6 Tost 40/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2016 v Bratislave, v trestnej veci
odsúdeného L. B. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a iné,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
2Ntok/2/2015, z 10. septembra 2015 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 2Ntok/2/2015, z 10. septembra
2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného L. B. na povolenie obnovy konania
v trestnej veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T/10/2005, zamietol, preto že
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Proti uzneseniu prostredníctvom obhajcu podal sťažnosť do zápisnice o verejnom
zasadnutí odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že Krajský súd v Banskej
Bystrici nesprávne vyhodnotil jeho predložený návrh na obnovu konania. Odsúdený
na konanom verejnom zasadnutí v predmetnej trestnej veci, prostredníctvom svojej
obhajkyne, poukázal na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. R. P., ktorá
posudzovala zranenia poškodeného a podľa ktorej mala byť PN u poškodeného stanovená
na 35 dní. Jedná sa o novú skutočnosť, resp. dôkaz pred tým neznámy, na ktorý prvostupňový
súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej prihliadal a v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi môže odôvodniť iné rozhodnutie vo veci v tom smere, že pôvodne uložený
trest bol v uvedenom prípade v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Odsúdený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie pre nesprávnosť jeho výroku a rozhodol vo veci
sám tak, že návrhu odsúdeného na povolenie obnovy vyhovie.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podané
sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
Zo spisového materiálu mal najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,
že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T 10/2005, z 25. januára 2007 bol
L. B. uznaný vinným z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 20016, ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1
Tr. zák. a páchateľ trestného činu podľa § 43 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom
skutkom základe ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Za spáchanie
trestného činu bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 43
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov. Podľa § 39a ods. 2
písm. c/ Tr. zák. bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 76 ods. 2, § 78
ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na dobu 3 rokov. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 sa poškodená D. so svojim nárokom na náhradu škody odkázala
na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie odsúdený. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením, sp. zn. 1 To 5/2007, z 22. augusta 2007 odvolanie odsúdeného zamietol.
28. mája 2015 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania v predmetnej veci,
bez udania dôvodu, ktorý ďalšími podaniami doplňoval. V ďalšom podaní uviedol, že návrh
podáva preto, lebo prvostupňový súd sa v konaní dopustil viacero procesných chýb, navrhol
vypočuť svoju družku A. S., poukázal na to, že ústavným súdom bola zrušená zásada 3x
a dosť, že uložený trest je neprimerane prísny, poškodenému neublížil tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku, on sa len bránil. Na verejnom zasadnutí uviedol,
že netrvá na výsluchu svedkyne S. a bol doplnený návrh odsúdeného o tú skutočnosť,
že znalkyňa MUDr. P. dobu práceneschopnosti poškodeného stanovila na 35 dní a vzhľadom
na dĺžku práceneschopnosti nemohlo ísť o ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 394 ods. 1 obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré
upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore
s účelom trestu..
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že všetky
skutočnosti, ktoré odsúdený uviedol v jednotlivých podaniach boli konajúcim súdom známe
už v čase rozhodovania odsúdeného o vine a treste. Súdom bola známa aj skutočnosť o určení
dĺžky práceneschopnosti v trvaní 35 dní a s touto otázkou sa prvostupňový súd vysporiadal
v odôvodnení svojho rozsudku na stranách 7-8. Ako už konštatoval Krajský súd v Banskej
Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým zamietol návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania, v konaní o povolení obnovy konania sa nemôže preskúmavať, či sa súd
pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod.
V konaní o povolení obnovy konania súd skúma, či v návrhu na povolenie obnovy
konania sú uvedené skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v čase rozhodovania neboli konajúcim
súdom známe a či nové skutočnosti a dôkazy v konaní o povolení obnovy konania nemôže
súd preskúmať vecnú správnosť rozsudku, vydaného v základnom konaní. Toto konanie
sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh
na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové skôr
neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné
rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní
o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom
rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah
do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdu v pôvodnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia a konštatuje, že dôvody, ktoré uviedol odsúdený postupne v konaní o obnove
konania ako skutočnosti, ktoré by mohli naplniť potrebné dôvody na povolenie obnovy
konania, nie sú takými skutočnosťami, na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť,
že sa povolí vo veci obnova konania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. februára 2016
JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová