N a j v y š š í s ú d
6 Tost 27/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 29. júla 2014 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému L. P. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 5/2014, z 22. júla 2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením sp. zn. Tp 5/2014, z 22. júla 2014 podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného L. P. o 7 mesiacov do 29. marca 2015.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným L. P. neuložil.
Proti rozhodnutiu sudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, podal riadne v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby z 8. júla 2014 sa nezaoberá predpokladmi a podmienkami predĺženia lehoty väzby uvedenými v § 76 ods. 4 Tr. por. Stroho hodnotí postup orgánu činného v trestnom konaní vo vzťahu k dokazovaniu k zahraničnému podnikateľskému subjektu. V návrhu nerozvádza argumentáciu, akým spôsobom sa preverovanie obchodov s kryštálovým cukrom týka jeho a s touto otázkou sa nevyrovnal prvostupňový súd a z napadnutého uznesenia nie je možné vyvodiť, ako súd dospel k záveru, že táto komodita sa týka obchodov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Uviedol, že obchody s cukrom sa jeho spoločnosti netýkajú. Keby tieto obchody boli predmetom obchodných vzťahov niektorého odberateľa alebo dodávateľa jeho spoločnosti P. nemôže niesť zodpovednosť za konanie jeho obchodných partnerov. Keď jeho obchodná spoločnosť na týchto obchodoch neparticipovala. Argumentácia sudcu pre prípravné konanie, že dožiadanie do Maďarska sa týka oboch skutkov nemá oporu v návrhu prokurátora.
Argumentácia súdu, že sa mal pokúsiť o dosiahnutie zmeny výpovede niektorých svedkov je mylná. Do konania jeho výsluchu pred prvostupňovým súdom výpovede svedkov, ktoré hovorili o navádzaní na zmenu výpovede neboli žiadnym spôsobom preverené a z tohto dôvodu predložil odvolaciemu súdu ako prílohy výpovede svedkov. Z predložených výpovedí podľa obvineného vyplýva, že celé kolúzne konanie je vymyslené svedkom C., a jeho výpoveď je v príkrom rozpore s výpoveďami ďalších svedkov. Žiada, aby sťažnostný súd bral do úvahy nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní od momentu jeho vzatia do väzby a skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní zaistili všetky dôkazy už v čase vznesenia obvinenia. Navrhol, aby druhostupňový súd zrušil uznesenie sudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica a nepredĺžil lehotu trvania väzby a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že obvinenému a ďalším osobám bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Východ, sp. zn. PPZ-203/BOK-VY-2011, z 20. mája 2012,
v bode 1/, 2/, 3/ za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, ods. 4 Trestného zákona za skutky uvedené v bode E/
v bode 1/ a 3/ za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona za skutok uvedený v bode F/,
v bode 3/ za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona uvedený v bode A/ na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa.
Obvinený L. P. bol vzatý prvýkrát do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 42/2012, z 23. mája 2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Prepustený z väzby bol 12. decembra 2012 potom ako predseda senátu odvolacieho súdu zobral na vedomie späťvzatie sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. Tp 42/2012, z 10. decembra 2012. Druhýkrát bol obvinený vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 5/2014, z 31. januára 2014 podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených § 71 ods. 1, ods. 2 Tr. por. lehota väzby začala plynúť 29. januára 2014 od 15.00 hod.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 9. júla 2014 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného L. P. do 29. marca 2015.
Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania závažných trestných činov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Tým je daná materiálna podmienka trvania väzby. Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia nebude poukazovať na dôkazy, ktoré usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti. Na tieto dôkazy poukázali súdy v uzneseniach, ktorými rozhodovali o vzatí obivneného do väzby v rozhodnutiach o žiadosti o prepustenie z väzby a v konaniach, na základe ktorých sa rozhodovalo o sťažnosti obvineného proti prvostupňovému rozhodnutiu. Najvyšší súd preto len odkazuje na odôvodnenia citovaných rozhodnutí.
Pri rozhodovaní o tom, či sa u obvineného predĺži lehota trvania väzby podľa návrhu prokurátora správne prvostupňový súd bral do úvahy závažnosť páchania trestnej činnosti a rozsiahlosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať k objasneniu spáchanej trestnej činnosti. K námietkam obvineným uvedeným v sťažnosti najvyšší súd udáva: Je možné sa stotožniť s názorom sťažovateľa v tom smere, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nie je odôvodnený tak, ako by odôvodnený mal byť. K tvrdeniam obvineného, že on neobchodoval s kryštálovým cukrom a jeho firmy sa tieto obchodné aktivity netýkali, najvyšší súd uvádza, že podstatou páchania trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý aj obvinený L. P. je to, že dochádzalo k fakturácii rôznych komodít medzi rôznymi firmami s konečným cieľom uplatniť si a získať nadmerný odpočet DPH.
Až po vybavení dožiadania z maďarskej strany bude možné uzavrieť, medzi ktorými obchodnými spoločnosťami sa obchodné transakcie uskutočnili. Následne bude potrebné vykonať ďalšie úkony, aby sa tieto obchodné aktivity objasnili a uzavreli v tom smere, či došlo k spáchaniu trestnej činnosti a ak áno, kto a akou mierou sa na páchaní trestnej činnosti podieľal. Po vykonaní dožiadania z Maďarska je nutné počítať s určitým časovým úsekom na vykonanie ďalších úkonov a z tohto dôvodu predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného je dôvodné.
Obvinený v sťažnosti poukazuje na výpovede svedkov, ktoré tvoria podklad pre vzatie obvineného do kolúznej väzby. Vyhodnocuje jednotlivé výpovede, poukazuje na vzájomné rozpory vo výpovediach svedkov a vyslovuje názor, že sú účelové, nevierohodné, vymyslené a na základe týchto výpovedí nie je možné rozhodnúť o jeho vzatí do väzby. Najvyšší súd sa s názorom obvineného na hodnotenie jednotlivých výpovedí nestotožňuje, pretože výpovede svedkov sú jedným z dôkazov, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby. Je potrebné brať do úvahy aj iné dôkazy, časové súvislosti stretnutí obvineného so svedkami, ktoré do seba zapadajú, vyjadrenia advokátov atď. V tomto štádiu konania ale nie je namieste vyhodnocovať jednotlivé dôkazy, tie bude hodnotiť až súd potom, ako bude vo veci podaná obžaloba. Predmetom rozhodovania o predĺžení lehoty trvania väzby je zvážiť to, či vyšetrovateľ vo veci koná plynule, bez prieťahov, aké úkony je potrebné ešte vykonať, ako dlho môže trvať vykonanie úkonov, ich náročnosť, obtiažnosť a až po vyhodnotení uvedených skutočností je možné rozhodnúť, či je potrebné, aby obvinenému bola predĺžená lehota trvania väzby. V prípade obvineného je potrebné poukázať na to, že v konaní po vznesení obvinenia, je už druhýkrát vzatý do kolúznej väzby. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že po prvom prepustení z väzby, keď bol na slobode, v tej istej trestnej veci opätovne pôsobil na svedkov s cieľom ovplyvniť ich. Preto je rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že dôvody väzby u obvineného sú dané a o predĺžení lehoty trvania väzby správne a v súlade so zákonom.
Druhý výrok Špecializovaného trestného súdu o neuložení dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obvineným je nadbytočný, stačilo v odôvodnení rozhodnutia poukázať na to, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por., pretože obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a vtedy je možné uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Iná situácia by nastala, keby návrh na nahradenie väzby podal obvinený alebo iná osoba, ktorá môže za obvineného takýto návrh podať. V tomto prípade by súd musel rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom, resp. nenahradení uviesť vo výroku svojho rozhodnutia.
Sťažnosť obvineného nebola dôvodná, a preto ju najvyšší súd zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. júla 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová