6 Tost 26/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2017 v trestnej veci vyžiadanej osoby R. M., v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 18. júla 2017, sp. zn. 3 Ntc 6/2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby R. M.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 18. júla 2017 uznesením,
sp. zn. 3 Ntc 6/2017, rozhodol
I. podľa § 22 ods. 1/ zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze tak, že
sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný Štátnym zastupiteľstvom Wels, Rakúska
republika, dňa 21.04.2017 pod sp. zn. 9 St 54/17p.
Vyžiadaná osoba R. M., nar. X. v L., Česká republika, trvale bytom A., t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, sa odovzdá do Rakúskej republiky na trestné stíhanie pre
zločin ťažkej živnostenskej krádeže vlámaním sčasti vykonanej a sčasti z pokusu o ťažkú
živnostenskú krádež vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 2, § 129 ods. 1 bod 1, § 130 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1/ rakúskeho Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že
podľa údajov Policajného riaditeľstva Horného Rakúska, Krajského kriminálneho
úradu, Vyšetrovacieho oddelenia 6 Krádež (LPD LKA EB 6) z rokov 2016/2017 mal R. M. prípadne spolu s ďalšími spolupáchateľmi ako členmi kriminálneho združenia v nižšie
spomenutom období na nižšie uvedených miestach živnostenským spôsobom odcudziť alebo
sa pokúsil odcudziť cudzie hnuteľné predmety nižšie menovaným osobám v úmysle, aby sa
privlastnením týchto vecí neoprávnene obohatil tak, že sa vlámal do firiem, konkrétne :
1. v čase od 26.02.2016 do 27.02.2016 v meste W. mali oprávneným zástupcom
veľkoobchodnej firmy T. odcudziť udice a rybárske pomôcky v hodnote približne
560.000 € tým, že neznámym spôsobom vnikol do budovy a vylomil spojovacie dvere
(bod 5 príčinnej správy spisovej písomnosti ON 47 v spisovej písomnosti ON 52),
2. v čase medzi 13. a 16.05.2016 v meste B. mali oprávneným zástupcom firmy B.
odcudziť elektrické náradie a príslušenstvo značky B. v hodnote 164.404,42 € tak, že
vylomili bránu na skladovej rampe (bod 4 príčinnej správy spisovej písomnosti ON 47
v spisovej písomnosti ON 52),
3. v čase od 27.08.2016 do 28.08.2016 v obci H. spolu s K. K. a D. B. mali odcudziť
oprávneným zástupcom firmy B. 17 paliet s vyberanými pracovnými a ochrannými
rukavicami v hodnote približne 51.000 €, a to tak, že vylomili okno situované na
prízemí, pričom čin nebol dokonaný a ostalo len pri pokuse (bod 3 príčinnej správy
spisovej písomnosti ON 47 v spisovej písomnosti ON 52),
4. v čase medzi 30.09.2016 a 02.10.2016 v obci W. mali odcudziť oprávneným
zástupcom firmy I. zváracie prístroje a plazmový rezač vrátane príslušenstva
v hodnote 104.480,28 € tak, že vylomili masívne protipožiarne dvere (bod 2 príčinnej
správy spisovej písomnosti ON 47 v spisovej písomnosti ON 52),
5. dňa 29.11.2016 v obci T. spolu s K. K. mali oprávneným zástupcom firmy S. odcudziť
pracovné rukavice v hodnote 180.897 € tak, že vylomili plastové okno a následne
vstúpili do spomínaného objektu (bod 1 príčinnej správy spisovej písomnosti ON 52).
II. Podľa § 29 ods. 1/ zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze sa realizácia
vydania vyžiadanej osoby R. M. odkladá do právoplatného skončenia trestného
stíhania vedeného proti R. M. na Okresnej prokuratúre Zvolen pod sp. zn.
3 Pv 487/16/6611 (od 06.06.2017 na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
4 T/118/2017) pre pokračujúci zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. b/ Tr. zák. spáchaný sčasti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1/ Tr. zák. a do výkonu prípadne uloženého trestu odňatia slobody
v tomto konaní.
Po vyhlásení tohto uznesenia vyžiadaná osoba R. M. v prítomnosti ustanoveného
obhajcu zahlásil sťažnosť. Uznesenie bolo doručené R. M. 25.07.2017, prokurátorovi
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici 27.07.2017 a obhajcovi JUDr. T. R. 01.08.2017.
V odôvodnení tejto sťažnosti z 03.08.2017 vyžiadaná osoba R. M. prostredníctvom
obhajcu zdôraznila, a to aj napriek existujúcemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 06.02.2017, sp. zn. 3 Tost 3/2017, v priebehu celého konania (rozhodovania
o vykonaní predmetného EZR nebol pribratý tlmočník do českého jazyka. Jeho materinským
jazykom je český jazyk, aj základnú školu navštevoval v Českej republike. Právo na preklad
a tlmočenie je súčasťou základného práva obvineného, resp. vyžiadanej osoby, t.j. práva na
spravodlivý proces. Ako vyplýva aj z judikatúry (R 48/1994), ide o subjektívne právo
obvineného, aby sa mohol vyjadrovať v materinskom jazyku. Je tak zrejmé, že pribratie
tlmočníka nezávisí od posúdenia OČTK. Taktiež aj Ústavný súd SR,
sp. zn. III. ÚS 39/01, uviedol, že nie je na voľnej úvahe OČTK, či na výsluch obvineného,
ktorému tlmočník bol ustanovený preto, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie,
zavolajú tlmočníka alebo nie. Ide o ústavné právo obvineného a jeho nenaplnenie je skrátením
práva obvineného na obhajobu, lebo zásadne nestačí len schopnosť obvineného v slovenskom
jazyku sa dohovoriť o bežných jednoduchých veciach. V neposlednom rade poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 To 5/2004, z 22.12.2005, z ktorého vyplýva
záver, že aj keď sa dá predpokladať, že obžalovaný ovláda český jazyk (v jeho prípade
slovenský jazyk) v primeranom rozsahu, nie je to jeho materinský jazyk, a preto treba
rešpektovať jeho právo – subjektívne právo – vnímať a vyjadrovať sa v materinskom jazyku.
Pribratie tlmočníka v takomto prípade nezávisí od posúdenia OČTK, či a do akej miery
obžalovaný ovláda predmetný jazyk. Uvedená zásada platí aj vo vzťahu slovenského
a českého jazyka. Celé konanie bolo vedené bez tlmočníka do českého jazyka (jeho
materinského) jazyka, a preto (z dôvodu porušenia jeho práv) nie sú splnené podmienky
na vykonanie vyššie uvedeného EZR, nakoľko tomuto rozhodnutiu predchádzalo konanie
bez tlmočníka. Záverom poukázal aj na to, že skutok v bode 1/ uvedeného v EZR, pre ktorý
má byť taktiež vydaný do Rakúskej republiky na základe napadnutého uznesenia nie je
splnená základná podmienka na jeho trestné stíhanie, pretože z rozhodnutia Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 12 Ps 8/2015, z 28.04.2016 (tento rozsudok predložil na založenie do spisu,
č.l. 219-220) vyplýva, že od 07.02.2012 do 28.04.2016 (teda aj v čase, kedy sa mal dopustiť
skutku uvedeného v bode 1/ predmetného EZR) oficiálne nebol spôsobilý na právne úkony. V dôvodoch vyžiadanej osoby z 21.07.2017 je poukázané, okrem nepribratia
tlmočníka a neprihliadnutie na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony aj to,
že súhlasil s vydaním na trestné stíhanie do Rakúskej republiky s výhradou nie pre trestné
stíhanie pred 28.04.2016. Trestný čin krádeže mal spáchať na území Rakúskej republiky
a samotný prevoz cez Rakúsko bol legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Podľa rozhodnutia
Eurojustu z roku 2003, zásada povinného stíhania pre trestné činy je splnená, pokiaľ
ktorýkoľvek štát Európskej únie zabezpečí toto stíhanie a sú splnené kritéria – 1/ v ktorom
štáte sa spáchala väčšina trestných činov, 2/ v ktorom štáte bola spôsobená väčšia škoda,
3/ miesto bydliska poškodených, 4/ možnosť jeho odovzdania, 5/ príslušnosť dôkazov,
čo v danom prípade preukazuje jeho odovzdanie na stíhanie do Rakúska. On je síce občanom
SR, ale je i občanom Európskej únie a býva v Rakúsku, kam sa odsťahovala aj družka,
kde má lepšie podmienky na resocializáciu. V Rakúsku sa javí trestné stíhanie
hospodárnejším a účelovým, hlavne v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu alebo
výkonu trestu. Navyše je trestne stíhaný nielen za krádež, ale aj za legalizáciu príjmu z trestne
činnosti, čo je v rozporu s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, pretože je na území Slovenskej
republiky znevýhodňovaný oproti ostatným obvineným z krádeže. Mohlo sa tiež jednať
o poisťovací podvod majiteľov firmy S., a potom by sa legalizácie príjmu z trestnej činnosti
nedopustil. Krádež a podielnictvo toho istého tovaru podľa judikatúry nie je možná, a preto ak
podľa nadobúdacej faktúry pracovnú obuv zakúpil od firmy B., mohol sa dopustiť len
podielnictva a nie legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a preto trestné stíhanie v Slovenskej
republike alebo v Rakúsku je nezákonné. V tej súvislosti poukázal aj na odvolanie prvého
EZR a zrušenie trestného stíhania pre podvod rozhodnutím GP SR v celom rozsahu. Navrhol,
aby Najvyšší súd SR zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a sám vo veci
rozhodol tak, že omietne (správne asi odmietne) vykonať predmetný európsky zatýkací
rozkaz.
Dôvody tejto sťažnosti boli 03.08.2017 zaslané na vedomie prokurátorovi Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len prokurátor), ktorý k nemu doposiaľ nezaslal
písomné stanovisko.
Spis Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd), sp. zn. 3 Ntc 6/2017,
spolu so sťažnosťou bol najvyššiemu súdu predložený 10. augusta 2017.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd, resp. sťažnostný súd),
preskúmal podľa § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby nie
je dôvodná.
Podľa § 22 ods. 7 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len
o EZR) proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je
prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 tohto zákona. Sťažnosť má odkladný
účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu
sa odmietne, ak
a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný EZR, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená
v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských
orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom
členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo
odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už
nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu
jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný EZR,
d) skutok, pre ktorý bol vydaný EZR, nie je trestným činom podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu
k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon EZR iba preto,
že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo
neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny
poriadok štátu pôvodu, alebo
e) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia
slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení a preskúmaní spisového materiálu
zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR
a ustanovenia Trestného poriadku v zmysle § 1 ods. 2 zákona o EZR ako ja na konanie, ktoré
tomuto rozhodnutiu predchádzalo.
Sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, že EZR sa vykoná je možné v zmysle § 22
ods. 7 zákona o EZR podať len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu uvedeného v § 23 ods. 1 zákona o EZR.
Vzhľadom na to, že vyžiadaná osoba, R. M. v sťažnosti neuviedla žiadny z dôvodov
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
22 ods. 7 zákona o EZR, najvyšší súd sťažnosť bez meritórneho preskúmania veci zamietol.
Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že pokiaľ ide o sťažnostnú námietku ohľadne
tlmočníka – prekladateľa, na to v dostatočnom rozsahu už reagovalo uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 06. februára 2017, sp. zn. 3 Tost 3/2017, na ktoré sťažnostný
súd v celom rozsahu odkazuje. Rovnako tak urobil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení zo 16. júna 2017, sp. zn. 5 Tost 20/2017. Ohľadne spôsobilosti na právne úkony
vyžiadanej osoby sťažnostný súd uvádza, že touto otázkou sa musia zaoberať orgány činné
v trestnom konaní a súd v Rakúskej republike po tom, čo bude osoba R. M. vydaná na trestné
stíhanie. Otázkou vydania vyžiadanej osoby na trestné stíhanie do Rakúskej republiky, ako aj
právnou kvalifikáciou skutkov sa už zaoberal krajský súd, čo je zrejmé z napadnutého
uznesenia. Všetky tieto výhrady vyžiadanej osoby bez akýchkoľvek pochýb nie sú uvedené
v ustanovení § 23 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z.
Vyjadrené viedlo Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby na neverejnom zasadnutí
sťažnosť R. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. augusta 2017
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová