6 Tost 3/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí 9. februára 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti vyžiadanej osoby A. R. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2011, sp. zn. 1 Ntc 1/2011, takto
r o z h o d o l:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
II. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) per analogiam zadržaný A. R. R., nar. X., trvale bytom U., prechodne bytom bez prihlásenia S., poľský štátny občan
s a b e r i e do predbežnej väzby
na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 16. decembra 2010 Okresným súdom Varšava – Praga, Poľská republika, pod sp. zn. V KOP 103/10.
Väzba začína plynúť dňom 18. januára 2011 o 08.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. januára 2011, sp. zn. 1 Ntc 1/2011, podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vzal zadržaného A. R. R., nar. X., poľského štátneho občana, trvale bytom P., prechodne bytom bez prihlásenia S., na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom vo Varšave dňa 16. decembra 2010 pod sp. zn. V KOP 103/10, do predbežnej väzby s tým, že táto mu začala plynúť 18. januára 2011 o 08.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyžiadaný A. R. R. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil (č. l. 35, 49 - 59 spisu).
V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti pritom namietal predovšetkým tú skutočnosť, že v návrhu prokurátora, v napadnutom uznesení, ale i v európskom zatýkacom rozkaze je nesprávne uvedené jeho trvalé bydlisko. Na ulici P. alebo P. nemal nikdy trvalý ani prechodný pobyt a ani sa tam nezdržiaval. Jeho trvalé bydlisko v Poľskej republike je už vyše 11 rokov na U. (konkrétne od 10. septembra 1999, teda už v čase, keď sa mal dopúšťať uvádzanej trestnej činnosti), čo vyplýva z jeho výsluchu a predložených dokladov totožnosti. Ako ďalej podotkol, na adrese svojho trvalého pobytu má zmluvne zabezpečené preberanie akejkoľvek pošty počas jeho neprítomnosti v Poľskej republike, avšak do dnešného dňa na uvedenú adresu nedostal žiadnu poštu zo súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní v predmetnej veci. Začatie trestného stíhania voči jeho osobe, s adresou trvalého pobytu na P., resp. P., preto považuje za účelové, aby sa nemohol účinne brániť alebo sa k veci vyjadriť.
Vyžiadaný má tiež za to, že preklad európskeho zatýkacieho rozkazu predložený v návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava je v časti pod písm. E/ v bode 2 - okolnosti spáchania trestného činu - trochu iný od toho, čo je v skutočnosti napísané v uvedenej časti predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.
Ďalej zdôraznil i tú skutočnosť, že nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu, keďže nebol konateľom firmy R., ale jej spoločníkom - majiteľom (konateľom bol M. W.) a v danej veci nikdy nekonal. Zmluvu s firmou Z. musel uzatvoriť konateľ spoločnosti a nie jej majiteľ. Navyše uviedol, že majiteľ spoločnosti zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky nesplatenej časti jeho obchodného podielu. Ten však bol v danej spoločnosti v plnej výške splatený, pričom príplatkovú povinnosť ani podľa poľských zákonov a ani podľa spoločenskej zmluvy nemal. Je zároveň toho názoru, že stíhanie za nezaplatenie tovaru dodaného jeho spoločnosti je v rozpore s Listinou základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorej nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.
Na základe vyššie uvedených skutočností považuje vyžiadaný celé jeho trestné stíhanie za umelo vykonštruované a politicky motivované, len aby bol vzatý do väzby. Niekto pozná jeho zdravotný stav a chce sa mu takto pomstiť. Má dlhodobo vážne zdravotné problémy, ktoré sa mu vzatím do väzby ešte prehĺbili a vážnym spôsobom ohrozujú jeho život. Nikdy sa neukrýval a ani sa nevyhýbal trestnému stíhaniu. Nemá totiž dôvod sa vyhýbať trestnému stíhaniu, ktoré považuje za vymyslené.
Na záver zdôraznil, že bude dodržiavať všetky obmedzenia a nariadenia dané súdom. Bude sa zdržiavať na S. alebo v nemocničnom zariadení v B., o čom bude súd ihneď informovať. Je ochotný a schopný zložiť finančnú záruku, pričom zaručiť sa za neho sú ochotní aj jeho obchodní partneri v Slovenskej republike.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby sťažnostný súd rozhodol o jeho prepustený z predbežnej väzby na slobodu.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave dňa 3. februára 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťažnosti vyžiadaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby A. R. R. nie je dôvodná.
Z predmetného spisu vyplýva, že dňa 16. decembra 2010 bol pod sp. zn. V KOP 103/10 Okresným súdom Varšava - Praga, Poľská republika, vydaný európsky zatýkací rozkaz na poľského štátneho občana A. R. R., a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre pokračovací trestný čin podvodu podľa čl. 286 § 1 Trestného zákona Poľskej republiky v spojení s čl. 12 Trestného zákona Poľskej republiky, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od 4. októbra 1999 do 28. decembra 1999 konajúc nepretržite za účelom získania finančného prospechu na základe vopred prijatého úmyslu nedodržať podmienky a lehoty zmluvy, podvodne, ako majiteľ firmy R., P., a súc zodpovedný za uhrádzanie finančných záväzkov, neplatil za dodaný tovar – stavebný materiál od firmy Z., N., v dôsledku čoho spôsobil majiteľovi uvedenej firmy, S. Z., stratu vo výške 25 905,35 PLN (cca 6 476,34 eur). Za uvedený trestný čin mu pritom hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou až osem rokov.
Na základe vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu bol vyžiadaný A. R. R. zadržaný dňa 18. januára 2011 o 08.00 hod. príslušníkmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, úradu kriminálnej polície, odboru pátrania a kriminalisticko – technických činností Bratislava.
Dňa 19. januára 2011 o 08.20 hod. podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava pod sp. zn. 2 KPt 6/10 na Krajský súd v Bratislave návrh na vzatie zadržaného do predbežnej väzby. Dôvod predbežnej väzby pritom videla v potrebe nevyhnutnosti zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby do štátu Európskej únie, nakoľko nie je na území Slovenskej republiky prihlásený k trvalému alebo obdobnému pobytu, a preto existuje dôvodná obava, že ujde, resp. sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Dôvody na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v danom štádiu konania nezistila.
Pred vydaním napadnutého rozhodnutia sudca vyžiadaného A. R. R. za prítomnosti tlmočníka a jeho obhajcu vypočul. Tento pritom uviedol, že o tom, že je v Poľskej republike trestne stíhaný pre skutok vymedzený v európskom zatýkacom rozkaze nevedel, hoci tam niekoľkokrát do roka jazdil. Naposledy tam bol v októbri roku 2010. Ďalej poukázal na to, že on je vlastníkom firmy spomínanej vo vymedzení skutku, nie jej konateľom, pretože tým je úplne iná osoba - M. W. a za všetky záväzky v tejto firme zodpovedá konateľ, nie majiteľ. Na území Slovenska sa nachádza už dlhší čas, asi 2 roky. Presnejšie 1 – 1,5 mesiaca je na území Slovenska, potom dva týždne v Poľsku, Švajčiarsku alebo SRN. Za obdobie celého pobytu na území Slovenska sa zdržiaval na adrese B., pričom dňa 15. augusta 2010 sa presťahoval na adresu B.. Ani na jednej z týchto adries však nebol prihlásený, keďže sa sústavne nezdržiaval na území Slovenska. Na Slovensku kúpil firmu T. a podniká tu. V Poľsku sa zdržiava na adrese V., ktorú má uvedenú aj v občianskom preukaze. Adresa uvedená v návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava ako aj v európskom zatýkacom rozkaze je adresou jeho bývalej družky.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadržaní osoby informujú bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR je na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam; záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR je účelom predbežnej väzby zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR je na konanie podľa odseku 1 príslušný krajský súd, ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o EZR ak sa žiada o vydanie pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva vykonávajúceho štátu.
Jednou z kategórií trestných činov je v zmysle § 4 ods. 4 písm. h/ zákona o EZR i podvod, vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že krajský súd síce rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď vzal vyžiadaného A. R. R. do predbežnej väzby, avšak v dôsledku formálneho pochybenia, spočívajúceho v nesprávne označenom súde, ktorý mal predmetný európsky zatýkací rozkaz vydať, vo výroku napadnutého uznesenia („Krajský súd vo Varšave“), bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaním nového rozhodnutia napravil aj ďalší nedostatok, a síce chybne uvedenú adresu trvalého bydliska vyžiadaného, ktorý by však sám osebe nebol spôsobilý odôvodniť vyššie uvedený postup. Oba spomenuté nedostatky však nemôžu mať vplyv na zmenu rozhodnutia v merite veci.
Vo vzťahu k tej námietke vyžiadaného, že preklad európskeho zatýkacieho rozkazu predložený v návrhu krajskej prokuratúry je v časti písm. E/ bod 2 trochu iný od toho, čo by tam malo byť v skutočnosti napísané, je potrebné uviesť iba toľko, že Krajská prokuratúra Bratislava vychádzala z prekladu formulárov A a M týkajúcich sa záznamu v Schengenskom informačnom systéme, ktoré jej boli doručené z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne SIRENE a tieto sú v danom štádiu konania rozhodujúce aj pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý navyše zdôrazňuje, že tam uvedený preklad je obsahovo totožný s tým, ktorý uvádza vyžiadaný v podanej sťažnosti ako ten „správny“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poukazuje na to, že ani okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu vyžiadaného nie sú spôsobilé odôvodniť jeho prepustenie z väzby, nakoľko i osobe vo väzbe je v prípade potreby zabezpečovaná a poskytovaná riadna zdravotná starostlivosť, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že vyžiadaný A. R. R. bol dňa 20. januára 2011 premiestený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín.
S ohľadom na ostatné námietky vyžiadaného je potrebné opätovne upozorniť na to, že európsky zatýkací rozkaz bol v predmetnom prípade vydaný za účelom jeho trestného stíhania pre skutok označený ako pokračovací trestný čin podvodu (§ 4 ods. 4 písm. h/ zákona o EZR), za ktorý mu môže byť uložený trest odňatia slobody až osem rokov, kedy orgány vykonávajúceho štátu - v danom prípade orgány Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 3 zákona o EZR nie sú oprávnené skúmať trestnosť skutku podľa ich právneho poriadku. Nič však nebráni vyžiadanému v uplatnení uvedených „obhajobných“ námietok v rámci trestného konania pred príslušnými poľskými orgánmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 9. februára 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová