N a j v y š š í s ú d  

6 Tost 25/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 8. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného Ing. A.   O.   a spol. pre zločin zloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnostiach obžalovaných Ing. A. O. a P. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č. k. PK-2T 14/2013-7886, z 24. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa   z r u š u j e v časti týkajúcej sa obžalovaného Ing. A. O..

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného Ing. A. O. o prepustenie z väzby na slobodu sa   z a m i e t a   a obžalovaný sa ponecháva vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obžalovaného Ing. A. O. sa n e p r i j í m a.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sa žiadosť obžalovaného Ing. A. O. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného P. H. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na neverejnom zasadnutí konanom 24. júla 2013 rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti obžalovaných Ing. A. O. a P. H. o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogiam s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovesnej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatých oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o dojednaní Dohovoru uverejneného pod č. 209/1992 Z.z. neprijal písomný sľub obžalovaného Ing. A. O..

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogiam neprijal písomný sľub obžalovaného P. H..

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol žiadosti obžalovaných Ing. A. O. a P. H. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovanými.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č.k. PK-2T 14/2013-7886, z 24. júla 2013 podali riadne v zákonom stanovenej lehote sťažnosti obžalovaní Ing. A. O. a P. H., ktoré do konania neverejného zasadnutia písomne neodôvodnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnostiach obžalovaných preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ing. A. O. je čiastočne dôvodná a sťažnosť obžalovaného P. H. je nedôvodná.

Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Ing. A. O. bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. Tp 100/2012, z 23. novembra 2012 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Väzba začala plynúť od 21. novembra 2012 od 9.45 hod. Sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o vzatí do väzby Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol uznesením, sp. zn. 2 Tost 40/2012, z 13. decembra 2012. Obžalovaný P. H. bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 15. júla 2012, sp. zn. Tp 72/2012 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Väzba začala plynúť 13. júla 2012 od 13.00 hod. Sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o vzatí do väzby bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 25/2012, z 19. júla 2012.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 10. mája 2013 obžalobu na Špecializovaný trestný súd v Pezinku na obžalovaného J. O. a spol. pod sp. zn. VII/ 1 Gv 221/11, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Podľa obžaloby sa mal Ing. A. O. v bode 1/ dopustiť zločinu zloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Podľa obžaloby mal obžalovaný P. H. v bode 1/ spáchať zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a v bode 2/ prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

8. júla 2013 Špecializovaný trestný súd v Pezinku na verejnom zasadnutí rozhodol po predbežnom prejednávaní obžaloby o nariadení hlavného pojednávania a určil termín hlavného pojednávania.

Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. Tp 100/2012, z 23. novembra 2012, ktorým bol obžalovaný Ing. A. O. vzatý do väzby a z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tost 40/2012, z 13. decembra 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obžalovaného Ing. A. O. proti uzneseniu o vzatí do väzby mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že dôvodmi väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bolo, že Ing. A. O. patril v rámci štruktúry skupiny medzi vysokopostavených členov. Bol v priamom kontakte s O. a preto bol vyslovený predpoklad, že by mohol vyvíjať aktivity smerujúce k ovplyvneniu svedkov a poškodených, aby títo svoje výpovede zmenili, resp. upravili tak, aby pomohli jemu samému alebo ostatným členom skupiny. Ďalšou skutočnosťou bola obava, že má kontakty na obhajcov, ktorí zastupujú jednotlivých členov skupiny a aj prostredníctvom nich mohol zabezpečovať ovplyvňovanie svedkov alebo spoluobvinených, ako to bolo v prípade zastrašovania svedka V. M. cez JUDr. D..

Dôvodom väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b/ a jej účelom je, aby sa zabránilo obvineným mariť a sťažovať uskutočňovanie dôkazov tým, že bola na obžalovaného Ing. A. O. podaná obžaloba, všetky dôkazy, ktoré boli podstatné pre podanie obžaloby, sú riadne vykonané, zadokumentované a nachádzajú sa v spisovom materiáli na súde. Výsluchy niektorých spoluobžalovaných, svedkov boli vykonané viackrát. Nehrozí už preto obava, že by obžalovaný mohol akýmkoľvek spôsobom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie. Tak isto listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci sa nachádzajú v spise a ako konštatoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku, boli splnené podmienky pre podanie obžaloby. V prípade, že by obžalovaný Ing. A. O. akýmkoľvek spôsobom pôsobil na svedkov sám alebo prostredníctvom obhajcov tak, ako to bolo doteraz konštatované v uzneseniach súdov konajúcich o väzbe, musel by za to niesť trestnú zodpovednosť on ale aj tí, ktorí by sa pokúšali jeho prípadné pokyny realizovať.

Z horeuvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa obžalovaného Ing. A. O. a zmenil u neho dôvody väzby tak, že ho ponechal vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu ohľadne trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že dôvodom tzv. kolúznej väzby môže byť to, že procesné strany budú trvať aj na osobnom výsluchu ďalších svedkov a znalcov a mohlo by dôjsť k ich ovplyvňovaniu. Konkrétnymi skutočnosťami pre dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nemôže byť rozsah trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, postavenie v organizačnej štruktúre skupiny, ale musia byť produkované konkrétne skutočnosti, ktoré boli vykonané k ovplyvňovaniu svedkov.

Správne a v súlade so zákonom je ale rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v tom smere, že dôvody väzby obžalovaného Ing. A. O. podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej trvajú. Aj v tomto štádiu konania sú splnené všetky formálne a materiálne podmienky väzby, pretože zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba sa stali, majú znaky trestných činov a z ich spáchania je podozrivý obžalovaný Ing. A. O.. Vzhľadom na spôsobom života obžalovaného, dĺžku páchania trestnej činnosti, zabezpečovanie si príjmov naďalej hrozí obava, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Jedna vec je skutočnosť to, čo uviedol obžalovaný pri výsluchu pred sudkyňou, ktorá rozhodovala o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, to znamená, že má príjem aj z fungujúcich obchodných spoločností, ktoré teraz riadi jeho manželka a po účtovnej a ekonomickej stránke jeho matka. Ale druhou skutočnosťou sú dôkazy nachádzajúce sa v spise o zabezpečovaní príjmov aj iným spôsobom ako riadnym podnikaním a to páchaním trestnej činnosti. Skutočnosť, že manželka obžalovaného sa stará o maloleté dieťa, nie je dôvodom na zmenu dôvodov väzby a preto v časti, v ktorej obžalovaný podal sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí o prepustenie z väzby z toho dôvodu, že naďalej sú u obžalovaného dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obžalovaného Ing. A. O. zamietol.

Z tých istých horeuvedených dôvodov súd postupoval aj pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného P. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Aj u neho naďalej trvajú materiálne a formálne podmienky väzby a hrozí obava a sú dané konkrétne skutočnosti, že v prípade prepustenia z väzby by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Na rozdiel od obžalovaného Ing. A. O. obžalovaný pred rozhodnutím o vzatí do väzby nebol nikde zamestnaný. Jediný zdroj príjmov podľa doteraz zabezpečených dôkazov v spise by mal u obžalovaného P. H. pochádzať z páchania trestnej činnosti. Jeho vyjadrenie pred sudkyňou rozhodujúcou o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, že k svojim majetkovým pomerom sa vyjadrí až na hlavnom pojednávaní neprispelo k iným záverom, ako doteraz konštatovali konajúce súdy v rozhodnutiach o jeho žiadostiach o prepustení z väzby a sťažnostiach proti nim. Ako u obžalovaného Ing. A. O. aj u obžalovaného P. H. súd pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby bral do úvahy dĺžku páchania trestnej činnosti, zabezpečovania si zdroja príjmov z trestnej činnosti a v neprospech obžalovaného P. H. musel brať aj tú skutočnosť, že doteraz bol dvakrát trestne stíhaný.

Z horeuvedených dôvodov aj u obžalovaného P. H. sú naďalej dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Správne a v súlade so zákonom je rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o neprijatí sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka na nahradenie väzby. Z ustanovení § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyplýva, že v prípade prijatia sľubu na nahradenie väzby musia byť splnené skutočnosti, že súd považuje záruku alebo sľub za dostatočný a to vzhľadom na osobu obžalovaných a na povahu prejednávanej veci. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj v prípade nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovanými. Správne Špecializovaný trestný súd rozhodol o neprijatí písomného sľubu a neprijatí dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovanými na nahradenie väzby obžalovaných, pretože obžalovaní sú dôvodne podozriví zo spáchania závažnej trestnej činnosti, ktorú mali páchať dlhšiu dobu a hrozia im vysoké tresty so spodnou hranicou trestných sadzieb od 10, resp. 12 rokov. Neboli preto splnené podmienky na prijatie ani sľubu ani dohľadu probačným a mediačným úradníkom na nahradenie väzby.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. augusta 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová