6 Tost 47/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana v trestnej veci

obžalovaného M.   B.   a spol. pre zločin založenia a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2012

v Bratislave sťažnosti obžalovaných A. B. a M. B. proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku z 11. decembra 2012, sp. zn. PK-1T 26/2011, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obžalovaných A. B. a M. B.  

sa z a m i e t a j ú.  

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

(ďalej len súd prvého stupňa) na neverejnom zasadnutí 23. februára 2012 podľa § 72 ods. 1

písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti obžalovaných A. B. a M. B. o prepustenie

z väzby na slobodu.

Súčasne ďalším výrokom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. per analogiam

s poukazom na článok 154c Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 odsek 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijal prevzatie záruky dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným A. B. a M. B..

Taktiež podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku per analógiám s poukazom na článok

154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd peňažnú záruku za obžalovaného A. B. ponúknutú matkou M. B.

a otcom A. B. neprijal.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že v prípade obžalovaných

sa od ostatného rozhodovania o dôvodoch väzby nič nezmenilo, dôvody väzby ako boli

ustálené u všetkých troch naďalej trvajú. Neprijatie dohľadu probačného a mediačného

úradníka ako náhrady za väzbu obžalovaného A. B. a M. B. a záruku ponúknutú rodičmi

obž. B. odôvodnil okolnosťami prípadu.  

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásili

sťažnosť obaja obžalovaní (obžalovaný B. prostredníctvom obhajcu) do zápisnice

o neverejnom zasadnutí (č.l. 9859). Včas podanú sťažnosť do konania neverejného zasadnutia

tunajším súdom písomne neodôvodnil žiaden z obžalovaných.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podaných sťažností

oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť ako i konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosti

obžalovaných nie sú dôvodné.

Po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu

zistil, že proti obžalovaným A. B. a M. B. (ako aj ďalším spoluobžalovaným) sa vedie trestné

konanie na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) z 29. júna 2011, č. VII/2Gv 16/10,

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

a iné, pre skutky popísané v obžalobe a ktorých sa mali dopustiť spolu s ďalšími

obžalovanými.

Trestné stíhanie proti obžalovaným sa vedie väzobne, pričom obaja obžalovaní boli

vzatí do väzby na základe návrhu prokurátora uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 20. februára 2010,

sp. zn. Tp 17/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 8. marca 2010, sp. zn. 6 Tost 7/2010, podľa § 72 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a väzba začala plynúť 16. februára 2010. V priebehu

prípravného konania ako aj v priebehu hlavných pojednávaní na súde prvého stupňa o väzbe

obžalovaných opakovane rozhodoval nielen sudca pre prípravné konanie, resp. senát súdu

prvého stupňa, ale dôvodmi väzby sa opakovane zaoberali aj viaceré senáty najvyššieho súdu, pričom konštatovali, že na dôvodoch väzby sa u obžalovaných od pôvodného rozhodovania

nič nezmenilo.

Vo veci senát súdu prvého stupňa vyniesol rozsudok, ktorým uznal obžalovaných

A. B. a M. B. za vinných v bode 1/ rozsudku zo zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ rozsudku z obzvlášť

závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/,

ods. 4 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák. sčasti

dokonaného, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku

podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a vo vzťahu k ods. 5 dokonaný s poukazom na § 141 písm. a/

Tr. zák., v bode 4/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190

ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 141

písm. a/ Tr. zák., obžalovaného A. B. v bode 5/ rozsudku zo zločinu poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., s poukazom

na § 140 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 6/ rozsudku z pokračovacieho obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 7/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., s poukazom

na § 140 písm. a/, § 141 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. v súbehu

so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. b/

Tr. zák., s poukazom na § 140 písm. c/, § 141 písm. a/ Tr. zák., obžalovaného A. B. v bode

8/ rozsudku zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4

písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., a obžalovaného M. B. v bode 13/

rozsudku z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., ktorej

trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe podrobne popísanom vo výrokovej

časti rozsudku (č.l. 9081-9087/zv. XXIX).

Za túto trestnú činnosť bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 186 ods. 4 Tr. zák.,

§ 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/, § 41 ods. 2 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu s maximálnym

stupňom stráženia. Okrem toho bol obžalovanému uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn. Nokia 6700 s batériou a SIM kartou, ktorých

vlastníkom sa stáva štát. Obžalovanému bol podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený

aj ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov.

Obžalovaný M. B. bol odsúdený podľa § 186 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7

písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace, pričom na výkon uloženého trestu bol podľa § 48

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom M. B. rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III z 13. januára 2009, sp. zn. 3T 114/2004, zrušené boli aj všetky

ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 190 ods. 5 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/,

§ 41 ods. 2, § 43 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ďalší úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov. Na výkon tohto trestu bol M. B. podľa § 48

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Tomuto obžalovanému bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest

prepadnutia veci - 3 ks mobilných telefónov zn. Nokia s batériami, jednej mačety v puzdre

a kovového boxera, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Taktiež mu bol

uložený podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obaja

obžalovaní (ako aj ďalší) zahlásili po vyhlásení rozsudku odvolanie prostredníctvom svojho

obhajcu do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti všetkým jeho výrokom, pričom

v odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 To 4/2012,

zo dňa 15. novembra 2012, tento rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/

Trestného poriadku aj ohľadom obžalovaných A. B. a M. B. a podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadku bola vec vrátená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.  

Písomným podaním zo dňa 3. decembra 2012 obžalovaní A. B. a M. B. požiadali

o prepustenie z väzby na slobodu. Vo svojej žiadosti v podstate obaja   uvádzali, že žiadnej

trestnej činnosti sa nedopustili a podľa nich dôvody väzby pominuli, poukázali na dĺžku

doterajšej väzby a ponúkli aj záruky.

O týchto žiadostiach bolo rozhodnuté napadnutým uznesením.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

V prerokúvanej veci, podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa súd

prvého stupňa dostatočne zaoberal podstatnými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie o väzbe oboch obžalovaných.

So závermi súdu prvého stupňa sa plne stotožňuje, a preto na jeho argumentáciu

uvedenú v odôvodnení rozhodnutia plne odkazuje.

Väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. je v prípade oboch obžalovaných

opodstatnený vzhľadom k tomu, že obžalovaní sú aj naďalej stíhaní z obzvlášť závažnej

úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú im hrozia dlhodobé nepodmienečné tresty odňatia

slobody. Už samotná táto skutočnosť podľa ustálenej súdnej praxe zakladá dôvodnú obavu

z možného úteku obžalovaných, z ich vyhýbania sa trestnému stíhaniu, či uloženému trestu

odňatia slobody. Túto obavu posilňujú aj zistené skutočnosti, na ktoré bolo poukazované

už v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe obžalovaných.  

Pokiaľ ide o druhý z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,

tzv. kolúznej väzby, sťažnostný súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa.

Trestné stíhanie ešte nie je právoplatne ukončené, samotní obžalovaní sa domáhajú vykonania

ešte ďalších dôkazov, popr. opakovania už vykonaných dôkazov, vo veci bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere tunajším súdom a vzhľadom na zistené aktivity

obžalovaných a iných osôb v ich prospech sú obavy z marenia objasňovania skutočností

dôležitých pre trestné konanie zatiaľ opodstatnené.

Čo sa týka väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ten je daný u oboch

obžalovaných už samotnou povahou trestnej činnosti.

Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, že trestná činnosť obžalovaných nespočívala

len v nejakom náhodnom či ojedinelom konaní, ale bola súčasťou ich životného štýlu a trestná

vec obžalovaných je súčasťou trestnej činnosti zločineckej skupiny, v ktorej sú trestne stíhané

aj ďalšie osoby.

Zároveň je potrebné konštatovať, vzhľadom na počet obžalovaných a rozsah

ich trestnej činnosti, že súd prvého stupňa pri dodržaní základných zásad trestného konania

postupuje vo veci v primeranej lehote v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por.

Zákonu zodpovedajú aj výroky, ktorými súd prvého stupňa nevyhovel návrhu

obžalovaných na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

nad obžalovanými.

Ani II. stupňový súd nezistil u obžalovaných také výnimočné okolnosti, ktoré

by odôvodňovali použitie tohto procesného inštitútu. Obžalovaní sú trestne stíhaní

za obzvlášť závažné zločiny a v spise zadokumentované skutočnosti vylučujú predpoklad,

že by účel väzby v ich prípade bolo možné dosiahnuť dohľadom mediačného a probačného

úradníka.

Obdobné dôvody je nutné použiť aj pri zvažovaní prijatia peňažnej záruky

u obžalovaného B..

Nakoľko obžalovaní vo svojich sťažnostiach najvyššiemu súdu žiadne ďalšie

argumenty nepredložili, najvyšší súd sa preto nemohol nimi bližšie zaoberať a po preskúmaní

výrokov napadnutého uznesenia, ktoré netrpeli žiadnou chybou, pričom nezistil žiadne

pochybenie ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová