6 Tost 22/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2014 v trestnej veci obvineného J. F. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvinených I. C. a M. K. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 4. júna 2014, sp. zn. Tp 86/2012, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosti obvinených I. C. a M. K. z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo 4. júna 2014, sp. zn. Tp 86/2012, na podklade návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 26. mája 2014, sp. zn. VII/1 Gv 164/12 - 482 rozhodol tak, že
I. podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehotu trvania väzby u obvinených
1/ J. F., nar. X. vo F., U., trvalý pobyt A. X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
2/ I. C., nar. X. v K., trvalý pobyt I. X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica,
3/ M. K., nar. X. v B., trvale bytom G. X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica,
p r e d ĺ ž i l do 25. októbra 2014.
II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného I. C. o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t o l.
Proti tomuto uzneseniu podali ihneď po jeho vyhlásení sťažnosti iba obvinení I. C. a M. K..
Obvinení podané sťažnosti bližšie písomne neodôvodnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti obvinených sú prípustné a boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote.
Následne v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Obvinený I. C. je aktuálne trestne stíhaný za :
- zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona
- trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. f/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 129/1998 Z. z (poškodení R. D. a M. F.)
- trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 183/1999 Z. z. (poškodený R. D.).
Obvinený M. K. je trestne stíhaný za :
- zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona
- trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 183/1999 Z. z. (poškodený R. D.).
Do väzby boli obvinení vzatí uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 28. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2012, sp. zn. 6 Tost 36/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ (obvinený I. C.) a z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ (obvinený M. K.) s tým, že obvinenému M. K. väzba začala plynúť 25. septembra 2012 o 05.15 hod. a obvinenému I. C. väzba začala plynúť v ten istý deň o 05.12 hod.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných vážnych dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3.
Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por. z lehoty uvedenej v § 76 ods. 6 Tr. por. pripadá na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Ustanovenie § 78 Tr. por. tým nie je dotknuté.
Prokurátor a sudca pre prípravné konanie pri podaní a rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku.
Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bol podaný v zákonnej lehote, sudca pre prípravné konanie po výsluchu obvineného rozhodol o podanom návrhu včas a spisový materiál bol predložený najvyššiemu súdu v zákonom stanovenej lehote, t. j. najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty trvania väzby, ktorá uplynie 25. júna 2014.
Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia o predĺžení lehoty trvania väzby u obvinených, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že boli splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 76 ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené všetky materiálne podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por. na predĺženie lehoty trvania väzby.
Z predchádzajúcich rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvinených do väzby z 28. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2012 ako aj z uznesení sudcu pre prípravné konanie toho istého súdu o zamietnutí žiadostí obvinených J. F. a I. C. o prepustenie z väzby na slobodu z 10. decembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, z 03. januára 2013, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2013, sp. zn. 2 Tost 5/2013 (ohľadom obvineného C.), a taktiež z uznesenia prvostupňového súdu z 11. novembra 2013, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením tunajšieho súdu, sp. zn. 5 Tost 35/2013, z 18. novembra 2013, vyplývajú skutočnosti, na podklade ktorých je založená jednak dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať trestné činy, pre ktoré boli voči nim vznesené obvinenia ako i dôvodnosť obavy, že na slobode budú obvinení konať spôsobom uvedeným v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ (obvinený I. C.) a § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ (obvinený M. K.).
Sudca pre prípravné konanie sa pri rozhodovaní o návrhu prokurátora v napadnutom uznesení týmito skutočnosťami opätovne zaoberal a v súlade so zákonom zistil, že tieto sa nezmenili ani nezoslabli a preto trvajú v nezmenenej podobe naďalej aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Nadväzne na to logicky dospel k záveru, že prepustením obvinených na slobodu by hrozilo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania.
Zároveň správne poukázal na potrebu vykonania celého radu nevyhnutných dôkazov tak, vrátane tých, ktorých vykonania sa dožaduje obhajoba obvinených, ktorý je daný náročnou povahou stíhanej veci - jej obtiažnosťou a rozsahom a preto nemožno ani konštatovať, že väzba obvinených trvá neprimerane dlhý čas a je spôsobená subjektívnymi prieťahmi orgánov činných v trestnom konaní.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že dané trestné činy spáchali práve títo obvinení.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil s názorom I. stupňového sudcu, pokiaľ tento predĺžil lehotu trvania väzby u obvinených do 25. októbra 2014, ktorú vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorú je potrebné objasniť a množstvo procesných úkonov, ktoré je potrebné ešte vykonať, považoval za dostatočnú.
Rovnako správne sú zistenia sudcu pre prípravné konanie aj pokiaľ ide o pretrvávanie väzobných dôvodov u obvineného, uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Konkrétne skutočnosti, ktoré obavu z úteku, či skrývania sa obvineného, jeho kolúzneho konania a pokračovania v trestnej činnosti reálne odôvodňujú sú podrobne uvedené už v predchádzajúcich uzneseniach tak I. stupňového, ako aj odvolacieho súdu a tieto sa ani v súčasnom štádiu trestného stíhania nijako nezmenili, pričom majú základ najmä vo výpovediach svedkov a vyplývajú aj z doposiaľ získaných dôkazov, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. júna 2014
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová