6 Tost 46/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Pavla Tomana v trestnej veci obžalovaného M. B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2012 o sťažnosti obžalovaného B. Ž.
proti uzneseniu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 3. decembra 2012,
sp. zn. PK-1T 26/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného B. Ž. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (prvostupňový súd) uznesením zo 6. decembra 2012, sp. zn. PK-1T 26/2011, rozhodol tak, že
I. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obžalovaných I. K.,
nar. X., F. L., nar. X. a B. Ž., nar. X., o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
II. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. per analogiam
s poukazom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd písomný sľub obžalovaných
I. K., F. L. a B. Ž. na nahradenie väzby neprijal.
Obžalovaný B. Ž. ihneď po vyhlásení tohto uznesenia na neverejnom zasadnutí
zahlásil sťažnosť, ktorú do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu písomne nezdôvodnil.
Vec bola najvyššiemu súdu predložená na prejednanie a rozhodnutie dňa
17. decembra 2012.
Sťažnostný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na podklade podaných
sťažností preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obžalovaný podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného B. Ž. nie je dôvodná.
Z predloženého spisu najvyšší súd zistil, že uznesením sudcu pre prípravné konanie
prvostupňového súdu zo 17. februára 2010, sp. zn. Tp 17/10, v spojení s uznesením
najvyššieho súdu z 8. marca 2010, sp. zn. 6 Tost 7/2010, bol obžalovaný B. Ž. vzatý
do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala
plynúť 16. februára 2010. Lehota väzby pre prípravné konanie, bez zmeny dôvodov väzby
bola postupne predlžovaná uzneseniami sudcu pre prípravné konanie prvostupňového súdu
v spojení s uzneseniami nadriadeného súdu.
O predchádzajúcej žiadosti obžalovaného B. Ž. bolo rozhodnuté prvostupňovým
súdom dňa 20. decembra 2011 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tost 44/2011, zo dňa
4. januára 2012. Bola teda dodržaná 30 - dňová lehota pre podanie novej žiadosti,
a preto sa touto súd I. stupňa zaoberal.
Prokurátor podal 30. júna 2011 na okrem iných obžalovaných obžalobu i na obžalovaného B. Ž. v skutku 1/ pre zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v skutku 6/ pre pokračujúci
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. vo vzťahu k § 221 ods. 4 písm. a/ Tr. zák., sčasti
dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v skutku 15/ pre prečin
falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín,
nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sčasti dokonaný,
sčasti vo vzťahu k § 274 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
v skutku 16/ pre prečin falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení
na označenie tovaru podľa § 275 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené v obžalobe.
Uznesením senátu prvostupňového súdu zo dňa 12. júla 2011 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2011, sp. zn. 4 Tost 22/2011, bol,
okrem iných i obžalovaný B. Ž. podľa § 72 ods. 1 písm. e/, § 79 ods. 2, § 238 ods. 3 Tr. por. ponechaný vo väzbe a podľa § 72 ods. 1 písm. c/, § 79 ods. 2 Tr. por. súd vypustil
u obžalovaného B. Ž. dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Prvostupňový súd v tejto veci doposiaľ vykonal dokazovanie na hlavných
pojednávaniach, ktoré nepreukázalo oslabenie materiálnej podmienky existencie dôvodov
väzby u obžalovaného Ž., pretože doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestných činov
a naďalej sú dôvody na podozrenie, že tieto skutky spáchal obžalovaný. Naďalej
u obžalovaného B. Ž. pretrváva aj dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať,
aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, lebo mu hrozí vysoký trest a mohol
by pokračovať v trestnej činnosti.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v tejto veci bolo už viackrát rozhodované o väzbe
obžalovaného, a to vrátane jeho žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu, naposledy bolo
rozhodnuté prvostupňovým súdom dňa 20. decembra 2011 a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4 Tost 44/2011, zo dňa 4. januára 2012, pričom závery tam uvedené doposiaľ nestratili nič
na aktuálnosti, a preto na ne sťažnostný senát v celom rozsahu odkazuje. Opakovane v týchto
rozhodnutiach bolo konštatované, že ustálené dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ Tr. por. trvajú naďalej u obžalovaného B. Ž..
Treba podotknúť, že ide o dôkazne rozsiahlu vec, čo malo a bude mať podstatný vplyv
na dĺžku trestného konania. Prepustením obžalovaného z väzby na slobodu hrozí reálna
hrozba, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Správne preto súd prvostupňového stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosti
obžalovaných, vrátane obžalovaného B. Ž., o prepustenie z väzby na slobodu a túto ich väzbu
nenahradil ani inštitútmi upravenými v ustanoveniach § 80 a § 81 Tr. por.
Najvyšší súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že aj v súčasnom štádiu
dokazovania nie je oslabené dôvodné podozrenie, že skutky, pre ktoré je obžalovaný Ž.
stíhaný boli ním spáchané a napĺňajú znaky trestných činov, pre ktoré bola podaná obžaloba,
čím je daná materiálna podmienka väzby v zmysle § 71 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný B. Ž. je stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin a ďalšie zločiny.
Opodstatnené dôvody na podozrenie, že obžalovaný spáchal žalované skutky vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, pričom toto nie je ešte skončené.
Obžalovaný B. Ž. podľa obžaloby mal byť činný pre zločineckú skupinu,
je dôvodná obava, že nebezpečenstvu trestného stíhania by mohol čeliť útekom
alebo ukrývaním sa a táto obava je navyše umocnená dlhodobými pobytmi obžalovaného
v cudzine z minulosti. U najprísnejšie trestného skutku, ktorý mu je obžalobou kladený
za vinu, je dolná hranica trestnej sadzby 10 rokov.
K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku súd poukazuje
na samotný charakter trestnej činnosti. Obžalovanému je kladená za vinu trestná činnosť,
ktorej sa mal dopustiť viacerými skutkami, nešlo preto iba o vybočenie z rámca riadneho
spôsobu života.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti a písomnom sľube obžalovaného,
postupoval zákonne. Ani najvyšší súd nezistil také okolnosti prípadu, vrátane výnimočných,
ktoré by dovoľovali vyhovieť návrhom tohto obžalovaného.
Žiaľ ani zdravotný stav obžalovaného nie je sám osebe dôvodom na jeho prepustenie
z väzby na slobodu, pričom I. stupňový súd na uvedenú okolnosť prihliadal, avšak
vychádzal z odborného vyjadrenia riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených z 30. novembra 2012.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obžalovaného
B. Ž. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová