N a j v y š š í   s ú d  

6 Tost 39/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016 v trestnej veci obvineného P. R. pre spolupáchateľstvo k pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20 k § 14 ods. 1, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu k ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 19. októbra 2016, sp. zn. 3 Tp 16/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 19. októbra 2016, sp. zn. 3 Tp 16/2015, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného P. R. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného P. R. neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným P. R. neuložil. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehotu trvania väzby do 10. februára 2017 u obvineného P. R. nepredĺžil.

V zákonnej lehote proti uzneseniu zahlásil sťažnosť iba prokurátor Úradu špecializovanej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora) do výroku o nepredlžení lehoty trvania väzby. Ostatné výroky tohto uznesenia prokurátor sťažnosťou nenapadol a tieto preto nadobudli právoplatnosť. V odôvodnení poukázal na to, že sa nestotožňuje s tým, že doterajšia predĺžená lehota trvania väzby do 10. novembra 2016 bola dostatočne dlhá na to, aby bolo možné trestné stíhanie skončiť. Dôvody na predĺženie lehoty väzby nepodmieňuje doba, na ktorú bola naposledy predĺžená lehota trvania väzby, ale skutočnosti vyplývajúce z prebiehajúceho vyšetrovania a z doposiaľ priebežne zadovážených dôkazov zhromaždených vo vyšetrovacom spise. V predmetnej trestnej veci vyšetrovateľ predložil podnet na predĺženie trvania väzby u obvineného z dôvodu, že prípravné konanie pre jeho obtiažnosť nebolo možné skončiť v základnej lehote väzby podľa § 76 ods. 2 Tr. por. a súčasne, že prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené, alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Nepochybne nejde o subjektívne prieťahy vo vyšetrovaní, keďže naposledy ešte dňa 30. mája 2016 bola zaslaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci do Talianskej republiky za účelom výsluchu svedka G. F. P., avšak táto žiadosť aj napriek viacerým prísľubom nebola doposiaľ zo strany príslušných orgánov Talianskej republiky vybavená, hoci bola niekoľko krát urgovaná z dôvodu urýchlenia, naposledy prostredníctvom elektronickej pošty na Úrad policajného pridelenca v Ríme 5. októbra 2016. Z mailovej komunikácie je zrejmé a dôvodné predpokladať, že táto žiadosť o právnu pomoc bude vybavená v priebehu mesiaca október 2016, predpokladané doručenie do spisu v novembri 2016. V súčasnosti dokonca je vykonanie právnej pomoci justičnými orgánmi Talianskej republiky urgovaná aj dozorujúcim prokurátorom prostredníctvom asistenta národného člena za Slovenskú republiku v Eurojuste. Pre tieto objektívne prieťahy vyšetrovanie nebolo možné skončiť ani v predĺženej lehote väzby do 10. novembra 2016. Vyšetrovanie prebieha zákonným spôsobom a bez prieťahov na strane orgánov prípravného konania. Trestné stíhanie obvineného tak, ako je to uvedené v zdôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia, je dôvodné, keďže vo veci boli zabezpečené a vykonané dôkazy vedúce k podozreniu, v rovine rozumnej istoty, že obvinený sa mal dopustiť skutku majúceho znaky trestného činu a toto podozrenie sa žiadnym spôsobom nezmenilo. V podrobnostiach prokurátor odkázal na návrh na predĺženie väzby z 10. októbra 2016. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a aby najvyšší súd sám podľa § 79 ods. 3 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného o 3 mesiace, t.j. do 10. februára 2017, resp. po zvážení všetkých okolností prípadu na dobu primeranú a nevyhnutnú.

Dôvody tejto sťažnosti najvyšší súd zaslal na vedomie obvinenému a jeho obhajcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu uvedenom v § 192 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná iba do výroku o nepredĺžení lehoty väzby, čo je zrejmé nielen zo zápisnice o výsluchu z 19. októbra 2016 (č.l. 338 spisu), ale aj z obsahu sťažnosti samej.

V zmysle § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.

V zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne.

Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Sudca pre prípravné konanie v danej veci konal a rozhodol v súlade s týmito ustanoveniami a v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúcu výrokovú časť uznesenia. Priliehavým spôsobom odôvodnil nielen existenciu materiálnych dôvodov väzby s poukazom na skutkové zistenia, ale aj dôvodov útekovej a preventívnej väzby, a to aj s ohľadom na predchádzajúci spôsob života obvineného. Logicky odôvodnil aj neakceptovanie alternatívnych návrhov obvineného nahradzujúce väzbu. Túto časť uznesenia nenapadol obvinený a ani prokurátor, ktorý sa s uvedeným stotožnil.

Samosudca v napadnutom uznesení konkrétne a výstižne poukázal aj na všetky prokurátorom uplatnené argumenty odôvodňujúce predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného a na skutočnosti, pre ktoré túto lehotu nepredĺžil. Najvyšší súd sa stotožnil nielen s výrokovou časťou, ale aj s odôvodňujúcou časťou napadnutého uznesenia, a preto v podrobnostiach odkazuje na toto rozhodnutie.  

Pre zdôraznenie najvyšší súd poukazuje najmä na to, že prokurátorom podaná sťažnosť nie je v žiadnom smere opodstatnená. Orgány činné v trestnom konaní a dozorový prokurátor v tejto väzobnej veci nekonali s najväčším urýchlením, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. Pritom tieto orgány vedeli už od 24. júna 2015, že v tejto veci vystupuje G. F. P. (uznesenie o vznesení obvinenia pod ČVS: PPZ-316/NKA-PZ-BA-2015, č.l. 12 spisu), napriek tomu o výsluch tejto osoby požiadali až 30. mája 2016, čo bez ďalšieho urgovali až 5. októbra 2016. Uvedené bez akýchkoľvek pochybností preukazuje dlhodobú nečinnosť týchto orgánov, ale aj dozorového prokurátora, na čo je oprávnene poukázané aj v napadnutom uznesení. Správne preto sudca pre prípravné konanie návrhu prokurátora nevyhovel.

Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. októbra 2016

  JUDr. Štefan   M i ch á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová