6 Tost 24/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí konanom 27. júla 2017 v Bratislave, v trestnej veci vyžiadanej osoby
M. T. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Košiciach na vzatie vyžiadanej osoby
do predbežnej väzby, prejednal sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/16/2017, zo 04. júla 2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť zadržanej osoby M. T. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4Ntc/16/2017, zo dňa 04. júla 2017,
podľa § 15 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
zákona č. 344/2012 zobral do predbežnej väzby ukrajinského a maďarského štátneho občana
M. T., nar. X. v Bedȍháza, Ukrajina, trvale bytom 90561 Bedȍháza, ul. Ivana Mazepa 30,
Ukrajina, prechodne bytom L.L., okr. L., Česká republika, t.č. umiestneného v Cele
policajného zaistenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Dargovských Hrdinov. Predbežná väzba začala plynúť momentom jeho zadržania dňa 01. júla 2017 o 13:28 hod.
a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu podal M. T. včas sťažnosť.
V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu konštatoval, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky vzatia do predbežnej väzby podľa § 4 zákona o Európskom
zatýkacom rozkaze, ktorý možno vykonať len v tom prípade ak je dodržaná zásada
obojstrannej trestnosti. Skutok vyžiadanej osoby, však spočíval len v tom, že táto len predstierala určitú okolnosť (uviedla nepravdivé údaje o tom, že ovláda maďarský jazyk),
čo však nenapĺňa skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu podľa osobitnej časti Tr. zák. a už vôbec nie skutkovú podstatu prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Tr. zák. Uvedeného
prečinu sa totižto páchateľ dopustí v tom prípade, ak verejnú listinu falšuje, pozmení jej obsah
v úmysle, aby sa použila ako pravá, alebo ju použije ako pravú, alebo si ju nechá vyhotoviť
s úmyslom použiť ju ako pravú. Dôvod, pre ktorý je nevyhnutné skúmať zachovanie
obojstrannej trestnosti skutku je, že z hľadiska pojmového vymedzenia popísaný skutok,
spoločne s jeho právnou kvalifikáciou maďarskými justičnými orgánmi, nezodpovedá
klasifikácii trestných činov v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o EZR, konkrétne písmeno w/.
Úradný dokument je akákoľvek písomnosť vydaná,,úradom“, pričom takáto písomnosť
celkom zjavne nemusí spĺňať parametre verejnej listiny. Rozširovanie trestnej zodpovednosti
analógiou vo vzťahu k znakom skutkovej podstaty uvedeného prečinu, by dochádzalo
k nezákonnému postupu orgánov činných v trestnom konaní resp. súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonnej lehote, avšak nie je dôvodná.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak sa žiada o vydanie
pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným
orgánom štátu pôvodu označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných
činov uvedených v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa
práva vykonávajúceho štátu.
Podľa § 4 ods. 4 písm. w/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze kategóriami
trestných činov podľa odseku 3 sa rozumejú falšovanie a pozmeňovanie verejných listín
a obchodovanie s takými listinami.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom rozkaze pre priradenie
trestného činu, pre ktorý sa žiada vydanie, k niektorej z kategórií trestných činov uvedených
v odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho
poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, účelom predbežnej väzby
je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý
má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom
do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže
rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý
sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.
Podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský
súd, ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej
väzbe.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, proti rozhodnutiu o väzbe
je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozhodol o väzbe
M. T. na podklade návrhu krajskej prokurátorky v Košiciach, ktorá svoj návrh odôvodnila
tým, že na menovaného bol vydaný európsky zatýkací rozkaz Mestským súdom Békéscsaba
Maďarsko, sp. zn. 10.Bny/305/2016/3, dňa 08.11.2016 za účelom jeho zadržania
a odovzdania do Maďarska na trestné stíhanie pre trestný čin falšovania úradných
dokumentov a obchodovania s nimi podľa č.l. 274 ods. 1 Trestného zákona Maďarska,
ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 11.1.2013 na príslušnom úrade v obci Békésszentandrás, Maďarsko, požiadal na základe vlastných osobných údajov o maďarské štátne občianstvo, v rámci čoho predstieral, že ovláda maďarský jazyk, čo bolo jednou z podmienok udelenia
občianstva, následne dňa 25.08.2013 zložil prísahu a takým spôsobom nezákonne získal
osvedčenie o naturalizácii. Za uvedený trestný čin hrozí vyžiadanej osobe trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky.
Z dôvodu, že zo strany zadržanej osoby hrozí odôvodnená obava opustenia územia
Schengenského priestoru, nakoľko menovaný bol zadržaný na výstupe z územia Slovenskej
republiky smerom na Ukrajinu, kde má trvalý pobyt, prepustením zadržanej osoby by mohlo
dôjsť k sťaženiu predbežného vyšetrovania a následného rozhodovania o európskom
zatýkacom rozkaze.
Krajský súd rozhodol o návrhu krajskej prokurátorky na vzatie M. T. do predbežnej
väzby v rámci lehôt stanoveným zákonom. Rovnako za zistených okolností po splnení
formálnych a materiálnych podmienok (obava zo zmarenia účelu konania o EZR) v súlade so
zákonom, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné
podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona. K námietkam
vyžiadanej osoby ohľadne obojstrannej trestnosti, a teda že popísaný skutok, spoločne s jeho
právnou kvalifikáciou maďarskými justičnými orgánmi, nezodpovedá klasifikácii trestných
činov v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o EZR, konkrétne písmeno w/ sťažnostný súd uvádza,
že v súčasnom štádiu, pri výlučnom rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie do väzby,
je posudzovanie týchto otázok predčasné a pre rozhodnutie o väzbe nepodstatné, pričom
sudca dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je viazaný. Navyše v § 4 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom rozkaze je uvedené, že pre priradenie trestného
činu, pre ktorý sa žiada vydanie, k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku
4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku
štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.
Pretože zmyslom ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona o predbežnej väzbe
je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý
má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom
do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, krajský súd vzhľadom na zistené okolnosti
posudzovaného prípadu rozhodol o návrhu krajskej prokurátorky správne a v súlade
so zákonom. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že argumenty uvádzané v sťažnosti vyžiadanej osoby sú viac dôvodmi súvisiacimi s vydávacím konaním ako konaním o predbežnej väzbe.
Na základe konštatovaných skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. júla 2017
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová