N a j v y š š í s ú d
6 Tost 27/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci obvineného J. R., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2011 v Bratislave, o sťažnosti obvineného a prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvineného J. R. a prokurátorky ÚŠP GP SR s a z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 17/11, z 22. februára 2011, bol podľa § 72 ods. 2 Tr. por. obvinený vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
Väzba u obvineného začala plynúť dňa 19. februára 2011 od 21.00 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Nitre.
Dňa 8. augusta 2011 podala prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, návrh na predĺženie lehoty väzby u obvineného do 19. apríla 2012.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 rozhodol tak, že podľa § 76 ods. 3 Tr. por. u obvineného J. R. predlžuje lehotu trvania väzby do 19. februára 2012.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 o predĺžení lehoty trvania väzby u obvineného podali sťažnosť v lehote, uvedenej po vyhlásení uznesenia o predĺžení lehoty trvania väzby obvinený a prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Obvinený v písomne podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie a s obsahom jeho odôvodnenia nesúhlasí. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. u neho nebol nikdy daný. Pokiaľ ide o dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je pravda, že je trestne stíhaný aj za ďalší pokračovací obzvlášť závažný zločin, ku ktorému malo dôjsť v časovom rozpätí od 18. februára 2008 do 30. júna 2010. Z uvedeného je zrejmé, v akom časovom rozpätí mali byť tieto ďalšie skutky spáchané, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by mal naďalej pokračovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zastáva názor, že nie je daný dôvod podľa písm. c/, nakoľko všetky tieto pokračovacie skutky, respektíve za tieto bol stíhaný až potom, čo už bol väzobne stíhaný za predchádzajúce dva skutky, a v predchádzajúcom období nikto z prípadných oznamovateľov, resp. poškodených na jeho osobu trestné oznámenie nepodával. Má za to, že dôvody ďalšieho trvania väzby nie sú dané.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 zrušil a prepustil ho z väzby.
Obvinený v sťažnosti, ktorú podal sám uviedol, že každý má právo, aby trestná vec bola prerokovaná spravodlivo a v primeranej lehote. Podľa obvineného jeho obhajcovi nebolo v písomnej forme doručené včas predvolanie na verejné zasadnutie, ktoré sa konalo 24. augusta 2011. Namietal aj skutočnosť, že nebola dodržaná 20-dňová lehota, stanovená v § 76 ods. 2 Tr. por., na doručenie návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby. Poukázal na to, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bral do úvahy, že voči nemu bolo vznesené ďalšie obvinenie z trestného činu sprenevery a podľa jeho názoru uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Západ, Nitra, z 20. júna 2011, ktorým mu bolo vznesené obvinenie z ďalších skutkov kvalifikovaných ako trestný čin sprenevery je nedostatočné a nezakladá sa na presných poznatkoch. Vytýkal súdu, že nezobral do úvahy jeho obhajobu v tom, že od 30. júna 2010 až do vzatia do väzby nespáchal žiadnu trestnú činnosť. Inštitút väzby má plniť iba zaisťovaciu funkciu. Nemôže byť opatrením odplatnej alebo sankčnej povahy. Navrhol, aby ho súd prepustil z väzby na slobodu.
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v písomne podanej sťažnosti uviedla, že sudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, neakceptoval navrhovanú dobu predĺženia väzby obvineného do 19. apríla 2012 a väzbu obvineného predĺžil na dobu do 19. februára 2012. Poukázala na to, že obvinenému v priebehu vyšetrovania ďalším uznesením vyšetrovateľa, sp. zn. PPZ-37/BPK-Z-2011, z 20. júna 2011 bolo vznesené ďalšie obvinenie z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť v 11 prípadoch skutkovo vymedzených v predmetnom uznesení. Vzhľadom k rozsiahlosti veci, charakteru dokazovania a najmä rozsahu dokazovania prostredníctvom dožiadaní o právnu pomoc zasielaných do viac ako 50 krajín, predĺženie lehoty trvania väzby obvineného do 19. februára 2012 nie je dostatočné pre realizáciu všetkých procesných úkonov potrebných pre zdokumentovanie veci a z tohto dôvodu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 Tr. por. zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 a predĺžil lehotu trvania väzby obvineného J. R. do 19. apríla 2012.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po preskúmaní spisového materiálu zistil, že sťažnosť podali oprávnené osoby a včas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky musel pri skúmaní, či sťažnosť bola podaná včas, postupovať podľa ustanovenia § 193 ods. 2 Tr. por., pretože zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 24. augusta 2011 a z uznesenia, sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 zistil, že oprávnené osoby boli po vyhlásení uznesenia poučené podľa § 187 ods. 1, prvá veta a nie podľa ustanovenia § 83 ods. 2 Tr. por.
Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Západ, Nitra, sp. zn. PPZ-37/BPK-Z-2011, zo dňa 19. februára 2011 bolo začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.
Ďalším uznesením vyšetrovateľky vyššie označenej policajnej súčasti, sp. zn. PPZ-37/BPK-Z-2011, zo dňa 20. februára 2011 bolo vznesené obvinenie J. R. za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
1. v K. a na iných, doposiaľ nezistených miestach, od dňa 01. marca 2010, sa doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci ako prezident S., so sídlom B., IČO: X., obohatil na škodu majetku spoločnosti P., so sídlom P., IČO: X. tým, že uviedol do omylu jej spoločníka, Ing. P. B., a to takým spôsobom, že pre účely usporiadania 17. zimných deaflympijských hier vo Vysokých Tatrách, uzatvoril zmluvu o spolupráci medzi mestom K., občianskym združením S., spoločnosťou D. a spoločnosťou P., zo dňa 01. marca 2010, zmluvu o spolupráci medzi mestom L., občianskym združením S., spoločnosťou D., a spoločnosťou P., zo dňa 01. marca 2010, na základe ktorých mestá poskytli ich zimné štadióny za účelom ich rekonštrukcie a následné použitie pre 17. zimné deaflympijské hry, následne uzatvoril zmluvy o dielo medzi občianskym združením S. a spoločnosťou P., zo dňa 01. marca 2010, na základe ktorých uvedená spoločnosť preinvestovala finančné prostriedky vo výške 7,5 mil. eur na rekonštrukciu zimných štadiónov v mestách K. a L., pričom Ing. P. B. pri uzatvorení uvedených zmlúv o dielo deklaroval, že investované finančné prostriedky budú spoločnosti P., zo strany S. riadne uhradené z finančných prostriedkov získaných od sponzorov a ako garanciu mu predložil bankovú záruku B. na sumu 500 mil. eur, avšak uvedená banková záruka bola fiktívna, bez reálneho krytia zo strany banky, k úhrade faktúr doposiaľ nedošlo a finančné prostriedky od sponzorov, od JUDr. A. P. vo výške 75 000 eur, od spoločnosti T. vo výške 306 700 eur a od ďalších, doposiaľ nestotožnených subjektov v doposiaľ nestotožnenej výške, určené na úhradu rekonštrukcie štadiónov, páchateľ použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti P., škodu vo výške 7,5 mil. eur,
2. v B. a na iných, doposiaľ nezistených miestach, od roku 2010, sa doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci ako prezident S., so sídlom B., IČO: X., obohatil na škodu majetku členských zväzov M., ktorých športovci sa mali zúčastniť na 17. zimných deaflympijských hrách tým, že uviedol do omylu zástupcov jednotlivých výborov, a to takým spôsobom, že im tvrdil, že ak zaplatia poplatky spojené s ubytovaním, stravovaním a ďalšími nákladmi za pobyt na hrách priamo na účet S. a nie na účet ubytovacích zariadení, budú pre nich tieto poplatky až desaťnásobne nižšie, pretože vzniknutý rozdiel doplatí nekonkretizovaný sponzor, na základe čoho tak aj členské výbory urobili a na účet S. zaslali spolu sumu vo výške najmenej 1 mil. eur, ktoré páchateľ nepoužil na určené účely, ale ich použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil jednotlivým členským výborom škodu vo výške najmenej 1 mil. eur.
V priebehu vyšetrovania ďalším uznesením vyšetrovateľa vyššie označenej policajnej súčasti, sp. zn. PPZ-37/BPK-Z-2011, zo dňa 20. júna 2011 bolo vznesené obvinenie J. R. za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
1. dňa 18. februára 2008 v L. sa obohatil na škodu majetku spoločnosti I., so sídlom L. tým, že uviedol do omylu jej konateľa Ing. T. D. tak, že dňa 18. februára 2008 ako prezident S. uzavrel s uvedenou spoločnosťou zmluvu o poskytnutí odstupného, ktorou sa jej účastníci dohodli, že :
- spoločnosť I., poskytne odstupné vo výške 18 000 000 Sk (597 490,54 €) určené pre T., za to, že táto spoločnosť vyjadrí súhlas so späťvzatím priameho zadania zo dňa 07. decembra 2007, ktoré jej adresoval S. a predmetom ktorého bolo objednanie výstavby zimného štadióna v L.,
- S. v lehote do troch dní odo dňa podpisu zmluvy zabezpečí späťvzatie priameho zadania vrátane súhlasu so späťvzatím, čo spoločnosti I., preukáže doručením relevantného dokladu,
- S. v lehote do siedmich dní odo dňa späťvzatia priameho zadania uzatvorí so spoločnosťou I., zmluvu o dielo, resp. zmluvu o budúcej zmluve o dielo, ktorej predmetom bude výstavba zimného štadiónu v L. spoločnosťou I.,
následne I., v troch splátkach v dňoch 18. februára 2008 a 26. februára 2008 uhradila dohodnuté odstupné prevodom na účet, určený v zmluve o poskytnutí odstupného, teda na účet notára JUDr. S. F. v K., ktoré peniaze notár po častiach dňa 19. februára 2008 a dňa 27. februára 2008 čiastočne v hotovosti a čiastočne prevodom na účet odovzdal J. R., ktorý ich nepoužil na určený účel, ale si ich neoprávnene ponechal, čím spôsobil I., škodu vo výške 597 490,54 €, pričom T., v skutočnosti nikdy nedostala od S. priame zadanie na výstavbu štadiónu v L. a jeho výstavba spoločnosťou I., sa nikdy nerealizovala, pretože S. ako objednávateľ neuhradil spoločnosti I., ako zhotoviteľovi zálohovú faktúru,
2. dňa 22. februára 2008 v B. sa obohatil na škodu majetku spoločnosti A., so sídlom B. tým, že uviedol do omylu jej konateľa I. S. tak, že s uvedenou spoločnosťou uzavrel v mene S. nájomnú zmluvu na prenájom 5 kusov panelov Superlight za účelom komerčnej reklamy súvisiacej so 17. zimnými deaflympijskými hrami 2011 a zaviazal sa, že uvedenej spoločnosti za poskytnuté služby uhradí odplatu 768 000 Sk (25 492,93 €), ktorú sumu mal uhradiť v splátkach, doposiaľ však uhradil len 500 €, pričom už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vedel, že dohodnutú odplatu nebude schopný uhradiť, čím A. spôsobil škodu vo výške 25 728,52 €,
3. dňa 10. marca 2008 v L. sa obohatil na škodu majetku Ing. T. D. tým, že ho uviedol do omylu tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 440 000 Sk (14 605,32 €), ktoré mu Ing. T. D. poskytol prevodom na jeho osobný účet, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije na úhradu jeho cestovných výdavkov do U., kde mal vycestovať za účelom vybavovania financovania 17. zimných deaflympijských hier, ako krytie vystavil zmenku na meno so splatnosťou dňa 31. mája 2009 a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, čím spôsobil Ing. T. D. škodu vo výške 14 605,32 €,
4. v B. a v T. od presne nezisteného dňa v apríli roku 2008 do 15. júna 2008 sa obohatil na škodu majetku R. S. tým, že ho uviedol do omylu a to tak, že postupne od neho vylákal finančné prostriedky v celkovej výške 9 070 000 Sk (301 068,84 €) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15. júna 2008 uzavretej medzi veriteľom R. S. a dlžníkom J. R., v časti osobne v hotovosti a v časti vkladom na účet, pričom J. R. mu tvrdil, že tieto peniaze použije pre účely organizácie D. v B. a zaviazal sa, že peniaze vráti v termíne do 31. októbra 2008, ale ich doposiaľ nevrátil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, čím spôsobil R. S. škodu vo výške 301 068,84 €,
5. dňa 15. septembra 2009 v L. sa obohatil na škodu majetku spoločnosti I., so sídlom v L. tým, že uviedol do omylu jej konateľa Ing. T. D. tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 2 000 €, ktoré mu Ing. T. D. poskytol osobne v hotovosti, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije na úhradu cestovných výdavkov sluchovo postihnutých hokejistov na 1. majstrovstvá sveta v K., ako krytie vystavil zmenku na meno so splatnosťou dňa 10. marca 2009 a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, čím spôsobil I., škodu vo výške 2 000 €,
6. dňa 26. februára 2009 v B. sa obohatil na škodu majetku spoločnosti I., so sídlom v L. tým, že uviedol do omylu jej konateľa Ing. T. D. tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 119 500 eur, ktoré mu Ing. T. D. poskytol osobne v hotovosti, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije na financovanie 17. zimných deaflympijských hier, ako aj na jeho kandidatúru na prezidenta M., ako krytie vystavil zmenku na meno so splatnosťou dňa 30. marca 2009 a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, čím spôsobil I., škodu vo výške 119 500 €,
7. dňa 10. septembra 2009 v P. sa obohatil na škodu majetku V. P. tým, že ho uviedol do omylu tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 5 000 €, ktoré mu V. P. poskytol vkladom na účet, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije na financovanie ubytovania slovenských nepočujúcich športovcov na letných deaflympijských hrách v T. a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, čím mu spôsobil škodu vo výške 5 000 €,
8. dňa 27. novembra 2009 v P. sa obohatil na škodu majetku subjektu M. S.-U., so sídlom v P. tým, že ho uviedol do omylu tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 40 000 €, ktoré mu M. S. poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27. novembra 2009, uzatvorenej medzi veriteľom M. S.-U. a dlžníkom S., osobne v hotovosti, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije pre účely zakúpenia leteniek pre nepočujúcich športovcov a zaviazal sa, že peniaze vráti v termíne do 31. decembra 2009, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, a spôsobil tak M. S.-U. škodu vo výške 40 000 €,
9. nezisteného dňa v zimných mesiacoch roku 2009 v P. sa obohatil na škodu majetku V. P. tým, že ho uviedol do omylu tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 15 000 €, ktoré mu V. P. poskytol osobne v hotovosti, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije za účelom financovania majstrovstiev v lyžovaní nepočujúcich športovcov Slovenska v J. a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť, a spôsobil tak V. P. škodu vo výške 15 000 €,
10. nezisteného dňa v zimných mesiacoch roku 2009 v P. sa obohatil na škodu majetku JUDr. A. P. tým, že ho uviedol do omylu tak, že od neho vylákal finančné prostriedky vo výške 15 000 €, ktoré mu JUDr. A. P. poskytol osobne v hotovosti, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije za účelom financovania majstrovstiev v lyžovaní nepočujúcich športovcov Slovenska v J. a zaviazal sa, že peniaze vráti, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť a spôsobil tak V. P. škodu vo výške 15 000 €,
11. v dňoch 26. apríla 2010 a 30. júna 2010 v B. sa obohatil na škodu majetku spoločnosti T. so sídlom v P. tým, že uviedol do omylu jej konateľa Ing. S. Č. tak, že od neho vylákal finančné prostriedky v celkovej výške 306 700 €, ktoré mu Ing. S. Č. poskytol na základe zmluvy o pôžičke č. R., zo dňa 26. apríla 2010, uzatvorenej medzi veriteľom T. a dlžníkom S. a jej dodatku č. 1 zo dňa 30. júna 2010, v časti osobne v hotovosti, a v časti prevodom na účet, pričom J. R. tvrdil, že tieto peniaze použije pre účely organizovania 17. zimných deaflympijských hier a zaviazal sa, že peniaze vráti v termíne do 21. júla 2010, čo však doposiaľ neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto nebude schopný vrátiť a spôsobil tak T. škodu v celkovej výške 306 700 €.
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T 54/2009, z 1. júna 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obžalovaný J. R. spoločne s JUDr. S. F. boli uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., J. R. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 04. apríla 2008 v K. na W., v sídle notárskeho úradu po vzájomnej dohode s J. R., v úmysle prisvojiť si finančné prostriedky, prijal JUDr. S. F. na bankový účet č. X. do notárskej úschovy sumu 52 000 000 Sk (1 726 083,78 eur), ktorá bola prevedená z účtu č. X. zložiteľa spoločnosti T., ktorá mala byť dňa 11. apríla 2008, aj s pripísaným úrokom poukázaná na účet zložiteľa, o čom bola spísaná dňa 04. apríla 2008 zápisnica o notárskej úschove pod č. N., U., pričom JUDr. S. F. z účtu notárskej úschovy č. X., ako jediný disponent s účtom v období od 04. apríla 2008 do 24. apríla 2008 z uschovanej sumy na ústny pokyn J. R., bez písomného vyhlásenia zložiteľa o vzdaní sa dispozičného práva s nakladaním so zloženými finančnými prostriedkami do notárskej úschovy, previedol na rôzne účty a uskutočnil výbery v hotovosti spolu vo výške 48 500 000 Sk (1 609 905,06 eur), na účet zložiteľa notár JUDr. S. F. previedol v dňoch 16. apríla 2008 a 24. apríla 2008 čiastky spolu vo výške 3 500 000 Sk (161 178,71 eur), pričom ďalšie finančné prostriedky z uschovanej sumy v zmluvnom termíne, ani následne zložiteľovi nepoukázal, čím si JUDr. S. F. po navedení J. R. prisvojil finančné prostriedky, čím takto na majetku spoločnosti T. spôsobil škodu veľkého rozsahu vo výške 48 500 000 Sk (1 609 905,06 eur).
Obžalovanému J. R. súd uložil podľa § 213 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 3 roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia majetku.
Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa ods. 3.
Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia sudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v tom, že dôvody väzby u obvineného tak, ako boli ustálené v rozhodnutí obvineného o vzatí do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. trvajú aj v tomto štádiu konania.
Dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, zistené skutočnosti, nasvedčujú tomu, že čiastkové skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestného činu a je dôvodné podozrenie, že ich spáchal obvinený J. R.. Tvrdenie obhajcu obvineného, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. neboli nikdy dané, sú v rozpore so zistenými skutočnosťami a dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T 54/2009, je preukázané, že obvinený sa vyhýbal účasti na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci. Za trestnú činnosť, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie, mu hrozí vysoký trest. Uvedené skutočnosti v spojení s ďalšími konkrétnymi dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise odôvodňujú obavu, že obvinený v prípade, že by nebol vzatý do väzby by ušiel, skrýval sa, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Jeho tvrdenie, že keď bol zadržaný na hraničnom prechode v R., chcel cestovať cez M. do K., nie je vierohodné. Trestná sadzba stanovená v ustanovení § 221 ods. 4 Tr. zák., ktorá obvinenému hrozí v prípade uznania viny, podľa uznesenia o vznesení obvinenia tak isto zakladá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Obvinenému J. R. bolo pre skutok, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T 54/2009, zo dňa 1. júna 2011, vznesené obvinenie 8. septembra 2008. Napriek tejto skutočnosti, po vznesení obvinenia je opätovne dôvodne podozrivý z páchania ďalšej trestnej činnosti toho istého druhu. Ide o majetkovú trestnú činnosť, ktorá má byť páchaná tým istým spôsobom voči rôznym subjektom. Tieto skutočnosti odôvodňujú reálnu obavu, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu, hrozí dôvodná obava, že by obvinený pokračoval v trestnej činnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., na dôvody väzby páchateľa podľa citovaného ustanovenia. Sú preto i naďalej u obvineného dané dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v tomto štádiu konania a naďalej trvajú, ako boli ustálené v uznesení o vzatí do väzby obvineného.
Tvrdenia obvineného, že súd nezobral do úvahy, že od 30. júna 2010 do rozhodnutia o vzatí do väzby nespáchal žiadnu trestnú činnosť a súd rozhodujúci o väzbe tieto skutočnosti nezobral do úvahy, vyznievajú k tomu, z akej trestnej činnosti je obvinený dôvodne podozrivý úplne scestné.
Obvinený v dôvodoch sťažnosti poukazuje na nedodržanie lehôt v súvislosti s podaním návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, s nedodržaním lehoty na prípravu na verejné zasadnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že všetky lehoty boli dodržané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku o plynutí lehôt.
Najvyšší súd sa stotožňuje s argumentáciou prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že ide o náročnú vec, rozsiahlu, s medzinárodným prvkom a na jej objasnenie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Tieto skutočnosti nikto nespochybňuje a je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie pre objasnenie trestnej činnosti a správne zistenie skutkového stavu. Na druhej strane ale Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že vyšetrovanie neprebieha v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa týchto ustanovení orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene.
Výsluchy všetkých poškodených a spisový materiál, ktorý predložili orgány činné v trestnom konaní, zabezpečili už pred vznesením obvinenia voči J. R. z 20. júna 2011. V súlade s Trestným poriadkom je potrebné všetky výsluchy a dôkazy zopakovať tak, aby boli vykonané po vznesení obvinenia. Výsluchy boli vyšetrovateľkou naplánované na júl 2011. Posledné dožiadania boli urobené 28. júna 2011 a 14. júla 2011. Podnety na vypracovanie dožiadaní o poskytnutie právnej pomoci do účastníckych krajín 17. deaflympijských hier, boli vypracované vyšetrovateľkou v máji a júni 2011. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na podnetoch začal pracovať bezprostredne po tom, ako mu boli doručené (vypracoval opatrenia o pribratí tlmočníkov atď.). Z konštatovaného vyplýva, že do skončenia predĺženej lehoty trvania väzby by dožiadania o poskytnutie právnej pomoci mali byť vybavené. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy argumenty obvineného, že väzba je zaisťovacím úkonom, má trvať nevyhnutnú dobu a nemá plniť sankčnú alebo odplatnú funkciu. Z horeuvedených dôvodov je preto rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, o predĺžení lehoty trvania väzby do 1 roka, t. j. do 19. februára 2012 správne a v súlade so zákonom. Lehota 1 roka je dostatočne dlhá na riadne zadokumentovanie podozrení z páchanej trestnej činnosti, na zabezpečenie všetkých potrebných dôkazov, na riadne zistenie skutkového stavu. Orgány činné v trestnom konaní musia postupovať pri vyšetrovaní v predmetnej veci v súlade s ústavou a základnými zásadami trestného konania, ktoré hovoria o ich povinnosti prednostne a urýchlene vybavovať väzobné veci.
Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, o predĺžení lehoty trvania väzby u obvineného J. R., sp. zn. Tp 17/11, z 24. augusta 2011 je s poukazom na konštatované skutočnosti správne a v súlade so zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvineného a prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. septembra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová