N a j v y š š í s ú d
6 Tost 7/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 14. februára 2013 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného M. B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného I. K. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, zo 17. decembra 2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného I. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-1T 26/2011, zo 17. decembra 2012 podľa § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znaleckú organizáciu Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika.
Proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podal riadne, včas sťažnosť obžalovaný I. K.. V písomne podanej sťažnosti uviedol, že podáva sťažnosť pre vecné dôvody a smeruje na doplnenie otázok v uznesení pod číslami 2 a 3. Pod číslom 2 navrhuje doplniť otázku vetou „a určiť na akej úrovni bol falzifikát vyrobený v súvislosti s jeho zameniteľnosťou s originálom“. Pod číslom 3 uznesenia vníma za dôležité doplniť otázku nasledujúcou vetou „a uviesť, či znaleckým skúmaním vykonávaným v minulosti neboli skúmané diaľničné známky vykazujúce zhodný spôsob falšovania“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 23. februára 2012, bol obžalovaný I. K. uznaný v bode I. rozsudku (spoločne s ďalšími obžalovanými) vinným zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a v bode 6/ (spoločne s ďalšími obžalovanými) z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
Špecializovaný trestný súd obžalovanému I. K. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad na 2 roky.
Na základe odvolaní obžalovaných a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky aj v neprospech obžalovaného I. K., Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 To 4/2012, z 15. novembra 2012 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 23. februára 2012 ohľadom M. B., A. B., M. B., F. K., F. L., M. J., I. K. a B. Ž.. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Hlavným dôvodom zrušenia veci a vrátenia veci na došetrenie bolo porušenie práva na obhajobu obžalovaných a práva na spravodlivý proces v tom, že obžalovaným neboli doručené uznesenia o pribratí znalcov a tým im bolo odňaté ich právo proti rozhodnutiam podať sťažnosť.
Špecializovaný trestný súd po zrušení rozhodnutia a pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu, aby uvedené pochybenia boli odstránené, vydal rozhodnutie o pribratí znaleckej organizácie Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika.
Doplnenie otázky pre znalca tak, ako to požaduje obžalovaný, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia o pribratí znaleckej organizácie. Znalec pri študovaní spisu si preštuduje sťažnosť obžalovaného a môže na otázku obžalovaného zodpovedať, ak to bude považovať za vhodné. Keď tak neurobí v znaleckom posudku, obžalovaný mu môže túto otázku položiť pri výsluchu znalca (§ 145 ods. 2 Tr. por.).
Sťažnosť obžalovaného nebola dôvodná, a preto najvyšší súd postupoval podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. februára 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová