N a j v y š š í s ú d
6 Tost 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 14. februára 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému M. B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnostiach obžalovaných I. K., A. B., F. K. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 21. decembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obžalovaných I. K., A. B. a F. K. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 21. decembra 2011 rozhodol tak, že podľa § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znaleckú organizáciu Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru z odboru 49 00 00 kriminalistika, odvetvie 49 06 00 ručné písmo.
Proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podali sťažnosti obžalovaní I. K., A. B., F. K. riadne a včas.
I. K. v písomne podanej sťažnosti uviedol, že podáva sťažnosť pre vecné dôvody. Vznáša námietku k vykonaniu takéhoto dôkazu, nakoľko boli porušené práva čl. 16 a 22 Ústavy Slovenskej republiky nebohého R. B.. Tento list bol jeho súkromným vlastníctvom a po jeho smrti mal byť vydaný jeho pozostalým. Nakoľko R. B. stratil status obvinenej osoby, v tom prípade nejde o postup podľa § 108 Tr. por. o zadržanie zásielky, lebo nebol vydaný žiadny príkaz a z toho dôvodu by nemal byť predmetom znaleckého skúmania.
Obžalovaní A. B. a F. K. v písomne podanej sťažnosti uviedli, že podávajú sťažnosť z dôvodu nesprávnosti výroku a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo. Poukázali na to, že súd im doručil uznesenie o pribratí znaleckej organizácie až po tom, ako táto do konania pribratá znalecká organizácia na podklade tohto uznesenia znalecký posudok už vypracovala pred 10 mesiacmi, čím výrazným spôsobom zasiahol do práva obvinených vyjadriť sa k opravnému prostriedku vo vzťahu k vecným dôvodom ako i k pribratiu danej znaleckej organizácii, a teda odňal im možnosť konať, a to ešte pred tým, ako došlo k vyhotoveniu znaleckého posudku. Takto vyhotovený znalecký posudok, nemôže byť objektívnym dôkazným prostriedkom, ktorý by mohol byť použiteľný v trestnom konaní a náprava je možná len pribratím iného znalca, resp. znaleckej organizácie do konania a vypracovaním nového znaleckého posudku.
Poukázali na to, že ide o súkromný list nebohého R. B., ktorý sa našiel po jeho smrti v cele. Nebol vydaný žiadny príkaz na zadržanie zásielky a preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania.
Pribratie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru považujú obžalovaní za nesprávne, nakoľko táto znalecká organizácia vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom o znalcoch, pričom o uvedenom závere svedčia viaceré vypracované znalecké posudky, ktoré následne v konaní pred súdom neobstáli, a to najmä z dôvodu zásadných formálnych chýb.
V ďalšej časti odôvodnenia poukázali na chyby uvedenej znaleckej organizácie. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu, že pribratie uvedenej znaleckej organizácie je nezákonné, nakoľko získanie sporného listu prebehlo nezákonným spôsobom a teda takýto dôkaz nemôže byť predmetom znaleckého posudzovania.
Keby Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že pribratie znaleckej organizácie alebo znalca je dôvodné, navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uvedené rozhodnutie z dôvodu nemožnosti objektívneho vypracovania znaleckého posudku v dôsledku absencie dostatočného množstva porovnávacieho materiálu, ako aj z dôvodu pribratia nesprávnej znaleckej organizácie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti postupoval v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaných nie je dôvodná.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku vo veci rozhodol rozsudkom, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 23. februára 2012. Obžalovaných uznal vinných zo skutkov uvedených v citovanom rozsudku a obžalovaným uložil tresty odňatia slobody. Obžalovanému A. B. vo výmere 24 rokov, obžalovanému F. K. vo výmere 14 rokov, obžalovanému I. K. vo výmere 13 rokov. Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaným A. B., F. K. Špecializovaný trestný súd v Pezinku uložil ochranný dohľad na 3 roky, obžalovanému I. K. uložil ochranný dohľad na 2 roky. Obžalovaným A. B., F. K., I. K. boli uložené aj tresty prepadnutia veci - mobilných telefónov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2012 uznesením, sp. zn. 6 To 4/2012, na základe odvolaní obžalovaných a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok ohľadom obžalovaných M. B., A. B., M. B., F. K., F. L., M. J., I. K. a B. Ž..
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania namietal porušenie jeho práva na obhajobu a okolnosť, že mu neboli doručované uznesenia o pribratí znalcov. Túto istú skutočnosť v odvolaní namietal aj obžalovaný F. K.. Aj obžalovaný I. K. namietal v odvolaní porušenie jeho práv v postupe pri ustanovovaní znalcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia k horeuvedeným námietkam odvolateľov a ich právnych zástupcov odcitoval ustanovenia § 142 ods. 3 Tr. por., § 179 ods. 1 Tr. por., § 145 ods. 1 Tr. por. a uviedol, že je porušením ústavného práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, keď sa neoznámi obžalovanému, obhajcovi, oprávneným osobám uznesenia, proti ktorým je možné podať sťažnosť. Keby sa tento nedostatok neodstránil v odvolacom konaní, mohlo by tu u osôb (obžalovaných), ktorí využili riadny opravný prostriedok, viesť k úspešnému podaniu dovolania.
Na základe zrušujúceho rozhodnutia Špecializovaný trestný súd v Pezinku, aby napravil svoje pochybenie, resp. pochybenie, ktoré sa neodstránilo už v prípravnom konaní, rozhodol vo veci uznesením, že do konania pribral znaleckú organizáciu Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava, na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa). Týmto postupom Špecializovaný trestný súd v Pezinku vlastne vyhovel odvolateľom a doručil im uznesenie, ktoré im malo byť doručené už v prípravnom konaní.
Vo veci bude podaný nový znalecký posudok. Preto námietky sťažovateľov v tom smere, ktoré vytýkajú posudku, ktorý sa nachádza v spise, sú neopodstatnené a nedôvodné.
Neopodstatnené sú aj námietky, ktoré smerujú k tomu, že ide o dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom. Ako dôkaz v trestnom konaní, môže slúžiť každý dôkaz získaný zákonným spôsobom, ktorý predložia orgány činné v trestnom konaní, subjekty trestného konania, v konaní pred súdom strany. Správny je postup orgánov činných v trestnom konaní, keď skúmajú či list, ktorý sa našiel v cele zomrelého obžalovaného, písal on, a či to nie je podvrh, ktorý by do cely dal niekto iný. K rozsahu tzv. porovnacieho materiálu sa musí vyjadriť znalec, či stačí list predložený ako porovnávací materiál na určenie toho, či ho písal ten istý človek. Ustanovenie § 108 rieši úplný iný postup, ako popisuje obhajca obžalovaného v podanej sťažnosti.
K námietkam obžalovaných voči pribratiu znaleckej organizácie Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava na vypracovanie znaleckého posudku Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru je zapísaný v zozname znaleckých inštitúcií na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky ako špecializovaná znalecká inštitúcia v odbore kriminalistika pre viaceré oblasti. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru je síce súčasťou Policajného zboru Slovenskej republiky ako útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ale organizačným poriadkom ministerstva vnútra je výslovne zabezpečená nezávislosť znalca v odborných otázkach. Aj podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je expert v odborných otázkach nezávislý a pri odpovedaní na odborné otázky položené v uznesení o pribratí na podanie znaleckého posudku sa riadi zásadami odbornosti.
Všeobecné námietky uvedené v sťažnosti na chyby, ktoré sa vyskytli pri niektorých posudkoch, ktoré boli podané v iných veciach nemôžu byť dôvodom na vylúčenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z vykonania úkonov súvisiacich s podaním znaleckého posudku, na ktorý bol do konania znalecký ústav pribratý.
S poukazom na konštatované skutočnosti a dôkazy Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obžalovaných ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. februára 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová