N a j v y š š í s ú d
6 Tost 41/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 25. februára 2016 v trestnej veci odsúdeného P. H. pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, o sťažnosti odsúdeného P. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2015, sp. zn. 7Ntok 1/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. H. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 45/96, zo dňa 30. septembra 1998, bol odsúdený P. H. uznaný vinným z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračujúcim trestným činom podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. čiastočne dokonaným a čiastočne nedokonaným v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorý bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Zároveň mu bol uložený podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. aj peňažný trest vo výmere 15 000 Sk (pätnásťtisíc korún). Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto peňažného trestu mu bol stanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, sp. zn. 1 To 6/99, zo dňa 17. marca 1999 bol rozsudok krajského súdu, sp. zn. 2T 45/96, zrušený a obžalovaný P. H. odsúdený pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s Trestným činom podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. čiastočne dokonaným a čiastočne nedokonaným v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody podľa § 140 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Odsúdený návrhom zo dňa 1. júna 2015 žiadal, aby krajský súd povolil obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2T 45/1996, nakoľko sa mu aj po uplynutí značnej doby od jeho odsúdenia ohlásili dvaja svedkovia, výpovede ktorých by mohli v spojení s doteraz známymi dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Odsúdený navrhol vypočuť M. M. a V. G..
Krajský súd prípisom zo dňa 6. júla 2015 a opätovne urgenciou zo dňa 17. augusta 2015 žiadal obhajkyňu odsúdeného, aby sa v súlade s § 394 ods. 1 Tr. por. vyjadrila, k akým dôkazom alebo skutočnostiam majú byť vypočutí nimi navrhovaní svedkovia.
Obhajkyňa odsúdeného doručila Krajskému súdu v Košiciach podanie zo dňa 8. septembra 2015, v ktorom predložila čestné prehlásenie Mgr. M. M. a V. J.. Mgr. M. M. potvrdil pravdivosť svedeckej výpovede pani J. a stotožnil sa s ňou. Z čestného prehlásenia V. J. vyplýva, že jej pán L. S. vrátil ňou vyplatenú zálohu na byt v českých korunách, konkrétne v 42 tisíckorunáčkach. Na otázku, odkiaľ má toľko českých korún odpovedal, že je to len náhoda a že si požičal v P. slovenské koruny od p. H., ktoré výhodne zamenil za české koruny. Potom začal rozprávať (p. S.), že na polícii na neho robili veľký nátlak, aby sa priznal, že sa na vycestovaní do P. vopred dohodli s p. H., aby kúpili falošné peniaze a taktiež mu tvrdili, že požičané peniaze nebude musieť p. H. vrátiť. On H. nikdy z ničoho neobvinil a povedal, že keď raz bude mať peniaze, tak ich H. vráti. České koruny, ktoré dostal od p. S., vymenila na slovenské koruny vo V. bez problémov. Toto stretnutie sa odohralo aj v prítomnosti p. M..
Z obsahu pripojeného spisu je zrejmé, že odsúdený sa už aj prostredníctvom svojej sestry neúspešne domáhal obnovy konania, v ktorom bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, vedený pod sp. zn. Krajského súdu v Košiciach 1Ntok 2/2004, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 2/2009, zo dňa 26. februára 2009.
Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2015, uznesením, sp. zn. 7Ntok 1/2015, návrh odsúdeného P. H. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2T 45/96, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní žiadosti odsúdeného dospel k záveru, že odsúdený neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý navrhol vypočuť predmetných svedkov až teraz a rovnako ani neozrejmil a nepreukázal, ako sa s týmito svedkami skontaktoval a následne si od nich zohnal čestné prehlásenia, pričom aj tieto prehlásenia spolu s výpoveďami nie je možné preveriť, nakoľko aj spoluobžalovaný S. zomrel. Poukázal aj na skutočnosť, že súd rozhodol na základe nedostatočného dokazovania, a preto bolo nevyhnutné skúmať pri konaní o obnove ďalšie dôkazy, ktoré sám navrhol vykonať a vypočuť svedkov na verejnom zasadnutí, aby im mohli byť položené otázky, a to nie len zo strany obhajoby, ale aj zo strany prokurátora.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho advokáta sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil spis Krajskému súdu v Košiciach na vykonanie dokazovania, nakoľko tvrdí, že bol odsúdený na základe nezákonných dôkazov a skutku sa nikdy nedopustil, pričom vôbec nevedel o pláne obžalovaného S. a tiež nie je pravda, aby sa na tomto skutku dohodol a ho vykonal.
Odsúdený vo svojej sťažnosti poukázal na svoje výpovede v trestnom konaní s tvrdením, že mu nebola spočiatku preukázaná subjektívna stránka konania, a to, že by vedel, že kúpil falošné peniaze.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného P. H. nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že Krajský súd v Košiciach rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol.
V podstate opierajúc sa o tie isté dôvody, pre ktoré Krajský súd v Košiciach návrh odsúdeného P. H. zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dôkazy, ktoré odsúdený navrhol vykonať už boli známe, pričom nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali povolenie obnovy konania, nakoľko pre povolenie obnovy konania je okrem podania oprávnenou osobou potrebné splniť niektorú z podmienok uvedených v jednotlivých odsekoch ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. a súčasne musia byť dodržané aj dve podmienky, a to musí ísť o skutočnosť alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme a musia tieto skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním na sťažnosť odsúdeného uvádza, že odsúdený nijako hodnoverne nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, pričom aj konanie svedkov a ich výpovede nemožno preveriť ani nijak zdôvodniť, nakoľko spoluobžalovaný S. zomrel, pričom za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne nesprávne vyhodnotil.
S poukázaním na rozhodujúcu skutočnosť, že v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného P. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. februára 2016
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová