6 Tost 30/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 17. augusta 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného T. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. a iné, o sťažnostiach J. W. a V. K., proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3 Tp 7/2016, z 29. júla 2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených J. W. a V. K. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn. 3 Tp 7/2016, z 29. júla 2016 podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obvinených J. W. a V. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka obvineným J. W. a V. K. neuložil.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. peňažnú záruku obvineného V. K. neprijal.
Proti uzneseniu, ktorým boli žiadosti obvinených o prepustenie z väzby zamietnuté, podali riadne, včas sťažnosti obidvaja obvinení.
Obvinený J. W. v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že odôvodnenie uznesenia o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby nepovažuje za správne. Skutky, ktoré dávajú orgány činné v trestnom konaní obvinenému za vinu sa stali pred 6 až 11 rokmi. Počas posledných 5 rokov sa obvinený s nikým zo spoluobvinených nestretáva, vedie riadny život, podniká a jazdí na kamióne. Vzhľadom na veľký časový odstup od spáchania skutkov, ktoré sa obvinenému dávajú za vinu, je obava z pokračovania trestného činu neopodstatnená.
Nie sú dané ani dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pretože z vykonaných dôkazov – výpovede svedkov nevyplýva, že by sa snažil niekoho ovplyvňovať. Poukázal na zásadu primeranosti a zdržanlivosti.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prehodnotil dôvody väzby u obvineného a rozhodol o jeho prepustení na slobodu.
Obvinený V. K. v písomne odôvodnenej sťažnosti napísal, že odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám stanoveným zákonom. Nie je dostatočne racionálne a presvedčivo odôvodnené. Sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu odôvodňuje svoje rozhodnutie popisom skutkového stavu prípadu, odcitovaním ustanovení právneho predpisu a následne konštatuje, že z uvedených ustanovení vyplýva záver o nutnosti zamietnutia žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Argumentmi obvineného uvedenými v žiadosti obvineného o prepustenie z väzby sa nezaoberal. Súhlasí so samosudcom, že nemohol nahradiť väzbu peňažnou zárukou, pretože takémuto rozhodnutiu musí predchádzať ponuka toho, kto by za neho zloženie peňažnej záruky ponúkol.
Je potrebné posúdiť či aj napriek tomu, že niektorí svedkovia voči nemu vypovedajú, skutočne zasiahol do objektu tohto trestného činu.
V súčasnosti boli vypočutí rozhodujúci svedkovia, a preto nie je možné súhlasiť so samosudcom, že od posledného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (z 25. mája 2016) nedošlo preukázateľne k takým zmenám, ktoré by viedli k zmenám dôvodov väzby, prípadne k jeho prepusteniu z väzby na slobodu.
Nesúhlasí s tvrdením samosudcu, že výsledky vyšetrovania potvrdzujú, že je podozrivý zo spáchania trestnej činnosti. Poukazuje na tvrdenia v žiadosti o prepustenie z väzby, z ktorých vyplýva, že niektorých obvinených pozná, ale to neznamená, že svojím konaním naplnil znaky trestného činu v rozsahu skutkovej podstaty, pre ktorú je trestne stíhaný. Rozhodnutie samosudcu považuje za rozhodnutie, ktoré nemá zaisťovací, ale sankčný charakter.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho žiadosti o prepustenie z väzby vyhovel.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa k sťažnostiam obvinených nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Z pripojeného spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3Tp 7/2016, zo 4. mája 2016 bol obvinený J. W. vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 2. mája 2016 o 5.05 hod. Tým istým uznesením bol vzatý do väzby aj V. K. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 2. mája 2016 o 5.07 hod.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 Tost 19/2016, z 25. mája 2016 sťažnosti obvinených zamietol.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3 Tp 7/2016, z 29. júla 2016 boli žiadosti obvinených J. W. a V. K. o prepustenie zamietnuté.
Tvrdenie obvinených, že nie sú naplnené konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali u nich dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. nie sú pravdivé. Ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. predpokladá na splnenie podmienok vzatia do väzby splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Materiálnymi podmienkami sa rozumejú skutočnosti zakladajúce dôvodné podozrenie, že obvinení sa dopustili trestnej činnosti, ktorá sa im kladie za vinu. Obvinení síce v žiadosti o prepustenie z väzby a v sťažnosti podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby namietajú, že materiálne podmienky nie sú dané, ale tieto skutočnosti sú v rozpore s dôkazným materiálom nachádzajúcim sa v spise.
Úlohou súdu rozhodujúceho o sťažnosti obvinených nie je vyhodnocovanie jednotlivých dôkazov nachádzajúcich sa v spise, tieto dôkazy sa vyhodnocujú v konaní po podaní obžaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky ale konštatuje, že obidvaja obvinení sú zo spáchanej trestnej činnosti usvedčovaní výpoveďami spoluobvinených N. M. a N. S.. Okrem týchto spoluobvinených obvinených usvedčujú aj svedecké výpovede D. A. Š. a P. F. a Š.. Z týchto výpovedí vyplýva, že obidvaja obvinení boli začlenení do skupiny tzv. T.. Podieľali sa na vydieraní svedkov rôznym spôsobom. Vydieranie mali uskutočňovať aj tým spôsobom, že u poškodených navodili situáciu, že ide po nich polícia a následne sa ponúkli vec „vybaviť“ a za túto činnosť inkasovali finančné prostriedky. Obvineného J. W. usvedčujú z trestnej činnosti aj poškodení P. Š., JUDr. K..
U obvineného V. K. na dôvodoch väzby nič nemení tú skutočnosť, že je trestne stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a nie aj za zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. d/ Tr. zák. a iné. Podozrenie zo spáchania trestnej činnosti u neho nie je síce v takom rozsahu ako u obvineného W., ale nie je možné sa stotožniť s jeho tvrdením v tom smere, že voči nemu nie sú produkované žiadne dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania trestnej činnosti. Z doteraz nazhromaždených dôkazov vyplýva, že získaval pre skupinu informácie z prostredia polície, požičiaval peniaze (nie je ustálené, či to boli jeho, alebo bol len osobou, ktorá bola svedkom predstavovaná ako osoba, ktorá peniaze požičiava). Za informácie, ktoré poskytol, alebo keď sa niečo vybavilo, boli inkasované finančné prostriedky. Tak isto nie je ustálené, či išli jemu alebo celej skupine.
Vzhľadom na dĺžku páchania trestnej činnosti hrozí o obidvoch obvinených, že po prepustení na slobodu by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti, a tým sú u obvinených dané dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Ako to už bolo konštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe obvineným boli splnené aj všetky formálne podmienky na vzatie obvinených do väzby stanovené v § 72 ods. 2 Tr. por.
Z dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je možné konštatovať, že u obidvoch obvinených sú dané aj dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ako to už konštatovali vo svojich rozhodnutiach doteraz konajúce súdy o väzbách obvinených. U obidvoch obvinených sú dané konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva obava, že budú pôsobiť na svedkov, spoluobvinených, alebo inak mariť skutočnosti závažné pre trestné stíhanie. Odôvodnenosťou obavy pôsobenia na svedkov, spoluobvinených sa rozumie snaha ovplyvniť tieto osoby, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, alebo aby nevypovedali, a tým spôsobili nesprávne zistenie skutočného stavu. Pre danosť väzobného dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa nevyžaduje požiadavka jednoznačnej istoty, že obvinení budú konať spôsobom predpokladaným v tomto ustanovení a nevyžaduje sa ani preukázané pôsobenie na svedka, spoluobžalovaných, či iné marenie objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie. V danom prípade postačuje dôvodná obava z takéhoto konania. V danom prípade je preukázané, že u obidvoch obvinených nastali konkrétne skutočnosti, z ktorých sa dá vyvodiť dôvodná obava z takéhoto konania. Tieto skutočnosti vyplývajú z pripravovaných vecí, ako sa má postupovať, keď niekto bude vzatý do väzby, v zabezpečovaní právnej pomoci pre obvinených, ktorí budú vzatí do väzby, rôzne odkazy pre obvinených, ktorí boli vzatí do väzby, aby nevypovedali, návštevy domácnosti u spoluobvinených, u ktorých bola vykonaná domová prehliadka. Všetky uvedené skutočnosti sú tými skutočnosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na naplnenie väzobných dôvodov.
Na margo vyšetrovania je potrebné uviesť, že vyšetrovateľ sa musí zaoberať aj námietkami obvinených, ktoré vznášajú na svoju obhajobu a musí vykonávať úkony aj v tomto smere.
V súlade so zákonom je aj rozhodnutie o neprijatí peňažnej záruky u V. K. a neuloženie dohľadu probačným a mediačným úradníkom nad obvinenými. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.
Sťažnosti obvinených neboli dôvodné, a preto ich Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. augusta 2016
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová