6Tost/23/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 1. augusta 2018 v Bratislave, prejednal sťažnosť podanú obvineným E. U., proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 17. júla 2018, sp. zn. 4Tp 12/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného E. U. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu uznesením zo 17. júla 2018, sp. zn. 4 Tp 12/2018, vzal obvineného E. U. podľa § 72 ods. <.2 Trestného poriadku do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. <.c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 15. 07. 2018 o 01.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre. Sudca zároveň rozhodol, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradzuje väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.Proti citovanému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu zahlásil sťažnosť obvinený E. U. a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Sťažnosť bližšie písomne neodôvodnil, ani prostredníctvom jemu ustanoveného obhajcu.Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že pri rozhodnutí o väzbe obvineného boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska prvostupňový súd správne konštatoval existenciu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1, písm. c/ Tr. por. Podľa § 71 ods. 1 <. Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a/ ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo mu hrozí vysoký trest,   b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo   c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Uvedené ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), pričom na väzbu sa vzťahuje prvých päť odsekov : 1/ Osobná sloboda sa zaručuje. 2/ Nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť osobnej slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.   3/ Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu. 4/ Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu. 5/ Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom na základe rozhodnutia súdu. Citované ustanovenia ústavy sú premietnuté aj v základných zásadách trestného konania, konkrétne v ustanovení § 2 <. Trestného poriadku. Väzba v rámci trestného procesu predstavuje najzávažnejšie zaisťovacie opatrenie, ktorým sa veľmi citeľným spôsobom zasahuje do ústavou zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava dôvodov väzby vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne použitie tohto procesného prostriedku, pričom Trestný poriadok nikde neustanovuje, že každý obvinený musí byť vzatý do väzby. Jedine súd je oprávnený rozhodovať o väzbe a tento procesný prostriedok môže použiť iba vtedy, ak sú zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ <. až písm. c/ Tr. por. Z hľadiska procesných predpisov rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad, ktorý má vylúčiť prípadne minimalizovať možnosť vzniku porušení základných práv a slobôd osôb, ktoré sa jej podrobujú.   Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťažnostný súd zistil, že v prerokúvanej veci sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu postupoval pri svojom rozhodovaní o väzbe obvineného s maximálnou obozretnosťou a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Je nepochybné, že obvinenému bolo vznesené obvinenie, pričom z predložených doposiaľ zadovážených dôkazov možno vyvodiť záver, že skutky popísané v uznesení vyšetrovateľa boli spáchané, vykazujú všetky znaky trestných činov a z ich spáchania je v tomto štádiu konania dôvodne podozrivý obvinený E. U.. Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že trestné stíhanie je iba v počiatočnom štádiu, kde sa nerozhoduje o vine, preto pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Tr. por., ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna. Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby, je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj základná materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo spisového materiálu vyplýva, že vzhľadom na vyhrážky obvineného a ich charakter, existuje dôvodná obava, že obvinený ponechaním na slobode by naďalej pokračoval vo verbálnych útokoch na poškodenú a jej rodinných príslušníkov, nakoľko skutky podobného charakteru, ako v tento jeden deň, nie sú ojedinelé. Správne súd prvého stupňa ustálil, že u obvineného je dôvodná obava, že svoje vyhrážky ublížením na zdraví, prípadne zabitím, zrealizuje. Medzi konkrétne dôvody, o ktoré sa táto obava z pokračovania trestnej činnosti v danom prípade opiera, patrí skutočnosť, že obvinený, ako vyplýva z doposiaľ zadovážených dôkazov, mal podobné protiprávne konanie páchať dlhšiu dobu a to aj voči iným obyvateľom obce T..Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu pri svojom rozhodovaní dodržal všetky formálno-procesné zákonné podmienky a taktiež aj z vecného hľadiska je rozhodnutie správne a zákonné. Písomné odôvodnenie napadnutého uznesenia plne zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1, § 180 Tr. por., a preto najvyšší súd na tam uvedené skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.S poukazom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného E. U. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.