6 Tost 38/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 11. decembra 2014 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného J.   S.   pre účastníctvo vo forme organizátorstva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák. v znení zákona č. 248/1994 Z.z. (ďalej už len „Tr. zák.“) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2014, sp. zn. 7Ntok 2/2011, takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. S. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2003, sp. zn. 1T 9/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2004, sp. zn. 4 To 77/2003, bol J. S. uznaný vinným z účastníctva vo forme organizátorstva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák. ako i pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.

Za to mu bol uložený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 a § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 448/2002 Z.z. mu bol zároveň uložený i ochranný dohľad, a to na dobu 3 roky s tým, že je povinný sa zdržiavať v mieste trvalého pobytu a nevzďaľovať sa z neho bez súhlasu orgánu vykonávajúceho ochranný dohľad.

 

Dňa 28. júla 2011 bol na Krajský súd v Prešove doručený návrh odsúdeného J. S. na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, ktorý skôr menovaný súd na verejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2014 uznesením, sp. zn. 7Ntok 2/2011, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol, keďže nezistil podmienky obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.  

Proti tomuto rozhodnutiu zahlásil odsúdený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr tiež bližšie zdôvodnil (č.l. 235, 244-246 spisu).

V tomto bližšom písomnom odôvodnení podanej sťažnosti potom uviedol, že argumentácia súdu I. stupňa je nezákonná a neprimerane formalistická, keď súd úplne znegoval výpovednú hodnotu dôkazov vykonaných počas dokazovania danej veci. Následne sa pomerne podrobným spôsobom venoval jednotlivým vo veci (v konaní o povolení obnovy konania) vykonaným výsluchom, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplynuli nové skutočnosti, majúce podstatný vplyv na rozhodnutie, ktoré v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi odôvodňujú iné rozhodnutie o vine. Vykonaným dokazovaním vyšli najavo okolnosti, ktoré objasňujú nezrovnalosti vo výpovediach svedkov počas vyšetrovania a počas dokazovania na hlavnom pojednávaní ako i to, že svedkovia obžaloby boli na svoje výpovede navádzaný zo strany vyšetrovateľov.

Záverom J. S. zdôraznil, že on skutok, za ktorý je odsúdený nespáchal. Bol odsúdený iba preto, že nevie ako sa tento stal. Svedkov obžaloby nikdy nevidel, pričom až zistenia počas výkonu trestu mu dovolili urobiť si obraz o týchto ľuďoch.  

Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a aby obnovu konania v jeho trestnej veci povolil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení   so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa § 402 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh, sťažnosť, ako i ostatný obsah predloženého spisového materiálu a i s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k takému záveru, že prvostupňový súd rozhodol v danej veci správne a v súlade so zákonom, ak návrh odsúdeného J. S. na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.  

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k odstráneniu nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo príčiny týchto nedostatkov - nové skutočnosti alebo dôkazy. Účelom konania o povolenie obnovy konania je zistiť, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania, a teda či sú nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme spôsobilé spochybniť vydané právoplatné meritórne rozhodnutie (a to i príp. v kontexte so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli podkladom základného rozhodnutia). Je tu však vylúčené preskúmavať celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, či správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Pokiaľ ide pritom o posudzovaný prípad, tak tu potom ani podľa názoru sťažnostného súdu neboli v konaní preukázané žiadne také nové skutočnosti či dôkazy súdu skôr neznáme,   ktorých existencia by mohla sama osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k iného záveru o vine odsúdeného J. S..

Odsúdený v podanej sťažnosti podáva vlastné hodnotenie jednotlivých pred krajským súdom vykonaných dôkazov a od toho následne odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu na povolenie obnovy konania. Najvyšší súd však s takýmto hodnotením nesúhlasí a má za to, že žiadne také významné okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať iné meritórne rozhodnutie z vykonaného dokazovania nevyplývajú.

Z dôvodov vyššie spomenutých bolo preto rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. decembra 2014  

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová