6 Tost 16/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Daniela Hudáka
na neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 v trestnej veci odsúdeného
V. P. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v konaní
o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. apríla 2016,
sp. zn. BB-4T 59/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd) uznesením
zo 7. apríla 2016, sp. zn. BB-4T 59/2013, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený
V. P., nar. X. v P., trvale bytom S.S., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 59/2013,
z 10. decembra 2013 vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu 11. apríla 2016 podal sťažnosť odsúdený V. P. s tým, že ho
považuje za nesprávne. V nej namietol, že súd pri rozhodnutí o jeho neosvedčení vychádzal
iba na základe selektívne vybraných dôkazov v trestnom konaní na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 4 T 47/2015, kde v rámci uzatvorenia zmieru s poškodeným T. S. sa nepravdivo
priznal k spáchaniu prečinov, za ktoré bol stíhaný. Súd neskúmal dôvody nepravdivosti jeho
priznania a nezohľadnil jeho argumenty v tomto smere. Odmietol ním navrhované doplnenie dokazovania (videozáznam z bezpečnostnej kamery zachycujúci skutkový priebeh prečinov
a nový výsluch svedka udalosti L. N.), ktoré by jednoznačne preukázalo, že z predmetných
prečinov sa jeden skutok nestal a pri druhom trestne relevantný zdravotný následok spôsobil
za okolností vylučujúcej protiprávnosť jeho konania a síce za okolností nutnej obrany proti
útoku na jeho zdravie a následne aj na jeho osobnú slobodu. Pritom poukázal na rozpory
výpovede poškodeného T. S. s videozáznamom. Súd odmietnutie doplnenia dokazovania
odôvodnil tým, že predmetom verejného zasadnutia nie je rozhodovanie o jeho vine alebo
nevine a že skutkové zistenia potrebné k rozhodnutiu o jeho osvedčení alebo neosvedčení.
Priznanie spáchania prečinov urobil kvôli rýchlemu ukončeniu veci. Ak by vedel aký to bude
mať vplyv na posúdenie jeho osvedčenia, nikdy by nebol pristúpil na zmier. Navrhol,
aby uznesenie bolo zrušené a rozhodnuté o jeho osvedčení sa, keďže viedol riadny život.
Sťažnosť odsúdeného bola 15. apríla 2016 zaslaná na vedomie prokurátorovi, ktorý
sa k nej nevyjadril.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-4T 59/2013, vyplýva,
že trestným rozkazom z 10. decembra 2013 (doručený obvinenému 17. decembra 2013 a prokurátorovi 13. decembra 2013), ktorý nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2013 bol
obvinený V. P. uznaný za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák., ktorý spáchal tak, že
dňa 18. januára 2011 o 19.34 hod. v S. telefonoval z mobilného telefónu
na mobilný telefón stržm. J. H., služobne zaradeného ako referent Obvodného oddelenia PZ
v S. a núkal mu úplatok vo výške 50 € ako aj jeho kolegom za to,
aby mu vrátil, alebo vybavil u kolegov vrátenie noža, ktorý mu bol zaistený príslušníkmi
Obvodného oddelenia PZ S. počas ohliadky miesta činu v bare u Goliáša v S. dňa 17. januára
2011 a následne po tomto telefonickom rozhovore poslal dňa 18. januára 2011 o 19.50 hod.
na telefón stržm. J. H. SMS správu, v ktorej jemu a kolegom opätovne ponúkol neurčenú
finančnú sumu ako odmenu za vrátenie zisteného noža. Za to bol odsúdený podľa § 333 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T 47/2015, vyplýva, že uznesením
z 3. augusta 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2015, podľa § 290 ods. 5,
§ 220 ods. 1 Tr. por. bol schválený zmier uzatvorený 9. júla 2015 pred probačným
a mediačným úradníkom Okresného súdu Prešov, medzi obvineným V. P., nar. X. v P.,
trvale bytom P., bez prihlásenia S.S. a poškodeným T. S., nar. X. v P., trvale bytom Ľ.,
zastavuje trestné stíhanie vedené proti obvinenému V. P. pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
dňa 26. októbra 2014 v čase okolo 00.05 hod. na chodbe pri záchodoch v bare
s názvom E. club na ul. J. v S. po predchádzajúcej slovnej roztržke fyzicky napadol T. S. a to
tak, že ho pod vplyvom alkoholu sotil, kde poškodený sa začal brániť a začali spolu zápasiť,
pričom spadli na zem, kde ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre a pohryzol ho
do horného viečka ľavého oka, čím tak poškodenému T. S. spôsobil podľa znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č. zn. úkonu
367/2014 tržnú a hryznú ranu horného viečka ľavého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa a pomliaždenie ľavej ruky s dobou liečenia
spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 14 – 16 dní, upravuje učtáreň Okresného súdu P.,
aby sumu 10 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia poukázal na účet: S.P., IČO X., číslo účtu
X..
Navyše z tohto spisu je zrejmé aj to, že obvinený V. P. v prípravnom konaní spôsob
spáchania týchto prečinov popieral a súčasne poukázal na videozáznam, podľa ktorého
poškodený ho mal napadnúť ako prvý a on sa iba bránil. Zo znaleckého dokazovania však
vyplynulo, že poškodený utrpel zlomeninu nosa a pohryzenie horného viečka ľavého oka,
pričom obvinený neutrpel zranenie, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie, liečenie alebo
práceneschopnosť. V dohode o zmiere z 9. júla 2015 (č.l. 89-90) obvinený
pred poškodeným a probačným a mediačným úradníkom vyhlásil, že spáchal skutok,
za ktorý je stíhaný, že toto vyhlásenie vykonal slobodne, vážne a určito a na znak bezvýhradného súhlasu ju podpísal, poškodenému 9. júla 2015 uhradil škodu v plnej výške
742 Eur a na účet súdu zložil peňažnú sumu na všeobecné účely vo výške 20 Eur.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,
že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne
už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu
ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v
§ 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými
prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola
nebola doposiaľ nariadená.
V zmysle § 50 ods. 8 Tr. zák. ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol
podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.
Podľa § 420 Tr. por. pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol
podmienečne odložený, postupuje súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody,
ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom.
V zmysle § 418 ods. 1 Tr. por. súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia
slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej
doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého
probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy
alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa
odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra
trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva
priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.
Podľa § 419 ods. 1 Tr. por. o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo
či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Podľa odseku
2/ tohto ustanovenia proti uzneseniu podľa odseku 1/ je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok. Podľa odseku 4/ tohto ustanovenia ak súd rozhodne, že odsúdený
sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne
aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje
podľa § 408.
V súlade s týmito ustanoveniami postupoval súd vo veci odsúdeného. Vyžiadal
si trestný rozkaz Okresného súdu Prešov z 30. apríla 2014, sp. zn. 33T 23/2014, odpis registra
trestov z 21. januára 2016, správy o správaní sa odsúdeného počas skúšobnej doby
po podmienečnom odsúdení z Mestského úradu S., Obvodného oddelenia PZ S., lustráciu
z registra priestupkov, trestný spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4 T 47/2015,
a vyjadrenie prokurátora. Päť dňovú lehotu na prípravu verejného zasadnutia odsúdený nemal
zachovanú, súhlasil však z jej skrátením a aby sa vykonalo 7. apríla 2016. Súd na tomto
verejnom zasadnutí za prítomnosti prokurátora oboznámil všetky do úvahy
prichádzajúce dôkazy vrátane svedeckej výpovede L. N. a návrhy odsúdeného
na doplnenie dokazovania odmietol s poukazom na to, že predmetom verejného
zasadnutia je rozhodnúť o jeho osvedčení alebo neosvedčení. Po konečných návrhoch
odsúdeného a prokurátora bolo odsúdenému udelené aj právo posledného slova. Následne
bolo vyhlásené uznesenie, ktoré odsúdený napadol sťažnosťou, ako je na to poukázané vyššie.
V súlade so stavom veci a zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd,
keď dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení neviedol
riadny život, nakoľko nerešpektoval zákony Slovenskej republiky. V skúšobnej dobe totiž
spáchal dva úmyselné prečiny, ktorých trestné stíhanie bolo zastavené po schválení zmieru.
Z najnovšieho odpisu registra trestov, okrem posledných troch odsúdení, má aj ďalšie
záznamy, ohľadne ktorých sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preukazujú,
ale jeho sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, na čo správne poukázal aj súd
v napadnutom uznesení.
Sťažnostný súd práve na základe vyjadreného dospel k záveru, že v danej veci
vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti
za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným, primeraného predĺženia
skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení a uložení primeraných obmedzení a povinností
smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. V správaní sa V. P. po podmienečnom odsúdení
ani najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto výnimočné
rozhodnutie.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. mája 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová