6 Tost 4/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Daniela Hudáka, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa   14. mája 2014 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného P.   L. pre   trestný čin lúpeže

podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

(ďalej len Tr. zák.), o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 31. októbra 2013, sp. zn. 4Ntok 4/2012, takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. L. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1T 2/2005, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2006, sp. zn. 1To 110/2005,

bol obžalovaný P. L. uznaný za vinného v bodoch 1/ až 3/ z pokračovacieho trestného činu

lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v bodoch 1/, 2/

samostatne podľa § 9 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3/ v spolupáchateľstve podľa § 9

ods. 2 Trestného zákona skutkovom základe uvedenom v prvostupňovom rozsudku.

Okresný súd mu podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody

v trvaní 9 (deväť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený

do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Taktiež mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere troch rokov, a čiastočne bol

zaviazaný k náhrade škody.

Tunajší súd uznesením z 8. februára 2006, sp. zn. 1To 110/2005, zamietol odvolanie

obžalovaného P. L..

Odsúdený P. L. podal 31. decembra 2012 na Krajskom súde v Nitre návrh

na povolenie obnovy konania, s tým, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Vo svojich podaniach zopakoval v prevažnej

časti dôvody jeho odvolania, poukázal na rozporné výpovede už spoluodsúdených J. B.

a Ľ. A., opakovane prehodnotil výpovede jednotlivých svedkov, zadovážené znalecké

posudky i odborné vyjadrenia, doložil ďalšie listinné dôkazy a znalecké posudky, ktoré si dal

na vlastnú žiadosť vyhotoviť. Poukázal na vyjadrenia Z., C., K., ktorí by mali spochybňovať

vierohodnosť vyššie uvedených osôb.

Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2013

napadnutým uznesením podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol jeho návrh na povolenie obnovy

konania.

Proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy zahlásil

odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 429). Podanú sťažnosť

odôvodnil osobitným podaním samotný odsúdený, ako aj prostredníctvom jeho obhajcu.

V písomnom odôvodnení svojej sťažnosti poukázal na výpovede K. a spol., ktoré

potvrdzujú, že odsúdený A. klamal, považuje ho aj s odsúdeným B. za zaujatých. Má za to,

že listinné dôkazy preukazujú, že nebol na mieste činu, na čo poukazoval už v základnom

konaní, avšak súdy na tieto dôkazy neprihliadali, taktiež poukázal na závery znaleckého

posudku a v tej súvislosti namietol opoznávanie. Ďalej namietol porušenie jeho práva

na spravodlivý proces v základnom konaní, nepribratie znalca, neprípustné opakované

opoznávanie, poukázal na judikatúru ESĽP, okolnosť, že prvostupňový súd neakceptoval

všetky jeho návrhy na výsluchy ďalších svedkov, má za to, že bolo porušené jeho právo

na prezumpciu neviny, namietol, že v tlači sa objavili články, ktoré ho označili za páchateľa,

ešte pred tým, než bol obvinený.

Záverom svojej sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na nové konanie, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a povoliť vo veci

obnovu konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce

a zistil, že sťažnosť odsúdeného L. nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť

nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo

nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu súdu skôr známe, a teda

v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti

musia byť takého charakteru, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti

právoplatného odsudzujúceho rozsudku.  

Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania,

ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž

nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané

v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho

mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky

pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Prvostupňový súd sa v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

vysporiadal so skutočnosťami, ktoré mali podľa subjektívneho pocitu odsúdeného zakladať

dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s podstatným záverom krajského

súdu, a to že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové

skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré

by mohli, v kontexte aj s ostatnými vykonanými dôkazmi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine

odsúdeného L..

Za nové v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je potrebné považovať také

skutočnosti, ktoré neboli pred rozhodnutím súdu predmetom zisťovania alebo dokazovania,

novým dôkazom je predovšetkým dôkazný prostriedok, ktorý sa v čase rozhodovania súdu

v spise nenachádzal. Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného

ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu

spisového materiálu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi vo svojom rozhodnutí nevysporiadal,

popr. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol. Ani spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov nie je dôvodom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Správne sú úvahy súdu prvého stupňa, že odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré

prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme, takými novými skutočnosťami ani dôkazmi

nie sú. Súd ich mal až na znalecký posudok a niektoré listinné dôkazy, ktoré doložil

odsúdený, k dispozícii už v čase svojho pôvodného rozhodovania a pri rozhodovaní vzal tieto

skutočnosti do úvahy.

Spochybňovanie výpovedí odsúdených A. a B. odsúdený L. prezentoval počas celého

konania aj v odvolaní, (odhliadnuc od validity, či vierohodnosti výpovedí svedkov typu K.,

Z. a spol.), taktiež spôsob opoznávania, (č. l. 1530- 1540), vrátane poukazovania na jamku

na brade (č. l. 1514), taktiež medializáciu skutkov namietal v odvolaní, ako aj poukazovanie

na svoje alibi, ktoré menil podľa priebehu konania. Namietanie práva na spravodlivý proces,

či nerešpektovanie zásady in dubio pro reo, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania,

uvedené námietky by mohli byť odvolacími popr. dovolacími dôvodmi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odsúdený v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania nepredložil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, spôsobilé samy o sebe

alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť   predpoklad pre možnú zmenu

právoplatného rozsudku a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného P. L.

podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová