N a j v y š š í s ú d
6 Tost 6/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 14. februára 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému M. B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného F. K. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, zo 17. decembra 2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného F. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-1T 26/2011, zo 17. decembra 2012 rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 Tr. zák. o pribratí znaleckej organizácie Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie pyrotechnika.
Proti uzneseniu predsedu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podal sťažnosť obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. J. a prostredníctvom náhradného obhajcu Mgr. D. Š.. Ide o obsahovo úplne zhodné sťažnosti, zrejme z dôvodu, aby každý z obhajcov mal zaplatený úkon vo veci.
Obžalovaný v sťažnosti uviedol, že vec, ktorá má byť predmetom znaleckého posúdenia fyzicky neexistuje, nemôže byť znalcovi predložená, a preto nie je možné znalecky skúmať uvedenú stopu a zodpovedať na kladené otázky. Otázky, ktoré má v zmysle uznesenia zodpovedať znalecký posudok a ktoré majú byť predmetom skúmania, môžu byť zodpovedané výlučne v rovine domnienok, špekulácií a dohadov a teoretických učebnicových údajov.
Vyslovil názor, že z fotografie sa nedá zistiť, či sa jedná o pyrotechnický predmet, nie je možné zistiť pôvod veci, ani krajinu výroby. K funkčnosti a účinkom sa možno vyjadriť v teoretickej rovine.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení spisu na rozhodnutie o sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom 23. februára 2012 rozhodol o obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 30. júna 2011 tak, že v bode 1/ obžaloby uznal obžalovaného F. K. (spoločne s ďalšími obžalovanými), vinným zo zločinu založenia, zosnovania, podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 6/ z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (spolu s ďalšími obžalovanými) a v bode 9/ (samostatne) z obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.
Špecializovaný trestný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a ochranný dohľad na 3 roky.
Rozsudok špecializovaného trestného súdu bol na základe podaných odvolaní obžalovaným (ďalších obžalovaných) a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2012 v Bratislave Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený ohľadne obžalovaných M. B., A. B., M. B., F. K., F. L., M. J., I. K. a B. Ž. a vec bola vrátená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Hlavným dôvodom zrušenia rozsudku bolo porušenie práva obžalovaných a práva na spravodlivý proces obžalovaných tým, že neboli obžalovaným doručované uznesenia o pribratí znalcov do konania, čím bolo obžalovaným odopreté právo na podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktoré mu mali byť doručené a neboli. Tieto skutočnosti v podanom dovolaní namietal aj obžalovaný.
Obžalovaný podal sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca do konania z toho dôvodu, že vec, ktorá má byť predmetom znaleckého skúmania neexistuje, nemôže sa skúmať a preto otázky, ktoré majú byť predmetom skúmania môžu byť zodpovedané v rovine domnienok, špekulácií, dohadov a teoretických údajov.
K sťažnosti obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že znalec je osoba so špeciálnymi odbornými znalosťami v určitom odbore ľudskej činnosti, ktorú orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberá na objasnenie dôležitých skutočností, ktoré vyžaduje odborné posúdenie. Znalec podáva posudok iba o otázkach skutkových z hľadiska svojej konkrétnej znaleckej odbornosti, ktorú nesmie prekročiť. Preto len znalec môže zodpovedať na otázky uvedené v uznesení o pribratí znalca, nie je schopný na tieto otázky odpovedať, sudca, obhajca, obvinený. Ak znalec nebude môcť na základe dôkazov a skutočnosti, ktoré má k dispozícii zodpovedať na položené otázky, tak vo veci nepodá znalecký posudok a uvedie dôvody, prečo nie je možné podať vo veci znalecký posudok a zodpovedať na položené otázky. Preto je názor obžalovaného na nemožnosť podania posudku vo veci predčasný a v rozpore so zásadami pre podávanie znaleckých posudkov.
Sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu do konania nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. februára 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová