6Tost/4/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci odsúdeného X. Z., v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí dňa 19. februára 2018 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného X. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. novembra 2017, sp. zn. 8Ntok/2/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 8Ntok/2/2017, zo dňa 09. novembra 2017 rozhodol, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por. senát Krajského súdu v Košiciach 8Ntok, v zložení JUDr. Ladislav Tomčovčík, JUDr. Miroslav Osif a JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková, nie je vylúčený z rozhodovania o návrhu odsúdeného X. Z., nar. XX.XX.XXXX, o povolení obnovy konania v trestnej veci Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1T/63/1995. Voči tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v jeho trestnej veci, sp. zn. 1T/63/1995, je od samého začiatku nezákonnosť. Pokiaľ ide o samotného sudcu JUDr. Tomčovčíka odsúdený uviedol, že tento sudca prejednával obnovu konania, o ktorej rozhodol pod sp. zn. 2Nt/24/98, a vtedy generálna prokuratúra po preskúmaní spisu Krajského súdu v Košiciach v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 16/1997 z 11.9.1997, zistila porušenie zákona, ku ktorej sa sudca dodnes nevyjadril. Už vtedy odmietol predvolať svedkov, ktorých odsúdený navrhol rovnako, ako zamietol aj ďalšie návrhy na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí. Toto rozhodovanie bolo vždy zaujaté a nezákonné, nakoľko Krajský súd v Košiciach sa spolieha na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vždy rozhodne v prospech odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o zaujatosť sudcu JUDr. Tomčovčíka, voči osobe odsúdeného uviedol, že už zo samotnej vety, ktorú uviedol vo svojom uznesení (prečo návrhy na povolenie obnovy konania odsúdeného napadajú zväčša do tohto senátu),, to nie je preto, že tento senát si odsúdeného obľúbil a bije sa o to, aby jeho žiadosti rozhodoval" možno pochybovať o zaujatosti tohto sudcu. Najvyšší súd ako súd nadriadený (§ 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že sťažnosť odsúdeného je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§ 187 ods. 1, § 186 ods. 1, § 558 ods. 3 Tr. por.). Na jej podklade v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že nie je dôvodná.Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi".V zmysle čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať aj pri rozhodovaní o návrhoch na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Delegácia veci v zmysle tohto ustanovenia je výnimkou z tejto ústavnej zásady a prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody.Podľa § 31 ods. l Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.Podľa prvej vety § 32 ods. 4 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.Podľa § 32 ods. 5 písm. c/ Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie.Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.Z napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený si od roku 2004 do roku 2017 podal celkovo 10 návrhov na povolenie obnovy konania, pričom vždy došlo k ich zamietnutiu, v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu. Odsúdený ani v jednom prípade nevzniesol námietku zaujatosti, urobil tak až v konaní, sp. zn. 8Ntok/2/2017, pričom sudcovia tohto senátu sa necítia byť zaujatí, pretože o jeho návrhoch vždy rozhodovali nezaujato, nestranne a najmä zákonne. Na námietku odsúdeného, (odhliadnuc od namietania procesného postupu), prečo sú jeho žiadosti na povolenie obnovy konania prideľované spravidla senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka, reagoval tento senát tak, že to nie je preto, že si odsúdeného obľúbili a bijú sa o to, aby o jeho žiadostiach rozhodovali, ale prikazuje im to rozvrh práce Krajského súdu v Košiciach. Pokiaľ ide o posudzovanú sťažnosť, vo vzťahu k zaujatosti sudcov senátu 8Ntok voči osobe odsúdeného, ten svoje námietky ničím nepodložil, pričom neuviedol ani voči jednému členovi senátu 8 Ntok žiadne konkrétne a preukázateľné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci. Za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 31 ods. 1 Tr. por. nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia odsúdeného o existencii zaujatosti sudcov daného senátu bez toho, aby tieto boli akokoľvek špecifikované vo vzťahu k obvinenému, stranám konania alebo k veci. Ani po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd nezistil prítomnosť takých skutočností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania sudcov uvedeného senátu. Ďalej z obsahu spisu (námietky ako aj sťažnosti) vyplýva, že odsúdený okrem iného namietal procesný postup a rozhodovaciu činnosť senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka ako nepredvolanie svedkov a nevykonanie dôkazov v konaní o povolenie obnovy konania. Najvyšší súd v tomto prípade poukazuje na poslednú časť vety § 32 ods. 6 Tr. por., kedy súd v prípade, ak sa námietka zaujatosti týka procesného postupu v konaní, o nej nekoná. Po vznesení námietky zaujatosti stranou konania je ďalší procesný postup rozhodujúceho orgánu závislý od dôvodov, na ktorých je námietka zaujatosti založená, ako i včasnosti jej podania, po posúdení a zvážení čoho môže a zároveň je povinný rozhodujúci orgán dospieť len k jednej z nasledujúcich dvoch alternatív, a to že o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodov uvedených v § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná (t.j. príslušný rozhodujúci orgán sa ňou vôbec nezaoberá a nevydáva o nej žiadne rozhodnutie), ktorá skutočnosť musí byť tomu, kto námietku zaujatosti vzniesol, oznámená a zároveň musí byť i procesne fixovaná - zachytená vo forme zápisnice. Len v opačnom prípade, t.j. v prípade zistenia, že sa nejedná o žiaden prípad uvedený v § 32 ods. 6 Tr. por., o vznesenej námietke zaujatosti príslušný orgán (§ 32 ods. 2, ods. 3 Tr. por.) koná, t.j. vydá uznesenie, ktorým rozhodne o (ne)vylúčení namietaného subjektu z vykonávania úkonov trestného konania. Z citovaného zákonného ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por., účelom ktorého je zamedzovanie aktivitám strán trestného konania zapríčiňujúcim zbytočné a v mnohých prípadoch výrazné prieťahy v trestnom konaní, vyplývajú nasledovné štyri prípady, kedy sa rozhodujúci orgán námietkou zaujatosti nezaoberá a nevydáva o nej žiadne meritórne rozhodnutie: 1/ ak ide o duplicitnú námietku - t.j. námietku založenú na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o námietke rozhodnuté, alebo2/ ak zistí, že námietka bola vznesená oneskorene - t.j. nebola vznesená bezodkladne - bez meškania, len čo sa strana trestného konania o dôvodoch vylúčenia dozvedela (§ 31 ods. 4 Tr. por.), alebo3/ ak dôvodom námietky je výlučne len procesný postup súdu v konaní (medzi ktorý napr. patrí i (ne)akceptovanie návrhov obžalovaného na doplnenie dokazovania a pod.), alebo4/ ak je námietka zaujatosti založená na iných dôvodoch ako dôvodoch vylúčenia podľa § 31 Tr. por. - t.j. ak namietajúci subjekt odôvodňuje vznesenie námietky zaujatosti inými dôvodmi, ako sú tie, ktoré zákon na vylúčenie namietaného subjektu z vykonávania úkonov trestného konania vyžaduje a predpokladá.Krajský súd v Košiciach teda vzhľadom na obsah vznesenej námietky týkajúcej sa procesného postupu súdu v tejto časti o námietke rozhodovať nemusel, keďže podľa ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. na to nebol daný dôvod. Uvedený postup krajského súdu, bol teda v tejto časti nadbytočný, avšak nie zbytočný, nakoľko uznesením nerozhodoval len podľa § 32 ods. 6 Tr. por. ale aj podľa § 31 ods. 1 Tr. por. Z vecného hľadiska najvyšší súd odsúdenému pripomína a zdôrazňuje, že prípadné námietky vytýkajúce súdu chybný procesný postup, či nedodržanie základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, resp. spôsobe vykonávaní dôkazov, môžu procesné strany uplatniť v rámci použitia opravného prostriedku a nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu, resp. senátu z vykonávania úkonov trestného konania. Jeho vec bola pridelená uvedenému senátu riadne, náhodným výberom cez elektronickú podateľňu, v súlade s rozvrhom práce. Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.