloh jednotlivých páchateľov zreteľne

naznačujú i obavu z následného premysleného ukrytia a ukrývania sa obvinených

pred spravodlivosťou a opäť za súčinnosti iných osôb. Preto najvyšší súd uzatvára,

že u obidvoch obvinených je dané vysoké riziko ich úteku zo Slovenskej republiky v prípade

prepustenia z väzby na slobodu a teda je u nich daný i v súčasnom štádiu konania dôvod

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Obvinený S. G. G. a obvinený S. G. sú osoby s mimoriadne bohatou kriminálnou

minulosťou (S. G. G. 13-krát súdne postihnutý a S. G. 19-krát súdne postihnutý v domovskej

krajine). Ich sklon k páchaniu trestnej činnosti nie je náhodný či ojedinelý, čo dokumentuje,

že sú nenapraviteľní žiadnym zákonným postihom a páchanie trestnej činnosti sa stalo

neoddeliteľnou súčasťou ich osobnosti a životnej filozofie. S pravdepodobnosťou rovnajúcou

sa takmer úplnej istote hrozí, že ak by boli prepustení z väzby na slobodu, opätovne

sa dopustia trestnej činnosti. Preto je u obidvoch obvinených daný aj dôvod väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Všetky vyššie uvedené okolnosti nielenže dokumentujú a preukazujú existenciu

väzobných dôvodov, ale zároveň umožňujú vysloviť najvyššiemu súdu záver, že ani jeden z procesných prostriedkov nahrádzajúcich väzbu, ktorých aplikovanie navrhoval obvinený

S. G. G. (§ 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.), resp. na ktorý musí súd z úradnej povinnosti

prihliadať (§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. – II. ÚS/67/2013) by nesplnil svoj účel (zabrániť

obvineným v úteku, zabrániť im v pokračovaní v trestnej činnosti a zabezpečiť plynulý

priebeh ďalšieho konania), pretože miera rizika zmarenia súdneho procesu, úteku

a pokračovania v trestnej činnosti presahuje akceptovateľnú hranicu dôvery súdu v kladné

vlastnosti osobnosti obidvoch obvinených a v úprimnosti ich slov a tvrdení v žiadostiach

o prepustenie z väzby na slobodu a pri výsluchoch pred súdom. Naviac povaha trestnej

činnosti (sofistikované konanie skupiny osôb, ich cezhraničná protiprávna aktivita, závažnosť

hroziaceho následku, hrozby násilím viacerým osobám) a relatívne vysoký hroziaci trest

obvineným vylučujú pozitívne úvahy najvyššieho súdu o nahradenie väzby navrhovanými

procesnými prostriedkami. Okrem vyššie uvedeného na použitie ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa pri obzvlášť závažných zločinoch vyžaduje existencia

výnimočných okolností prípadu.

Podľa § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4 možno záruku

alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Podmienenie použitia procesných prostriedkov nahradenia väzby podľa § 80 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por. výnimočnými okolnosťami prípadu

v zmysle § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Tr. por. upresňuje článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na účely postupov vnútroštátnych orgánov

pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen závažné skutky, pre ktoré sa vedie trestné

stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje

dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe už použitých

prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4 Tr. por.) alebo dokonca opätovne

vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom, čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba).

Výnimočná okolnosť prípadu sa posudzuje z hľadiska pomerov páchateľa a podstatných

okolností prípadu.

Najvyšší súd nezistil žiadne a už vôbec nie výnimočné okolnosti prípadu, ktoré

by mohli pozitívne ovplyvniť zhovievavosť súdu pri úvahách o aplikácii prostriedkov

nahrádzajúcich väzbu.

Najvyšší súd pripomína Špecializovanému trestnému súdu znenie § 176 ods. 1 písm. a/

Trestného poriadku, podľa ktorého uznesenie musí obsahovať označenie orgánu, o ktorého

rozhodnutie ide a mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili. Uznesenie

Špecializovaného trestného súdu nezodpovedá tomuto zákonnému ustanoveniu,

pretože neobsahuje mená členov senátu.

So zreteľom na vyššie uvedené preto najvyšší súd rozhodol tak, že zamietol žiadosti

obvinených o prepustenie z väzby, rozhodol o nenahradení ich väzby procesnými

prostriedkami uvedenými v § 80 Tr. por. a napokon rozhodol o ich ponechaní vo väzbe. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. februára 2016

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová