6 Tost 41/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. František Mozner v trestnej veci odsúdeného B. S. a spol., pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 183/1999 Z.z., prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 30. novembra 2016 v Bratislave sťažnosť Z. J. proti uzneseniu predsedu senátu Krajského súdu v Nitre z 21. septembra 2016, sp. zn. 1 T 6/2000, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť Z. J. S. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením predseda senátu Krajského súdu v Nitre z 21. septembra 2016, sp. zn. 1 T 6/2000, podľa § 97 ods. 1 veta prvá Tr. por. vrátil Z. J., nar. X., bytom B.

- osobné motorové vozidlo Renault Espace, ŠPZ: S., VIN:V., nachádzajúce S. na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Zlatých Moravciach, Sládkovičova 109/B,

- technický preukaz č. X. séria S. na meno Z. J.,

- osvedčenie o evidencii vozidla č. S.,

- príjmový pokladničný doklad na meno Z. J.,

- faktúra č. X.,

- zväzok dvoch kľúčov od vozidla Renault Espace, ŠPZ: S., kde jeden kľúč je zlomený, uložených v úschove na Krajskom súde v Nitre pod položkou č. 3/2000 Knihy vecí.

Citované rozhodnutie bolo doručené všetkým procesným stranám, a to aj prokurátorovi 27. septembra 2016 a Z. J. 19. októbra 2016, ktorá podala proti nemu sťažnosť 22. októbra 2016 (na pošte) a súdu bola doručená 25. októbra 2016. V nej poukázala na to, že vozidlo jej bolo odňaté nezákonne a vyšetrovateľ do zápisnice o odňatí veci účelovo vpísal vety skôr, ako na vyzvanie predložila všetky doklady, počnúc faktúrou, miestom a cenou zakúpenia, ale v zápisnici je uvedené, že si nevedela spomenúť na spôsob nadobudnutia peňazí. Pri domovej prehliadke S. nenašli žiadne dôkazy, auto bolo účelovo odňaté s tým, že obžalovaný vtedy jej druh, dnes manžel, je usvedčovaný aj zápisnicou o vydaní veci z 18. augusta 1999, v ktorej nešlo o zápisnicu svedeckej výpovede, nebola poučená aj o práve nevypovedať, ale prokurátor v odvolaní namietal, že manžel je usvedčovaný zápisnicou o vydaní – odňatí veci (auta). Nebola na žiadne pojednávanie predvolaná, ba ani ako zúčastnená osoba. Zaistenie veci (auta) bolo nad rámec rozsahu príkazu na domovú prehliadku, nebolo vymedzené v príkaze, čo je porušením zákona a je v rozpore so subjektívnym právom jednotlivca. Odňatie auta bolo zlegalizované na báze dobrovoľného – núteného vydania, že ak nebudem spolupracovať a vec nevydám dobrovoľne, bude S. to považovať za marenie výkonu, čo je trestný čin. Moja sťažnosť – zneužívanie právomoci orgánov verejnej moci bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Krajský prokurátor po predložení spisu mal a musel vyhodnotiť nutnosť zadržania veci, o čom nemala a nemá žiadnu vedomosť. Dnes, po 17 rokoch, je to už len kopa plechu a šrotu, je to auto s nulovou hodnotou a keďže došlo k neoprávnenému a nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žiada, aby jej bola hodnota auta (v čase odňatia) uhradená vo výške 3 319 €, čo dokladá príjmovým pokladničným dokladom, na ktorom je dátum zakúpenia, názov a ulica autobazáru a cena, za ktorú auto bolo zakúpené. V ďalšom podrobne opakovane opisuje už vyššie uvedené okolnosti odňatia vozidla a tiež to, že obhajca jej druha v tomto smere nepodnikol žiadne kroky, ona nesúhlasila s jeho odňatím, bolo v jej osobnom vlastníctve a nič nenasvedčovalo tomu, že súvisí s údajnou trestnou činnosťou. Celé roky nevedela, kde auto je a v akom je stave.  

Prokurátor k tejto sťažnosti S. 3. novembra 2016 vyjadril v tom smere, že nie je dôvodná. V súčasnom štádiu konania ani neexistuje iná zákonná možnosť ako rozhodnúť o predmetnom vydanom osobnom motorovom vozidle. Možný je iba postup podľa § 97 ods. 1 veta prvá Tr. por., teda jeho vrátením osobe, ktorá ho vydala, a to Z. J.. Sťažnostné námietky v podstate ani nesmerujú proti aktuálnemu postupu súdu podľa § 97 ods. 1 Tr. por. Prioritne smerujú proti pôvodnému postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý vydaniu vozidla predchádzal, resp. k samotnej dôvodnosti jeho vydania. Navrhol sťažnosť Z. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť.  

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému Z. J. sťažnosť podala a konanie predchádzajúce tomuto uzneseniu a zistil, že táto nie je dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní sťažnosti na podklade spisu zistil, že Z. J., rodená J., nar. X. v Bratislave, trvale bytom B., po výzve podľa § 78 Tr. por. a poučení podľa § 78 ods. 1, § 66 Tr. por. dňa 18. augusta 1999 vydala dobrovoľne v prítomnosti nezúčastnenej osoby J. Ž. vyšetrovateľovi PZ npor. Ing. H. funkčné osobné motorové vozidlo Renault Espace TSE, rok výroby 1986, ŠPZ S., v. č. motora F., č. karosérie V., farby modrej metalízy, zakúpené ňou niekedy v roku 1997 v Bratislave v prítomnosti druha P. K. za spoločné peniaze, na spôsob ich nadobudnutia si nevie spomenúť, so stavom tachometra 565 683 km, stavom palivovej nádrže jeden diel nad rezervou, autorádiom zn. MTC nezisteného v. č., funkčné, zabudovanými 4 ks reproduktorov v predných a zadných dverách, 4 ks sedačiek, 1 ks rezervy, 1 ks hydraulického zdviháku, poškodeným zadným nárazníkom na pravej strane s 2 ks kľúčov, s dokladmi – malým OTP č. S. X. a TP série S. X., príjmovým pokladničným dokladom z 11. apríla 1997 na sumu 165 000 Sk a faktúrou č. X.. Vyplýva to zo zápisnice o vydaní (odňatí) veci z 18. augusta 1999, ČVS: KÚV-1/02-NR-1997 (zv. VII., č.l.1250 trestného spisu ) v súvislosti so spáchaním trestného činu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ktorého S. dopustil P. K., nar. 9. januára 1954. Stalo S. tak na záver domovej prehliadky, ktorú nariadila sudkyňa Okresného súdu Nitra príkazom z 11. augusta 1999, sp. zn. 2 Tpr 00 310/99 (č. l. 1272 trestného spisu), vykonanej 18. augusta 1999 od 10.15 hod. do 12.45 hod. (č.l. 1285 – 1287, foto 1296 – 1299) v prítomnosti tam uvedených osôb.  

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 11. marca 2013, sp. zn. 1 T 6/00, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. decembra 2014, sp. zn. 1 To 7/2013, okrem iných bol aj obžalovaný P. K. právoplatne odsúdený pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 k trestu odňatia S. vo výmere 5 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola všetkým obžalovaným, teda aj P. K. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne poškodenému – V. nahradiť spôsobenú škodu vo výške 5 747 894,96 eur.  

Predseda senátu Krajského súdu v Nitre s poukazom na § 97 ods. 1 a § 89 Tr. por. v napadnutom uznesení konštatuje, že ak vec, ktorá bola vydaná vyšetrovateľovi, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec vráti tomu, kto ju vydal. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá S. vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, vec S. predá a suma za ňu utŕžená S. uloží do úschovy súdu. Na možnosť takéhoto postupu S. musí osoba upozorniť.

Najvyšší súd konštatuje, že tento postup predsedu senátu bol zákonný. Výrok o vrátení veci vychádzal z dôkazov, ktoré S. nachádzajú v spise a ktoré sú relevantné pre takéto rozhodnutie. Súčasne osoba, ktorej S. vec vracia bola poučená tak, ako to zákon vyžaduje.

Z. J. v podanej sťažnosti predmetné uznesenie o vrátení veci zo zákonných dôvodov ani nenapáda. Vytýka orgánom činným v trestnom konaní postup pri vydaní vracanej veci, ako na to správne poukázal prokurátor. Uvedené preukazuje, bez akýchkoľvek pochybností, že sťažnosť menovanej nie je dôvodná, a preto ju ako takú bolo potrebné zamietnuť.  

Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že pokiaľ S. Z. J. cíti byť poškodená úkonmi orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s vydaním predmetného osobného motorového vozidla, môže S. obrátiť na príslušný orgán s uplatnením náhrady škody. Žiadne ustanovenie platného a účinného Trestného poriadku neumožňuje predsedovi senátu v tomto štádiu konania rozhodnúť inak, než rozhodol.  

Najvyšší súd S. preto s uznesením predsedu senátu Krajského súdu v Nitre stotožnil a sťažnosť Z. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. novembra 2016

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová