6 Tost 26/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 3. februára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného ppráp. M. L., pre trestný

čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o sťažnosti

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej už len „prokurátor ÚŠP GP SR“) proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 30. augusta 2010, sp. zn. BB – 4T 29/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ÚŠP GP SR

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením

z 30. augusta 2010, sp. zn. BB – 4T 29/2010, podľa § 350 ods. 2 Tr. por., § 241 ods. 1

písm. c/ Tr. por., § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie vedené

proti obvinenému ppráp. M. L., nar. X., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom

súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal prokurátor ÚŠP GP SR sťažnosť

(č. l. 125 – 128 spisu).

V jej písomnom odôvodnení vyjadril predovšetkým nesúhlas s tým záverom súdu,

že príkaz Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2005, sp. zn. Ntt-2-D-406/2005, ktorým

bol vydaný príkaz na predĺženie použitia agenta na dobu od 1. marca 2005

do 1. septembra 2005 na osobu vystupujúcu pod menom J. S., ustanovenú za agenta,

je nezákonný. Podľa jeho názoru za nezákonný by bolo možné označiť taký príkaz súdu,

ktorý by bol v rozpore s niektorým konkrétnym ustanovením príslušného zákona,

v tomto prípade zákona o trestnom konaní súdnom č. 141/1961 Zb. účinného v čase vydania

predmetného príkazu (možnosť použitia agenta v trestnom konaní je upravená v ust. § 88b

ods. 1 až ods. 12). Poukázal pritom na to, že materiálna podmienka použitia inštitútu agenta

uvedená v § 88a ods. 1 citovaného Tr. por. v danom prípade dodržaná bola, pretože trestné

konanie sa vedie pre korupciu a zároveň odhalenie a usvedčenie páchateľa by bolo inak

podstatne sťažené, ba dokonca až nemožné. Taktiež formálne podmienky stanovené v § 88a  

ods. 5 a ods. 7 Tr. por. boli splnené, keďže predmetný príkaz bol vydaný príslušným

krajským súdom na návrh prokurátora, je písomný a je v ňom uvedený aj čas, po ktorý má

byť agent použitý. Ako ďalej v tejto súvislosti uviedol, žiadne ďalšie materiálne či formálne

podmienky príkazu v danom čase Trestný poriadok nestanovoval, a tak orgány činné v trestnom konaní ani súdy neboli v uvedenej dobe zo zákona povinné dbať na to, aby príkaz

obsahoval aj ďalšie skutočnosti nad rámec zákona – v tomto prípade konkrétne odôvodnenie

použitia agenta (až Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 v ustanovení § 117 ods. 5 pridal k formálnym podmienkam použitia agenta aj nutnosť, aby príkaz bol odôvodnený aj

skutkovými okolnosťami). Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie príkazu nebolo zákonnou

podmienkou jeho vydania a zároveň s poukazom na to, že všetky zákonné podmienky boli

zo strany krajského súdu dodržané, predmetný príkaz je potrebné podľa prokurátora

považovať za plne zákonný, a teda aj dôkazy, získané na jeho základe sú zákonné

a použiteľné v trestnom konaní.  

Má tiež za to, že poukazovanie na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. I. ÚS 274/2005, ktorý vyslovil, že rozhodnutie súdu neobsahujúce odôvodnenie je

nepreskúmateľné, ako také je nezákonné a to má za následok, že všetky dôkazy, získané

na základe tohto rozhodnutia sú nezákonné, je v danom prípade z vecného hľadiska

nesprávne, pretože toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s odlišným právnym

problémom, resp. v súvislosti s iným právnym inštitútom - Ústavný súd Slovenskej republiky

sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal zákonnosťou vydaných príkazov na odpočúvanie

a záznam telekomunikačných činností z roku 2004 a nie použitím agenta. Zdôraznil, že argumentácia, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci použil pri zdôvodnení

nezákonnosti vydaných príkazov je logická a nespochybniteľná, avšak nie je možné z nej

vychádzať pri posudzovaní zákonnosti príkazu na použitie agenta z roku 2005,

pretože zákonné formálne podmienky na vydanie príkazu na odpočúvanie podľa § 88 ods. 1,

ods. 2 Tr. por. účinného v čase vydania predmetného príkazu boli odlišné od zákonných

podmienok na vydanie príkazu na použitie agenta podľa § 88a Tr. por. Trestný poriadok totiž

v prípade príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností jednoznačne

stanovoval ako jednu z formálnych podmienok zákonnosti takéhoto príkazu, že musí byť

odôvodnený, a to osobitne pre každú účastnícku stanicu (§ 88 ods. 3 prvá veta Tr. por.),

z čoho vyplýva, že ak krajský súd vydal takýto príkaz bez odôvodnenia, postupoval tým

v rozpore s konkrétnym ustanovením Trestného poriadku, a teda Ústavný súd Slovenskej

republiky musel takýto príkaz označiť za nezákonný. V prípade príkazu na použitie agenta

však takáto zákonná podmienka neexistovala, a preto Krajský súd v Bratislave neporušil

zákon, ak v príkaze na použitie agenta, resp. na predĺženie jeho použitia nepoužil

odôvodnenie.

Ako ďalej zdôraznil, z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že sporný príkaz

Krajského súdu v Bratislave na použitie agenta z 23. februára 2005, sp. zn. Ntt-2-D-406/2005, je zákonný a zákonné sú aj všetky dôkazy, vykonané na jeho základe.

Keďže tieto dôkazy priamo usvedčujú obvineného zo spáchania žalovaného trestného činu,

nie je podľa jeho názoru daný zákonný dôvod na zastavenie trestného stíhania, ale vo veci je

potrebné vykonať hlavné pojednávanie a následne rozhodnúť v zmysle príslušných

ustanovení Trestného poriadku.

Z dôvodov vyššie uvedených preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie Špecializovaného

trestného súdu zrušil a uvedenému súdu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola

podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle  

§ 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel

k záveru, že Špecializovaný trestný súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade

so zákonom.

Z obsahu utajovanej prílohy predloženého spisového materiálu vyplýva, že sudca

Krajského súdu v Bratislave vydal dňa 23. februára 2005, sp. zn. Ntt-2-D-406/2005,

na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave (č. IKO-D-182-1/2005-3) v zmysle

§ 88b ods. 5 Tr. por. príkaz na predĺženie použitia agenta J. S. na dobu od 1. marca 2005

do 1. septembra 2005. Uvedeným príkazom zároveň uložil žiadateľovi, aby mu v lehote

3 mesiacov predkladal všetky potrebné podklady na skúmanie dôvodnosti použitia agenta.

Dňa 11. augusta 2006 bolo pod sp. zn. ČVS: UIS-152/IOZ-SV-2006 na Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky, Úrade inšpekčnej služby Policajného zboru, Inšpekčnom odbore

Západ podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci a následne dňa

27. marca 2007 bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Bratislava, sp. zn. PPZ-240/BPK-B-2006,

podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie ppráp. M. L. pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku

a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Dňa 18. augusta 2010 podal pod sp. zn. VII/1 Gv 277/06-50 prokurátor ÚŠP GP SR

na Špecializovanom trestnom súde obžalobu na obvineného ppráp. M. L. na tom skutkovom

základe, že :

ako príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru S., dňa 27. augusta 2005

v čase o 21.00 hod. v B., na S. pri nákladnej bráne S., počas výkonu služby, pri kontrole

posádky vozidla Škoda 105, EČ : B. zistil, že občan Ukrajiny V. P., sa na území Slovenskej

republiky zdržuje nelegálne, nakoľko má neplatné vízum, pričom za to, že menovaného

nepredvedie a neoznámi ho cudzineckej polícii, prijal od neho úplatok vo výške 1 000 Sk,

následne menovanému dovolil odísť a finančnú hotovosť rozdelil tak, že 500 Sk si ponechal

pre vlastnú potrebu a zvyšných 500 Sk odovzdal kolegovi J. S., čím porušil základné

povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 76 zákona

o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, a článok 12 nariadenia

prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov

v Policajnom zbore, ktoré upravujú postup pri zistení a dokumentovaní uvedeného

priestupku.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Podľa § 350 ods. 1 Tr. por. samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma

však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej

predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

Podľa § 350 ods. 2 Tr. por. po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu

samosudca urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a/ až písm. j/.

Podľa § 350 ods. 3 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa odseku 2 môže prokurátor,

obvinený i poškodený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania,

odkladný účinok.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin

s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca

a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené

v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je

nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Podľa § 88b ods. 1 Tr. por. účinného v čase vydania predmetného príkazu

(ďalej už len „ st. Tr. por.“) pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov obzvlášť

závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona

možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a

usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne

sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu

osoby spáchať takýto trestný čin.

Podľa § 88b ods. 5 st. Tr. por. príkaz na použitie agenta pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj

bez takého návrhu predseda senátu.

Podľa § 88b ods. 6 st. Tr. por. ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor,

ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr

do troch dní potvrdiť sudca, inak stráca platnosť.

Podľa § 88b ods. 7 st. Tr. por. príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí

byť v ňom určený čas, po ktorý bude agent použitý. Nakladá sa s ním ako s utajovanou

skutočnosťou.

Podľa § 88b ods. 8 st. Tr. por. písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu

založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami

zistenými agentom.

Podľa § 88b ods. 11 st. Tr. por. o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže

agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť prokurátor pri primeranom použití ustanovenia  

§ 101b ods. 3 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný

na súde len pri primeranom použití ustanovení § 101 ods. 5, § 101b ods. 3 a § 209 Tr. por.

tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie predvolania na hlavné

pojednávanie agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom

Policajného zboru.

Podľa § 88b ods. 12 st. Tr. por. skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich

s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy,

ak ide o obzvlášť závažný trestný čin, korupciu a trestný čin podľa § 158 Trestného zákona.

S ohľadom na obsah podanej sťažnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

predovšetkým zaoberal otázkou zákonnosti použitia agenta J. S. v danej veci a rovnako

ako Špecializovaný trestný súd dospel k takému záveru, že vyššie citovaný príkaz

na predĺženie jeho použitia nemožno považovať za zákonné rozhodnutie, a teda ani dôkazy

na základe činnosti tohto agenta získané (jeho výpovede a bankovka v nominálnej hodnote

500 Sk ním odovzdaná styčnému dôstojníkovi polície) nie sú dôkazmi zákonnými

a z toho dôvodu ani použiteľnými v predmetnom trestnom konaní.

V prvom rade je potrebné upozorniť na to, že ak prokurátor ÚŠP GP SR v obžalobe navrhol vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom, do predmetného spisu mali byť

v súlade s § 88b ods. 8 st. Tr. por. založené všetky písomnosti týkajúce sa jeho použitia.

Uvedená povinnosť však v danom prípade splnená nebola.

Ďalej poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na tú skutočnosť, že vyššie

citované ustanovenie § 88b ods. 1 st. Tr. por. obsahuje tri základné podmienky pre zákonné

použitie agenta, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne :

 možno ho použiť len pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov obzvlášť

závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa § 158 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006;

 odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov iným

spôsobom by bolo podstatne sťažené (zásada subsidiarity);

získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin.

Čo sa týka formálnych náležitosti príkazu na použitie agenta, tak tieto vyplývajú z § 88b ods. 7 st. Tr. por.

Náležitosti príkazu na predĺženie použitia agenta sú pritom zhodné ako v prípade

príkazu na použitie (ustanovenie) agenta.

S ohľadom na vyššie uvedené možno potom konštatovať, že tak príkaz na použitie

agenta ako i príkaz na predĺženie jeho použitia musí obsahovať konkrétne dôvody

a skutočnosti, na základe ktorých došlo k jeho vydaniu, pretože bez nich nie je vôbec možné

preskúmať odôvodnenosť jeho vydania, a tým ani prípustnosť/dôvodnosť/ použitia agenta

v tom ktorom prípade (§ 88b ods. 1 st. Tr. por.). Z   príkazu na predĺženie použitia agenta

J. S. na dobu od 1. marca 2005 do 1. septembra 2005 z 23. februára 2005, sp. zn.

Ntt-2-D-406/2005, pritom nie sú zrejmé predovšetkým žiadne konkrétne poznatky

odôvodňujúce podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať trestný čin,

a preto ho nemožno považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. I. ÚS 274/2005, na ktorý sa odvoláva Špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení, tak v tomto smere je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že tento sa vzťahuje na iný prípad

a bol vydaný v súvislosti s iným právnym inštitútom. Zaoberá sa totiž otázkou porušenia

práva na súkromie v súvislosti s vydaním príkazov na odpočúvanie a záznam

telekomunikačných činností z roku 2004.

Okrem uvedeného sa však Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto naň v zásade odkazuje. Aj podľa jeho

názoru nie je totiž možné za situácie, keď neexistuje žiadny zákonný dôkaz preukazujúci

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a keď zároveň jeho spáchanie poprel i samotný

obvinený postupovať inak, ako trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

s poukazom na § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastaviť.

Z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. februára 2011  

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová