6 Tost 30/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2011 v Bratislave v trestnej veci

obžalovaného M. B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného F. K. proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 14. septembra 2011, sp. zn. PK-1T 26/2011,

takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného F. K. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa vedie pod sp. zn. PK-1T 26/2011,

na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. VII/2 Gv 16/10-612, trestné konanie

o. i. aj proti obžalovanému F. K., a to pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1/), pokračujúci obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr zák. s poukazom

na § 141 písm. a/ Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

(skutok č. 6/) a obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok č. 10/), ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe tam bližšie

uvedenom.

V priebehu hlavného pojednávania dňa 12. septembra 2011 podal obžalovaný F. K.

prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť o zmenu dôvodov väzby (č. l. 7577 spisu).

Uviedol v nej pritom, že v jeho prípade už v súčasnej dobe väzobný dôvod v zmysle  

§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nie je opodstatnený. Počas prípravného konania boli totiž

už vypočutí všetci svedkovia, ktorých navrhuje prokurátor v obžalobe ako svedkov vypočuť,

a teda možnosť ich ovplyvňovania už neexistuje. Podotkol tiež zároveň, že on sa nikdy

nedopustil a ani len nepokúsil o kolúznu činnosť.

Má za to, že v danom štádiu konania už ani nie je osoba, ktorú by teoreticky mohol

ovplyvňovať, resp. na ktorú by mal iným spôsobom pôsobiť, keďže v období od vznesenia

obvinenia boli vykonané výsluchy všetkých poškodených a svedkov, ako aj chránenej osoby,

ktorej bolo pozastavené vznesenie obvinenia. Neexistuje tu teda čo i len jedna konkrétna

skutočnosť, ktorá by riadne odôvodňovala hrozbu, dôvodnú obavu ovplyvňovania svedkov,

spoluobvinených či iné marenie vyšetrovania.

Napokon poukázal aj na obžalovaného I. K., ktorému bol väzobný dôvod

podľa písm. b/ zrušený.  

Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2011 upozornil

obhajca obžalovaného v súvislosti s vyššie uvedeným tiež na tú skutočnosť, že výsluch

obžalovaného pred súdom už bol realizovaný.

Intervanujúci prokurátor sa k predmetnej žiadosti vyjadril tak, že túto navrhuje

zamietnuť.  

Špecializovaný trestný súd v Pezinku následne uznesením zo 14. septembra 2011,

sp. zn. PK-1T 26/2011, rozhodol o tom, že podľa § 72 ods. 1 písm. c/ a § 79 ods. 2, ods. 3

Tr. por. žiadosť obžalovaného F. K. zo dňa 12. septembra 2011 o zmenu dôvodov väzby

zamieta.  

Proti uvedenému uzneseniu podal obžalovaný F. K. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť

(č. l. 7589 spisu).  

Z jej písomného odôvodnenia pritom vyplýva, že táto bola podaná tak z dôvodu

nesprávnosti výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu dôvodov väzby, ako aj z dôvodu porušenia

ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, nakoľko toto mohlo spôsobiť

nesprávnosť niektorého výroku uznesenia (§ 189 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.).

Ďalej v podstate obžalovaný zopakoval dôvody už ním skôr uvedené v podanej

žiadosti. Navyše okrem toho poukázal aj na výpoveď obžalovaného J. P. zo dňa

14. septembra 2011, v rámci ktorej tento uviedol, že ho pri páchaní žiadneho

zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu nikdy nevidel a ani nemá vedomosť o tom,

že by akýmkoľvek spôsobom bol zapojený do činnosti organizovanej skupiny,

ako mu to obžaloba dáva za vinu.

Následne namietal i tú skutočnosť, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal s tým tvrdením, že ako dôvod kolúznej väzby nestačí iba nepodložené podozrenie

z kolúzneho správania obžalovaného, ale toto podozrenie musí byť preukázané v konaní

obžalovaného, ktorým by mal pôsobiť na konkrétnych svedkov alebo inak konkrétnym

spôsobom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.  

A napokon obžalovaný opätovne upozornil aj na tú skutočnosť, že obž. I. K. a B. Ž.

bol väzobný dôvod podľa písm. b/ zrušený, s čím sa Špecializovaný trestný súd v napadnutom

rozhodnutí vyporiadal iba s poukazom na charakter posudzovanej trestnej činnosti,

čo je však podľa neho iba všeobecným tvrdením bez konkrétneho obsahu. Takéto povrchné

odôvodnenie považuje za porušenie práva na spravodlivý proces.  

Z dôvodov vyššie uvedených preto obžalovaný F. K. navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušil

a dôvody väzby v jeho prípade zmenil tak, že väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b/

Tr. por. naďalej nebude trvať.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol súdom prvého stupňa dňa

19. septembra 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom

rozhodnutia o sťažnosti obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná

a bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom

v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil,

že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

V zmysle § 72 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa pod rozhodnutím o väzbe rozumie

o.i. tiež rozhodnutie o zmene dôvodov väzby obvineného.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo

či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí,

že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie

o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne

bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá

príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie

túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní

uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k takému záveru, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozhodol v predmetnej

veci správne a v súlade so zákonom. Tiež podľa jeho názoru totiž u obžalovaného F. K. aj

naďalej trvajú všetky dôvody väzby, a teda i namietaný väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1

písm. b/ Tr. por.

Kolúzna väzba je i v danom štádiu konania opodstatnená, a to jednak vzhľadom

na skutočnosti bližšie popísané už v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach

ako i s ohľadom na okolnosti novo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z týchto pritom

jednoznačne vyplýva dôvodná obava z kolúzneho správania obžalovaného.

Čo sa týka písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia, tak toto považuje

sťažnostný súd za správne a vyčerpávajúce, plne sa s ním stotožňuje, a preto naň

v podrobnostiach odkazuje.

Zároveň však s ohľadom na námietky obžalovaného považuje za nevyhnutné

upozorniť na určité skutočnosti. V prvom rade potom na to, že pre dané rozhodnutie o väzbe

sa nevyžaduje, aby vina obžalovaného bola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Stačí totiž dôvodnosť podozrenia, že tento mal

spáchať trestnú činnosť v rozsahu, v akom bola na neho podaná obžaloba. A táto v súčasnom

štádiu konania existuje.

Pokiaľ ide pritom o výhrady sťažovateľa vo vzťahu k zrušeniu kolúzneho dôvodu

väzby obžalovaným I. K. a B. Ž. poukazuje na tomu prislúchajúcu časť odôvodnenia

rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. júla 2011, sp. zn.

PK-1T 26/2011, v plnom rozsahu potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 26. júla 2011, sp. zn. 4 Tost 22/2011, kde je jasne uvedené, prečo práve

iba v prípade týchto dvoch obžalovaných bol uvedený dôvod väzby zrušený.

A úplne na záver považuje tunajší súd za nevyhnutné upozorniť aj na menšie

pochybenie, týkajúce sa výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré však ale nemá žiadny vplyv

na správnosť tohto rozhodnutia. Konkrétne ide o to, že ak Špecializovaný trestný súd

v Pezinku použil ustanovenie § 79 ods. 3 Tr. por. bolo potrebné za tým zároveň dodať

„per analogiam“, pretože toto bolo možné aplikovať v danom prípade len analogicky. Uvedené ustanovenie totiž neupravuje priamo otázku žiadosti obvineného o zmenu dôvodov

väzby - pre takýto konkrétny prípad právna úprava v Trestnom poriadku chýba - ale len

prípad danému prípadu najbližšie podobný.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. septembra 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová