N a j v y š š í s ú d
6 Tost 47/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave 4. januára 2017 v trestnej veci odsúdeného R. I. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného R. I. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. decembra 2016, sp. zn. BB-4 T 23/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. I. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014 bol obvinený R. I. uznaný vinným z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že po tom ako dňa 29. novembra 2010 uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre „Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť“ číslo 11 l/§49/2010/NP I-2/B (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej mu bol prevodom na účet číslo X. vedený v M., pobočka zahraničnej banky dňa 21. decembra 2010 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre poskytnutý finančný príspevok vo výške 2 497,38 Eur, z ktorého pomerná časť vo výške 85% predstavujúca 2 122,77 Eur bola poskytnutá zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v období od 22. decembra 2010 do 30. novembra 2012, použil poskytnuté finančné prostriedky na iný, ako účel stanovený v článku II. bod 4 Dohody, teda v rozpore so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom s kalkuláciou a oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, takto vynaložené prostriedky nemal podložené účtovným dokladom, či záznamom riadne zaúčtovaným v účtovníctve, a teda neboli v rozpore s článkom II. bod 6 Dohody identifikovateľné, preukázateľné a u príjemcu príspevku riadne evidované a napriek výzve zo dňa 07. decembra 2012, ktorú prevzal dňa 26. marca 2013, v rozpore s článkom II. bod 8 a 10 Dohody neposkytol súčinnosť pri následnej finančnej kontrole a nepreukázal dodržiavanie podmienok a v rozpore s článkom II. bod 10 Dohody doposiaľ nevrátil poskytnutý príspevok, čím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre z pomernej časti príspevku poskytnutého z Európskeho sociálneho fondu spôsobil škodu vo výške 2 122,77 Eur.
Prvostupňový súd uložil odsúdenému podľa § 261 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd odsúdenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. špecializovaný trestný súde uložil odsúdenému povinnosť nahradiť poškodenej strane Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Nitra nahradiť škodu vo výške 2 122,77 €.
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 8. decembra 2016, sp. zn. BB-4 T 23/2014, rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014 neosvedčil a podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol o výkone trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, § 50 ods. 8 Tr. zák. súd R. I. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal na verejnom zasadnutí konanom 8. decembra 2016 sťažnosť odsúdený, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky písomne neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Skúšobná doba začala odsúdenému plynúť 5. augusta 2014 a skončila 6. augusta 2016. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že odsúdený počas skúšobnej doby spáchal 3 priestupky tým, že porušil pravidlá cestnej premávky.
Prvého priestupky sa dopustil 28. septembra 2014 tak, že v obci N. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia na žiadnu skupinu. Tým z jeho strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom (§ 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a teda priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. c/, písm. 1/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov.
Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorým bol R. I. uznaný vinným zo spáchania priestupku nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2014.
Druhý priestupok spáchal odsúdený 5. decembra 2015 a za spáchaný priestupok bola odsúdenému Mestskou políciou v Nitre uložená bloková pokuta vo výške 30 €.
Tretieho priestupku sa odsúdený dopustil 25. januára 2016 tak, že v obci M. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Tália, hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia na žiadnu skupinu. Tým z jeho strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom (§ 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a teda priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.
Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorým bol R. I. uznaný za vinného z priestupku nadobudlo právoplatnosť 2. mája 2016.
Z vyjadrenia úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Nitra je preukázané, že odsúdený škodu, ktorú mal poškodenej strane uhradiť na základe trestného rozkazu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014vo výške 2 122,77 € do dňa podania vyjadrenia (26. októbra 2016) neuhradil.
Z konštatovaných skutočností a dôkazov vyplýva, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, pretože počas plynutia skúšobnej doby spáchal 3 priestupky tým, že porušil pravidlá cestnej premávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. K argumentom odsúdeného ohľadne priestupku, kedy mu bola uložená bloková pokuta uvádza, že súdy nemôžu v tomto konaní preskúmavať právoplatnosť rozhodnutia správnych orgánov a orgánov, ktoré uložili blokové pokuty. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe sa rozumie najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Medzi plnenie povinností je potrebné zaradiť aj povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ktorá bola odsúdenému uložená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (v danom prípade trestným rozkazom).
Správanie odsúdeného v skúšobnej dobe svedčí o tom, že ani uložený trest odňatia slobody, ani uloženie sankcie za priestupky nesplnili svoj prevýchovný účel a nevyhovel podmienkam uloženým v zákone ohľadne vedenia riadneho života. Rozhodnutie prvostupňového súdu o nariadení výkonu podmienečne uloženého trestu je preto správne a v súlade so zákonom.
Odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a preto zaradenie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. januára 2017
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová