6 Tost 18/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na

neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 trestnej veci vyžiadanej osoby D.   Ž., v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave zo 5. mája 2016, sp. zn. 4 Ntc 6/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby D. Ž.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 5. mája 2016 uznesením, sp. zn.

4 Ntc 6/2016, rozhodol podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom

rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) tak, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný

Okresným súdom v S., Česká republika, zo dňa 1. februára 2016, sp. zn. 19 T 93/2014,

a vyžiadaná osoba D. Ž., nar. X. v C., trvale bytom S.S., Česká republika, prechodne bytom

S., Slovenská republika, štátny občan Českej republiky, vo výkone vydávacej väzby v Ústave

na výkon väzby Bratislava, sa odovzdá do Českej republiky na výkon trestu odňatia slobody

vo výmere 1 rok so zaradením pre výkon trestu do väznice s dozorom, ktorý mu bol uložený

rozsudkom Okresného súdu v S. zo dňa 26. februára 2015, sp. zn. 19 T 93/2014, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Plzni zo dňa 14. apríla 2015, sp. zn. 9 To 102/2015, pre prečin

výtržníctva podľa § 358 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky, pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 353 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky (skutok v bode 1/) a pre prečin

vyhrážania s cieľom pôsobiť na úradnú osobu podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zákonníka

Českej republiky (skutok v bode 2/), na tom skutkovom základe, že

1/ v S. na parkovisku pre motorové vozidlá nachádzajúcom sa pri budove Č., a.s., na ulici K.,

dňa 14. júna 2014 v čase okolo 08.00 hod., po tom, čo svojim vozidlom značky Citroen AX,

ŠPZ: X. pri preparkovaní narazil do osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia

Combi, ŠPZ: X., patriaceho poškodenej R. L., ktorá ho na túto skutočnosť upozornila, ju začal

urážať hrubými a vulgárnymi výrazmi, a následne jej povedal, nech drží hubu, lebo na ňu

vytiahne pištoľ, pričom toto jednanie u poškodenej vyvolalo strach z obžalovaného,

2/ v budove Obvodného oddelenia Polície ČR S. – mesto na adrese Hornícka 2198 dňa 14.

júna 2014 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách, kde bol policajtom

prap. P. S. odvádzaný z miestnosti pre zaistené osoby, uvidel tam prítomných policajtov

pprap. L. R. a pprap. M. Š., ktorým sa začal vyhrážať slovami, že má doma pušku a všetkých

ich postrieľa. Uvedení policajti pprap. L. R., pprap. M. Š. obžalovaného predtým zaisťovali

v zmysle § 26 ods. 1 písm. f/ zákona č. 273/2008 Zbierky o Polícii Českej republiky

v súvislosti s jeho protiprávnym konaním popísaným vyššie pod bodom 1/.

Podľa § 31 ods. 1, § 22 ods. 5 zákona č. 154/2010 Z.z. vyžiadaná osoba D. Ž., nar. X.

v C., trvá na uplatnení zásady špeciality.  

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podala vyžiadaná osoba, D. Ž. (ďalej

len vyžiadaná osoba) sťažnosť. Uznesenie bolo doručené prokurátorovi 9. mája 2016,

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 10. mája 2016, pričom doručenie uznesenia

vyžiadanej osobe a jeho obhajkyni nie je v spise doložené.

V dôvodoch sťažnosti vyžiadanej osoby podanej prostredníctvom obhajkyne

z 10. mája 2016 je konštatované, že podľa § 23 zákona č. 154/2010 Z.z. je potrebné

posudzovať aj dôvod vyžiadanej osoby, ktorý žiadal, aby bol odmietnutý EZR, ktorý na neho

vydali v Českej republike z dôvodu, že považuje rozhodnutia českých súdov za nespravodlivé

a nezákonné. Odsudzujúci rozsudok bol vydaný iba na základe domnienok, nie usvedčujúcich

faktov. Nemá dôveru v súdy Českej republiky, a preto využije všetky zákonné prostriedky

vrátane európskeho súdu pre ľudské práva, nakoľko sa cíti byť ohrozený zo strany

nespravodlivého odsúdenia zo strany justičných orgánov. Má obavu o svoj život a zdravie, a preto tieto dôvody je potrebné posudzovať podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným orgánom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Na území Slovenskej republiky sa nezdržiaval ilegálne, ale riadne bol

prihlásený na prechodný pobyt u svojich príbuzných v Starej Turej a neskôr sa zdržiaval

v Bratislave, kde aj pracoval a kde bol zadržaný. Žiada, aby súd odmietol vykonanie EZR.

Vyžiadaná osoba v podaní z 13. mája 2016 uviedla, že trvalý pobyt má na Slovensku,

problémy, ktoré má v Českej republike, nebude mať na Slovensku, kde bude výkon trestu

a návrat do pracovného procesu pre neho prijateľnejší.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 Tr. por. správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorému vyžiadaná osoba podala sťažnosť ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.  

Z predloženého spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Ntc 6/2016, vyplýva,

že prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave spolu s návrhom na vykonanie EZR

z 21. apríla 2016 predložil aj výsluch vyžiadanej osoby v prítomnosti jej obhajkyne

z 12. apríla 2016. Krajský súd o verejnom zasadnutí dňa 5. mája 2016 vyrozumel všetky

procesné strany tak, že u nich bola zachovaná zákonná lehota 5 pracovných dní. Súčasne im

zaslal aj návrh prokurátora z 21. apríla 2016 na vykonanie EZR. Verejné zasadnutie vykonal

v prítomnosti všetkých procesných strán, ktoré oboznámil so všetkými relevantnými dôkazmi,

ktoré potreboval pre rozhodnutie o predloženom návrhu prokurátora. Po prednesení

konečných návrhov strán vyhlásil uznesenie, ktoré sťažnosťou napadla iba vyžiadaná osoba.  

Pre úplnosť treba uviesť aj to, že krajský súd v predchádzajúcom konaní uznesením

zo 14. marca 2016, sp. zn. 4 Ntc 6/2016, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 6. apríla 2016, sp. zn. 6 Tost 13/2016, rozhodol o predbežnej väzbe vyžiadanej

osoby, ktorá začala plynúť 11. marca 2016 o 23.05 hod. Opatrením zo 14. marca 2016, sp. zn.

4 Ntc 6/2016, ustanovil vyžiadanej osobe obhajkyňu. Uznesením zo 14. apríla 2016, sp. zn.

4 Ntc 6/2016, právoplatným toho istého dňa, zobral vyžiadanú osobu do vydávacej väzby,

ktorá začala plynúť 14. apríla 2016 o 14.00 hod. a vykonávaná je v Ústave na výkon väzby

v Bratislave.  

V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. po skončení predbežného vyšetrovania

rozhodne súd na návrh prokurátora o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. Podľa § 22

ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z. na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorému

podal návrh prokurátor príslušný podľa § 11, podľa ktorého na začatie konania o európskom

zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba

zadržaná, alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda; zmena miesta výkonu väzby, alebo

miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze

nemá vplyv na príslušnosť.

Ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 154/2010 Z.z. o výkone európskeho zatýkacieho

rozkazu rozhoduje súd uznesením na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní

vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k európskemu zatýkaciemu rozkazu.

Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada, alebo ak to považuje

súd za potrebné, o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodne súd na verejnom

zasadnutí.

Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý

z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1,

sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný

účinok.

V zmysle § 22 ods. 8 zákona č. 154/2010 Z.z. o sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd

Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky

po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne o výkone európskeho zatýkacieho

rozkazu. O rozhodnutí bezodkladne informuje ministerstvo spravodlivosti a útvar SIRENE;

ak tento útvar nie je príslušný konať, informáciu postúpi neodkladne útvaru INTERPOL.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak

a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje

amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje

právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom

členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim

rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný

podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,

c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej

veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu

k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho

zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký

druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel

alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo

e) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia

slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky.

Z uvedeného je nepochybné, že vo veci konal a rozhodol zákonný krajský súd, ktorý

riadne a včas pred vykonaním verejného zasadnutia zaslal vyžiadanej osobe a jej obhajkyni

návrh prokurátora na vykonanie EZR. Prokurátor vyžiadanej osobe a jej obhajkyni doručil

kópiu originálu EZR ešte pred výsluchom, ku ktorým sa mohli písomne vyjadriť,

čo nevyužili, hoci boli prítomný na verejnom zasadnutí.

V konaní nebolo zistené, aby sa na trestné činy, pre ktoré bol vydaný EZR, vzťahovala

amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike a slovenský právny poriadok upravuje

právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie trestných činov, pre ktoré bola vyžiadaná

osoba právoplatne odsúdená súdmi v Českej republike a skutky, pre ktoré bol vydaný EZR

sú trestnými činmi aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka vyžiadaná osoba doposiaľ nezačala vykonávať, lebo

sa zdržiavala na území Slovenskej republiky a nedošlo ani k jeho premlčaniu. Vyžiadaná

osoba je plne trestne zodpovedná podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyjadrené konštatuje, že Krajský súd

v Bratislave v konaní, ktoré vyhlásenému uzneseniu predchádzalo, ako aj pri vyhlásení tohto

rozhodnutia postupoval zákonne. Správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR,

ako aj ustanovenia Trestného poriadku v zmysle § 1 ods. 2 zákona o EZR.

Pokiaľ ide o sťažnosť vyžiadanej osoby, D. Ž., proti výroku o tom,

že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, najvyšší súd považuje za nevyhnutné poukázať na to,

že túto je možné v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 22 ods. 7 zákona o EZR podať len

pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedeného

v § 23 ods. 1 zákona o EZR.

Vyžiadaná osoba v písomne podanej sťažnosti neuviedla žiadny z dôvodov

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu tak, ako to vyžaduje ustanovenie

§ 22 ods. 7 zákona o EZR.  

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí sťažnosť podľa § 193 ods. 1

písm. c/ Tr. por. v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. mája 2016

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová