6 Tost 20/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného M.   B. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 26. júna 2015, sp. zn. 4Tp 8/2015, takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 26. júna 2015, sp. zn. 4Tp 8/2015, rozhodol o tom, že podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. berie do väzby obvineného M. B., nar. X. v S., bez trvalého pobytu s tým, že táto mu začína plynúť odo dňa 25. júna 2015 o 11.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Zároveň, podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., neprijal jeho písomný sľub.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne zdôvodnil, pričom v dôvodoch poukázal na tú skutočnosť, že sa trestnej činnosti vlastne nedopustil, bol zneužitý ako tzv. biely kôň. Mieni sa riadne ubytovať a zároveň aj nastúpiť do zamestnania, čo už má s budúcim zamestnávateľom dohodnuté.

Navrhol preto, aby bol z väzby prepustený, poukazujúc na porušenie jeho práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a zásadami Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac, že neprichádza do úvahy postup podľa § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Bratislava, sp. zn. PPZ-563/NKA-FP-BA-2014, zo dňa 26. mája 2015 bolo, okrem iných osôb, vznesené obvinenie M. B. v bodoch 1, 2.6.19 - 2.6.26 uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. septembra 2012 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v citovanom uznesení.

Obvinený M. B. bol dňa 25. júna 2015 o 11.30 hod. podľa § 86 ods. 1 Tr. por. zadržaný, pričom následne toho istého dňa o 14.05 hod. podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný trestný súd návrh na jeho vzatie do väzby, sp. zn. VII/1 Gv 93/14/1000-87. Tento pritom podrobne zdôvodnil tak vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu (dôvodnosti podozrenia zo spáchania stíhaného skutku), ako i čo sa týka existencie, podľa neho, daného dôvodu väzby uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu pred vydaním napadnutého rozhodnutia obvineného M. B. k podanému návrhu vypočul (viď zápisnica o výsluchu z 26. júna 2015 na č.l. 17 a nasl.), a to tak za prítomnosti jeho obhajcu ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.

Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a.

Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom príslušného spisového materiálu a dospel k takému záveru, že na vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvineného M. B. do väzby boli splnené všetky podmienky, a to tak formálne (procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu) ako i materiálne (hmotnoprávne predpoklady väzby).

Návrh prokurátora na vzatie B. do väzby bol predložený a tiež samotné odovzdanie menovaného súdu bolo realizované v zákonom stanovenej lehote.

O väzbe obvineného rozhodoval zákonný sudca, zo strany ktorého boli dodržané všetky zákonné požiadavky. Napadnuté uznesenie bolo vydané v predpísanej lehote a po tomu predchádzajúcom výsluchu obvineného, ktorý bol riadne oboznámený so vzneseným obvinením ako i návrhom prokurátora na jeho vzatie do väzby.

Argumentácia Špecializovaného trestného súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia je vyčerpávajúca nielen pokiaľ ide o vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami vzatia obvineného do väzby, ale i čo sa týka danosti uvedeného väzobného dôvodu.

Čo sa týka dôvodnosti trestného stíhania, tu sa najvyšší súd plne stotožňuje so zdôvodnením použitým v prvostupňovom rozhodnutí, plne korešpondujúcim s obsahom predloženého spisu, na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje. Rovnako i on je toho názoru, že doposiaľ vo veci zabezpečené dôkazy dostatočným spôsobom odôvodňujú trestné stíhanie obvineného M. B..  

Ak obvinený popiera páchanie trestnej činnosti, tak k tomu treba uviesť iba toľko, že ide o jeho právo, či presnejšie jeho obhajobu, ktorá bude preverovaná v ďalšom priebehu trestného konania. V danom štádiu konania je však možné na základe výsledkov doterajšieho vyšetrovania konštatovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia m.i. M. B. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné.  

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Skôr uvedené závery ohľadne dôvodnosti stíhania B. preto v žiadnom prípade neznamenajú prejudikovanie jeho viny.

Pokiaľ ide o odôvodnenie existencie väzobného dôvodu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), tak tu potom sťažnostný súd opäť nemá čo vytknúť napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré – a to treba podotknúť - v danom smere vychádza z inak veľmi podrobnej a správnej argumentácie prokurátora, uvedenej v návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj zo samotného výsluchu obvineného pred rozhodovaním o väzbe.

Vo vzťahu k danosti jednotlivých „konkrétnych skutočností“, predpokladaných v § 71 Tr. por. považuje sťažnostný súd za nevyhnutné zdôrazniť vo všeobecnosti v prvom rade ten fakt, že keďže zákon tu nedáva žiadnu odpoveď, ich posúdenie je vždy na dôslednom zvážení príslušného konajúceho súdu, prihliadajúceho pritom na všetky špecifiká a povahu toho - ktorého prípadu, ako aj osobu samotného obvineného či jeho pomery. Žiadne nemenné kritéria v tomto ohľade neexistujú.

Ak ide o skutočnosti zakladajúce obavu z konania predvídaného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. u obvineného M. B., v tomto smere bolo správne poukazované na okolnosť, ako nebolo možné obvinenému doručiť uznesenie, akým spôsobom bolo pátrané po jeho pobyte, pričom ani najbližší príbuzní (manželka, rodičia, sestra) ani ostatný zamestnávateľ nemali vedomosť, kde sa zdržiava. Dňa 29. mája 2015 bolo po ňom vyhlásené pátranie.

Preto, v súčasnom štádiu konania, kedy je potrebné vykonávanie dôležitých procesných úkonov, ktoré nemožno vykonať bez prítomnosti obvineného je uvedený väzobný dôvod daný.

Najvyšší súd skúmal či účel väzby nie je možné splniť za použitia procesného inštitútu uvedeného v § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a teda či tento substitučný inštitút nemožno považovať v predmetnej veci za dostatočný, avšak dospel k takému záveru, že vzhľadom na povahu prípadu ako i s prihliadnutím na osobu obvineného B. záujem obvineného na osobnej slobode nie je spôsobilý prevýšiť záujem na jeho väzobnom trestnom stíhaní.

Najvyšší súd tu poukazuje predovšetkým na okolnosti stíhanej trestnej činnosti, spočívajúce v jej charaktere, závažnosti či dlhodobosti, ako aj skutočnosti odôvodňujúce existenciu väzobného dôvodu, ktorý je samotný takého charakteru, že rozhodnutie o nahradení väzby u obvineného sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka neumožňuje.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia (akceptujúc rozhodnutie prvostupňového súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. júla 2015

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová