6 Tost 34/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2010 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti vyžiadanej osoby J. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2010, sp. zn. 5 Ntc 2/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby J. B. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením z 29. novembra 2010, sp. zn. 5 Ntc 2/2010, na základe návrhu krajského prokurátora v Nitre z 5. novembra 2010, sp. zn. 2 KPt 41/10, podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) rozhodol o tom, že európsky zatýkací rozkaz Mestského súdu v Brne z 23. septembra 2010, sp. zn. č. 4T 146/2009, vydaný za účelom výkonu uloženého trestu odňatia slobody na vyžiadanú osobu J. B., nar. X., trvale bytom P., štátneho občana Slovenskej republiky, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Nitra (začala plynúť dňa 15. októbra 2010 o 18.15 hod.), sa vykoná.
Trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov bol vyžiadanej osobe uložený rozsudkom Mestského súdu v Brne z 23. októbra 2009, sp. zn. 4T 146/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne z 27. mája 2010, sp. zn. 7 To 62/2010, za trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky a trestný čin nedovoleného ozbrojovania
2
podľa § 185 Tr. zák. Českej republiky, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo vyššie citovanom európskom zatýkacom rozkaze.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba J. B. (č. l. 152 - 153).
V odôvodnení podanej sťažnosti pritom uviedol, že v danom prípade nie sú podľa jeho názoru splnené základné zásady trestného konania a tiež jeho základné ľudské práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, či ostatných európskych všeobecne záväzných právnych predpisov, a to právo konať pred súdom v materinskom jazyku. Poukázal na to, že už v konaní pred prvostupňovým súdom využil svoje právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona o EZR a žiadal, aby mu bol originál európskeho zatýkacieho rozkazu preložený do štátneho jazyka Slovenskej republiky. Zdôraznil, že uvedeného sa domáhal hlavne z toho dôvodu, že v európskom zatýkacom rozkaze je množstvo odborných právnych výrazov v českom jazyku, ktorých presnému významu nerozumie a tieto môžu mať za následok zmätočnosť, nakoľko sa nedokáže s európskym zatýkacím rozkazom dôkladne oboznámiť. Predmetný preklad a teda riadne oboznámenie sa s presným významom európskeho zatýkacieho rozkazu považuje za potrebné aj preto, aby mohol riadne uplatňovať svoje práva v ďalších konaniach v Českej republike, keďže má za to, že v konaní pred Krajským súdom v Brne boli porušené jeho práva na obhajobu tým, že sa konalo v jeho neprítomnosti.
Na základe vyššie uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Nitre 8. decembra 2010 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.
Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má
3
odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak
a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo
e) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
4
Z odôvodnenia sťažnosti vyžiadanej osoby J. B. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že táto osoba neuplatnila ani jeden z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 zákona o EZR, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.
Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby J. B. bez jej meritórneho preskúmania podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zamietol ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 10. decembra 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová