N a j v y š š í s ú d
6 Tost 25/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obžalovaného P. S. a spol. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., čiastočne
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., čiastočne samostatne podľa § 9 ods. 1 Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2011 v Bratislave, o sťažnosti krajského prokurátora
v Trnave proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 2T 2/2004, z 10. mája 2011 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 148 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sťažnosť krajského
prokurátora s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský prokurátor v Trnave podal dňa 30. septembra 2003 obžalobu na :
1/ obvineného P. S., nar. X. v N., bytom S., J. ul. č. X., bez zamestnania, od 17. januára 2001
do 29. mája 2002 vo väzbe,
2/ obvineného I. J., nar. X. v Š., bytom S., D. ul. č. X., bez zamestnania, od 17. januára 2001
do 29. mája 2002 vo väzbe,
3/ obvineného P. F., nar. X. v Š., bytom S., ul. I. č. X., bez zamestnania, od 17. januára 2001
do 29. mája 2002 vo väzbe,
4/ obvineného P. T., nar. X. v Š., bytom S., D. ul. č. X., bez zamestnania,
od 13. februára 2001 do 14. júna 2001 vo väzbe,
že
obvinení P. S., I. J., P. F. a P. T. spoločne s ďalšími nezistenými osobami v úmysle
dlhodobo si zabezpečovať zdroj príjmov z krádeží a predávania odcudzených motorových
vozidiel vytvorili v priebehu roka 2000 na území trnavského kraja dobre organizovanú
skupinu páchateľov vyznačujúcu sa rozdelením úloh medzi jej členmi, plánovaním akcií
a koordinovanosťou ich činnosti, vybavili sa najmodernejšími prostriedkami slúžiacimi
na prekonanie uzamknutia motorových vozidiel a na ich naštartovanie, obstarali si mobilné
telefóny a vysielačky, prostredníctvom ktorých sa dohovárali pri páchaní trestnej činnosti
a pomocou týchto prostriedkov po vzájomnej dohode a rozdelení úloh v rôznom zložení
ale i samostatne vykonali tieto skutky :
1/ obvinení P. S. a P. T. spolu po vzájomnej dohode dňa 07. februára 2000
vo večerných hodinách v H. na M. pred obytným blokom č. X. nezisteným spôsobom
prekonali uzamknutie nákladného dodávkového motorového vozidla zn. Iveco Fiat typ 49-12, modrej farby so sivou plachtou, ev. č. H., výr. č. motora X., výr. č. karosérie Z., rok výroby
1992 a odcudzili ho spolu s paletovacím vozíkom na korbe, čím spôsobili firme
B., spol. s r.o. L., škodu vo výške 286 900 Sk a odcudzením náradia nachádzajúceho
sa vo vozidle spôsobili vodičovi M. B. škodu vo výške 500 Sk,
2/ obvinení P. S., I. J. a P. F. spolu po vzájomnej dohode dňa 18. marca 2000
vo večerných hodinách v S. na ul. J. pred budovou základnej školy nezisteným spôsobom
prekonali uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Renault 19, 1,9 Disel, ev. č. G., farby
modrej metalízy, výr. č. motora X., výr. č. karosérie V. a odcudzili ho, čím spôsobili
majiteľovi vozidla P. D. škodu vo výške 154 600 Sk,
3/ obvinení P. S., I. J. a P. F. spolu po vzájomnej dohode dňa 28. apríla 2000
v popoludňajších hodinách v P. na Š. ul. č. X. na parkovisku nezisteným spôsobom prekonali
uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Fiat Croma 1,9 TDI, ev. č. P., farby
modrozelenej metalízy, výr. č. motora X., výr. č. podvozku Z. a odcudzili ho, čím spôsobili
majiteľovi vozidla M. V. škodu vo výške 123 450 Sk,
4/ obvinení I. J. a P. F. spolu po vzájomnej dohode dňa 02. mája 2000 v T. na ul. D.
na parkovisku vľavo od severnej brány futbalového štadióna A. nezisteným spôsobom
prekonali uzamknutie osobného motorového vozidla zn. VW Golf, typ 1HXO A/1Y, 1,9D,
červenej farby, ev. č. H., výr. č. motora X., výr. č. podvozku W., rok výroby 1993
a odcudzili ho, čím spôsobili majiteľovi vozidla M. K. škodu vo výške 196 500 Sk,
5/ obvinení P. S., I. J. a P. F. spolu po vzájomnej dohode dňa 05. mája 2000
v popoludňajších hodinách v P. na H. na parkovisku pred kultúrnym domom nezisteným
spôsobom prekonali uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Citroen Jumper 1,9TD,
bielej farby, ev. č. C., výr. č. motora X., výr. č. karosérie V., rok výroby 1995 a odcudzili ho,
čím spôsobili majiteľovi R. Š. škodu vo výške 238 200 Sk,
6/ obvinení P. S. a I. J. spolu po vzájomnej dohode dňa 18. mája 2000
v popoludňajších hodinách v P. na V. pred domom č. X. nezisteným spôsobom prekonali
uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz 124D, bledšej modrej farby,
ev. č. A., rok výroby 1989, výr. č. podvozku W. a odcudzili ho spolu s osobnými vecami
majiteľa M. K., ktorému tak spôsobili odcudzením vozidla škodu vo výške 181 850 Sk
a odcudzením osobných vecí škodu vo výške 54 653,60 Sk,
7/ obvinení P. S. a I. J. spolu po vzájomnej dohode dňa 03. júna 2000 krátko
po polnoci v S. na ulici V. pred obytným blokom č. X. nezisteným spôsobom prekonali
uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia LX 1,9D, ev. č. T.,
výr. č. motora X., výr. č. karosérie T. a odcudzili ho, čím spôsobili majiteľovi vozidla
leasingovej spoločnosti Š., B. (teraz V.) škodu vo výške 232 600 Sk,
8/ obvinení P. S., I. J. a P. F. spolu po vzájomnej dohode dňa 09. júna 2000
v popoludňajších hodinách v M. na K. pred domom č. X. nezisteným spôsobom prekonali
uzamknutie osobného motorového vozidla zn. Audi 100 Avant, ev. č. S., výr. č. motora A.,
výr. č. karosérie W. a odcudzili ho spolu s osobnými vecami majiteľa F. R., ktorému tak
spôsobili odcudzením vozidla škodu vo výške 435 650 Sk, odcudzením strešného boxu
vozidla škodu vo výške 4 394 Sk a odcudzením osobných vecí škodu vo výške 46 532,50 Sk,
9/ obvinení P. S. a I. J. spolu po vzájomnej dohode dňa 10. júna 2000 v poludňajších
hodinách v P. na W. na parkovisku pred hotelom L. nezisteným spôsobom prekonali uzamknutie osobného motorového vozidla zn. BMW, ev. č. H., modrošedej metalízy,
výr. č. podvozku W., rok výroby 1995 a odcudzili ho spolu s osobnými vecami majiteľa F. K.,
ktorému tak spôsobili odcudzením vozidla škodu vo výške 422 360 Sk a odcudzením
osobných vecí škodu vo výške 61 682,50 Sk,
10/ obvinený I. J. dňa 22. júla 2000 v čase o 18.00 hod. v P. na ul. K., z parkoviska
pred hotelom V. odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit LX, zelenej farby,
ev. č. Z., rok výroby 1993, výr. č. motora X., výr. č. karosérie T. a to tým spôsobom,
že vyháčkoval ľavé zadné dvere, vnikol do vozidla, kde vypáčil spínaciu skrinku, ktorú
následne pretočil skrutkovačom, čím naštartoval vozidlo, s ktorým následne odišiel do obce
S., kde ho odparkoval do garáže na Š., čím svojím konaním spôsobil Ing. V. Š., nar. X., trvale
bytom H. č. X., Č., škodu vo výške 100 000 Sk,
č í m m a l i s p á c h a ť
obvinený P. S.
v bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 pokračovací trestný čin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zákona,
obvinený I. J.
v bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2
písm. a/, ods. 5 Tr. zákona, čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona,
čiastočne samostatne podľa § 9 ods. 1 Tr. zákona,
obvinený P. F.
v bodoch 2, 3, 4, 5, 8 pokračovací trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zákona,
obvinený P. T.
v bode 1 trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2
písm. a/, ods. 4, ods. 5 Tr. zákona.
Krajský súd v Trnave 20. januára 2004 predmetnú vec postúpil Okresnému súdu
Piešťany.
Okresný súd Piešťany 16. februára 2004 podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. neuznal
svoju príslušnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2004 rozhodol,
že vecne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni je Krajský súd v Trnave.
Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 2T 2/2004, z 10. mája 2011 podľa § 188
ods. 1 písm. b/ Tr. por. vrátil vec proti obžalovanému P. S. a spol. prokurátorovi
na došetrenie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave o vrátení veci na došetrenie podal
v zákonnej lehote sťažnosť krajský prokurátor v Trnave. V písomných dôvodoch odvolania
uviedol, že vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie po vyše siedmich rokoch nečinnosti
Krajského súdu v Trnave s alibistickým, účelovým odôvodnením je mimoriadne hrubým
porušením jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4
Tr. por. č. 141/1961 Zb. a je v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy. Krajský súd po skončení
dlhodobej nečinnosti podľa názoru prokurátora bol povinný primárne skúmať či v dôsledku
uplynutia päťročnej premlčacej doby nedošlo k zániku trestnosti činu a či je ďalšie trestné
stíhanie obžalovaného prípustné. Dôvody vrátenia veci na došetrenie sú rýdzo alibistické,
účelové a očividne majú za cieľ iba prekryť dlhoročnú nečinnosť krajského súdu vo veci.
K dôvodom vrátenia veci na došetrenie uviedol, že práva obvineného F. na obhajobu
v prípravnom konaní porušené neboli, pretože v každom štádiu konania mal obhajcu
či už ustanoveného alebo zvoleného, ktorí reálne mohli vykonávať príslušné obhajovacie
práva.
K vyšetrovaciemu spisu boli pripojené ako vecné dôkazy nosiče (magnetofónové
kazety č. 1 až 10) so zvukovým záznamom z odpočutých telefonických rozhovorov a bol do neho založený aj doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, v ktorom
sú uvedené údaje o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania.
Zvukové záznamy na magnetofónových páskach si môže súd prehrať a skonfrontovať
s doslovným prepisom záznamu odpočutých telefonických rozhovorov.
Súdom požadované kriminalistické skúmania ohľadne skutkov v bodoch 3, 8, 9 a 10
obžaloby sú po uplynutí doby viac ako 10 rokov od spáchania ostatného skutku
bezpredmetné, pretože sú reálne nevykonateľné.
Požiadavka súdu na opätovné vypočutie svedkov E. D. a J. K., ktorí sú blízkymi
príbuznými obvineného P. S., je nezmyselná, pretože títo svedkovia môžu reálne využiť právo
odoprieť výpoveď v zmysle § 100 ods. 2 Tr. por. Okrem toho nie je zrejmé, o akých, súdom
uvádzaných podstatných okolnostiach niektorých prípadov, by mali byť títo svedkovia
vypočutí.
Rovnako nezmyselná je aj požiadavka súdu na doplnenie odborných vyjadrení
ohľadne vyčíslenia jednotlivých škôd na veciach, ktoré boli odcudzené alebo poškodené pri páchaní trestnej činnosti, keďže všetky odborné vyjadrenia sú vypracované príslušným
orgánom a o správnosti týchto odborných vyjadrení nie sú žiadne pochybnosti.
V závere odvolania uviedol, že ak by sa malo zrealizovať došetrenie požadované
súdom, viedlo by to k ďalšiemu neúmernému predĺženiu trestného konania,
avšak bez potrebného efektu, v dôsledku čoho by sa ešte viac zoslabila účinnosť trestného
postihu páchateľov tejto vysoko nebezpečnej organizovanej trestnej činnosti a negovala
by sa tak mravenčia práca desiatok príslušníkov Policajného zboru vynaložená
pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní jej páchateľov.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
v celom rozsahu zrušil a uložil súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu
a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
V úvode je treba uviesť, že Krajský súd v Trnave svojou nečinnosťou spôsobil
prieťahy v konaní a je potrebné súhlasiť s názorom prokurátora Krajskej prokuratúry
v Trnave, že súd svojou nečinnosťou konal v rozpore so zásadou zakotvenou v § 2 ods. 13
právnej úpravy Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 a v rozpore s čl. 50 ods. 3
ústavy.
Z dôvodov, pre ktoré vráti prvostupňový súd vec prokurátorovi na došetrenie, ktoré
Krajský súd v Trnave uviedol, v uznesení o vrátení veci na došetrenie je opodstatnený
len jeden dôvod, že v konaní bolo porušené právo na obhajobu u obžalovaného P. F..
Ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené v uznesení o vrátení veci na došetrenie, vzhľadom
na uplynutie času od podania obžaloby do rozhodnutia súdu o vrátení veci na došetrenie
sú neopodstatnené a najvyšší súd sa stotožňuje s tým, čo uviedol krajský prokurátor v podanej
sťažnosti.
Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. Spr. 1/01-12, zo 16. januára 2001
bol obžalovanému P. F. ustanovený obhajca JUDr. T. S.. 18. januára 2001 manželka obžalovaného P. F. v predmetnej veci zvolila obžalovanému obhajkyňu JUDr. Z. C..
3. apríla 2001 manželka obžalovaného zvolila manželovi obhajcu JUDr. M. T.. 18. júna 2002
oznámil obžalovaný vyšetrovateľovi, že vypovedal plnú moc svojmu zvolenému obhajcovi
JUDr. T., a prehlásil, že obhajcu v predmetnej trestnej veci si nevolí a nezvolí a súhlasí s tým,
aby ho zastupoval ustanovený obhajca JUDr. T. S..
Uvedené skutočnosti dňa 19. júna 2002 vyšetrovateľ oznámil JUDr. S. a zároveň
mu oznámil, že predpokladaný termín oboznámenia s výsledkami vyšetrovania
je u poškodených naplánovaný na 27. júna 2002 a u obvinených na 28. júna 2002 v priebehu
celého dňa.
Dňa 7. mája 2003 vyšetrovateľ zaslal JUDr. S. oznámenie o vykonaní úkonu, že dňa
2. júna 2003 bude vykonaný úkon oboznámenie s výsledkami vyšetrovania a poučil ho,
že uvedeného úkonu sa má právo zúčastniť, ale nie je to jeho povinnosť. JUDr. S.
predvolanku prevzal 13. mája 2003, v ten istý deň ako obžalovaný. Obžalovaný sa zúčastnil
oboznamovania s výsledkami vyšetrovania, spis študoval v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod.
Pred začatím oboznamovania s vyšetrovacím spisom vyhlásil, že oboznamovania sa zúčastní bez prítomnosti svojho obhajcu, prehlásil, že nežiada o jeho prítomnosť pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu a prehlásil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie vyšetrovania.
25. marca 2010 súd vyzval obvineného P. F., aby si zvolil obhajcu. 6. apríla 2010
obvinený splnomocnil JUDr. N. W. B., aby ho zastupovala vo veci vedenej na Krajskom súde
v Trnave pod sp. zn. 2T 2/2004. 14. apríla 2010 oznámila udelenie plnej moci JUDr. N. W. B.
Krajskému súdu v Trnave a v prílohe zaslala plnomocenstvo krajskému súdu. 23. apríla 2010
JUDr. N. W. B. ako splnomocnená advokátka obžalovaného v IV. rade P. T. sa dostavila
na krajský súd a študovala spis od 8.55 hod. do 11.00 hod. a požiadala krajský súd
o vyhotovenie fotokópie zo súdneho spisu.
Ustanovený obhajca JUDr. S. 20. júna 2002 zaslal na Krajský úrad vyšetrovania list,
v ktorom uviedol, že je prekvapujúce, že Okresný súd Trnava doteraz nezrušil
jeho ustanovenie v zmysle § 39 Tr. por. vzhľadom k tomu, že došlo k zvoleniu iného
advokáta na plnú moc. Tým, že si obvinený P. F. zvolil iného obhajcu, je to prejav nedôvery
voči nemu. Vzhľadom na túto situáciu požiadal vyšetrovateľa, aby bol od povinnosti
obhajovať oslobodený a aby bol namiesto neho ustanovený iný obhajca.
Dňa 10. júla 2002 zaslala sudkyňa pre prípravné konanie list vyšetrovateľovi, v ktorom uviedla, že doteraz nikto nepožiadal o zrušenie obhajcu JUDr. S. v konaní vedenom
pod sp. zn. KÚV–105/OVVK-2000, a sám obvinený ustanoveného obhajcu nenamietal
a z jeho posledného podania na Krajskom úrade vyšetrovania Policajného zboru Nitra zo dňa
20. júna 2002 vyplýva, že na jeho zastupovaní trvá. Nie sú splnené podmienky podľa § 40
Tr. por. oslobodiť od povinnosti obhajovania ustanoveného obhajcu. Samotnú skutočnosť,
že bol na základe plnej moci manželky obvineného splnomocnený aj advokát JUDr. T.,
neoprávňuje súd rozhodnúť o zrušení ustanoveného obhajcu.
13. mája 2003 zaslal JUDr. T. S. prípis vyšetrovateľovi Krajského úradu justičnej
polície Policajného zboru v Nitre, v ktorom popísal, ako sa postupovalo vo veci obvineného
P. F., v súvislosti s jeho obhajobou a upozornil ho na to, že jeho ustanovenie za obhajcu malo
byť dávno zrušené v zmysle § 40 Tr. por. Vyslovil v podaní názor, že v zmysle Trestného
poriadku a stanoviska zákonodarcu k tomuto ustanoveniu voľbou nového obhajcu zanikajú
oprávnenia predchádzajúceho obhajcu, v danom prípade jeho oprávnenie advokáta zaniklo
18. januára 2001, keď si P. F. zvolil za obhajcu JUDr. T..
1. októbra 2003 JUDr. S. zaslal do spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
27T 2/03 podanie, v ktorom uviedol, že z Krajskej prokuratúry v Trnave dostal oznámenie,
že v trestnej veci obvineného P. F. bola podaná obžaloba. Upozornil Krajský súd v Trnave,
že on nie je obhajcom obvineného P. F. a vyslovil názor, že v rámci prípravného konania
došlo k procesnému pochybeniu v tom smere, že v určitom štádiu trestného konania obvinený
nemal advokáta, napriek tomu, že ho mal mať a že voľbou nového obhajcu zanikajú
oprávnenia predchádzajúceho obhajcu.
Vyšetrovateľa upozornil, že odvolaním plnej moci JUDr. T. zo strany P. F. nedošlo
k obnoveniu jeho ustanovenia s tým, že jeho oprávnenie ustanoveného advokáta zaniklo dňom
18. januára 2001, keď si P. F. zvolil za obhajcu JUDr. T. na plnú moc.
Z pohľadu toho či došlo k porušeniu práva na obhajobu, je potrebné zisťovať,
či po formálnej stránke boli splnené všetky podmienky na výkon práva obhajoby a či aj došlo
k reálnemu výkonu práva na obhajobu.
Je potrebné konštatovať, že došlo k porušeniu práva na obhajobu po formálnej stránke
zo strany vyšetrovateľa a zo strany obhajcu došlo k porušeniu práva výkonu obhajcu tým,
že reálne práva nevykonával, aj keď ich vykonávať mal.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. por. obhajcu ustanoví a ak pominú dôvody nutnej obhajoby,
ustanovenie zruší predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vyšetrovateľ mal po tom, ako si obvinený,
resp. jeho manželka zvolila obhajcu, požiadať súd o zrušenie ustanovenia obhajcu JUDr. S..
Obhajca mal podľa ustanovenia Trestného poriadku povinnosť vykonávať práva
obhajcu až dovtedy, kým mu nebude doručené rozhodnutie o zrušení ustanovenia.
Podstatné pre posúdenie celej veci je ale to, že v určitom štádiu trestného konania
nedošlo k reálnemu výkonu práv obhajcu. Uznesením súdu jeho ustanovenie nebolo zrušené,
preto mal reagovať na predvolania vyšetrovateľa, aby sa prišiel oboznámiť s výsledkami
vyšetrovania. Nič na tejto skutočnosti nemení to, že obvinený vyhlásil, že netrvá
na prítomnosti obhajcu pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania. Z prípisov obhajcu JUDr. T. S. adresovaných Krajskému úradu vyšetrovania, Krajskému súdu v Trnave vyplýva,
že reálne obvineného nezastupoval, aj keď mu táto povinnosť zo zákona vyplýva.
Z konštatovaného je zrejmé, že k porušeniu práva na obhajobu došlo.
Právo na obhajobu je jedným zo základných práv, ktoré je zakotvené v ustanovení
čl. 50 ods. 3 ústavy a v Trestnom poriadku, podľa ktorého sa v konaní postupuje v základných
zásadách § 2 ods. 13 a ide o právo, ktoré garantujú aj rôzne medzinárodné dokumenty.
Je potrebné ho rešpektovať v každom štádiu trestného konania. Jeho porušenie (nie ale každé)
musí byť v konaní odstránené a napravené. V danom prípade došlo k porušeniu práva
na obhajobu v konaní takým spôsobom, že nie je toto pochybenie možné napraviť iným
spôsobom len tak, že keď nedošlo k reálnemu výkonu práva na obhajobu pri vykonávaní
úkonov v predmetnej veci v prípravnom konaní, tieto úkony sa musia zopakovať za účasti
obhajcu.
V ďalšom konaní bude potrebné vykonať predovšetkým oboznámenie obvineného
a jeho obhajkyňu s výsledkami vyšetrovania a podať novú obžalobu. Aj napriek prieťahom
a nečinnosti zo strany Krajského súdu v Trnave nie je možné toto pochybenie napraviť
iným spôsobom, len tak, že budú vykonané úkony tak, aby bolo zabezpečené právo
obvineného na obhajobu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová