6 Tost 16/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 v trestnej veci odsúdeného

V.   P.   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v konaní

o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti

uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. apríla 2016,

sp. zn. BB-4T 59/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. P. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd) uznesením

zo 7. apríla 2016, sp. zn. BB-4T 59/2013, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený

V. P., nar. X. v P., trvale bytom S.S., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 59/2013,

z 10. decembra 2013 vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu 11. apríla 2016 podal sťažnosť odsúdený V. P. s tým, že ho

považuje za nesprávne. V nej namietol, že súd pri rozhodnutí o jeho neosvedčení vychádzal

iba na základe selektívne vybraných dôkazov v trestnom konaní na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 4 T 47/2015, kde v rámci uzatvorenia zmieru s poškodeným T. S. sa nepravdivo

priznal k spáchaniu prečinov, za ktoré bol stíhaný. Súd neskúmal dôvody nepravdivosti jeho

priznania a nezohľadnil jeho argumenty v tomto smere. Odmietol ním navrhované doplnenie dokazovania (videozáznam z bezpečnostnej kamery zachycujúci skutkový priebeh prečinov

a nový výsluch svedka udalosti L. N.), ktoré by jednoznačne preukázalo, že z predmetných

prečinov sa jeden skutok nestal a pri druhom trestne relevantný zdravotný následok spôsobil

za okolností vylučujúcej protiprávnosť jeho konania a síce za okolností nutnej obrany proti

útoku na jeho zdravie a následne aj na jeho osobnú slobodu. Pritom poukázal na rozpory

výpovede poškodeného T. S. s videozáznamom. Súd odmietnutie doplnenia dokazovania

odôvodnil tým, že predmetom verejného zasadnutia nie je rozhodovanie o jeho vine alebo

nevine a že skutkové zistenia potrebné k rozhodnutiu o jeho osvedčení alebo neosvedčení.

Priznanie spáchania prečinov urobil kvôli rýchlemu ukončeniu veci. Ak by vedel aký to bude

mať vplyv na posúdenie jeho osvedčenia, nikdy by nebol pristúpil na zmier. Navrhol,

aby uznesenie bolo zrušené a rozhodnuté o jeho osvedčení sa, keďže viedol riadny život.

Sťažnosť odsúdeného bola 15. apríla 2016 zaslaná na vedomie prokurátorovi, ktorý

sa k nej nevyjadril.

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.

správnosť napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce tomuto uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-4T 59/2013, vyplýva,

že trestným rozkazom z 10. decembra 2013 (doručený obvinenému 17. decembra 2013 a prokurátorovi 13. decembra 2013), ktorý nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2013 bol

obvinený V. P. uznaný za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 18. januára 2011 o 19.34 hod. v S. telefonoval z mobilného telefónu

na mobilný telefón stržm. J. H., služobne zaradeného ako referent Obvodného oddelenia PZ

v S. a núkal mu úplatok vo výške 50 € ako aj jeho kolegom za to,

aby mu vrátil, alebo vybavil u kolegov vrátenie noža, ktorý mu bol zaistený príslušníkmi

Obvodného oddelenia PZ S. počas ohliadky miesta činu v bare u Goliáša v S. dňa 17. januára

2011 a následne po tomto telefonickom rozhovore poslal dňa 18. januára 2011 o 19.50 hod.

na telefón stržm. J. H. SMS správu, v ktorej jemu a kolegom opätovne ponúkol neurčenú

finančnú sumu ako odmenu za vrátenie zisteného noža. Za to bol odsúdený podľa § 333 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa

§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.  

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T 47/2015, vyplýva, že uznesením

z 3. augusta 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2015, podľa § 290 ods. 5,

§ 220 ods. 1 Tr. por. bol schválený zmier uzatvorený 9. júla 2015 pred probačným

a mediačným úradníkom Okresného súdu Prešov, medzi obvineným V. P., nar. X. v P.,

trvale bytom P., bez prihlásenia S.S. a poškodeným T. S., nar. X. v P., trvale bytom Ľ.,

zastavuje trestné stíhanie vedené proti obvinenému V. P. pre skutok právne kvalifikovaný

ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 26. októbra 2014 v čase okolo 00.05 hod. na chodbe pri záchodoch v bare

s názvom E. club na ul. J. v S. po predchádzajúcej slovnej roztržke fyzicky napadol T. S. a to

tak, že ho pod vplyvom alkoholu sotil, kde poškodený sa začal brániť a začali spolu zápasiť,

pričom spadli na zem, kde ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre a pohryzol ho

do horného viečka ľavého oka, čím tak poškodenému T. S. spôsobil podľa znaleckého

posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č. zn. úkonu

367/2014 tržnú a hryznú ranu horného viečka ľavého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa a pomliaždenie ľavej ruky s dobou liečenia

spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 14 – 16 dní, upravuje učtáreň Okresného súdu P.,

aby sumu 10 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia poukázal na účet: S.P., IČO X., číslo účtu

X..

Navyše z tohto spisu je zrejmé aj to, že obvinený V. P. v prípravnom konaní spôsob

spáchania týchto prečinov popieral a súčasne poukázal na videozáznam, podľa ktorého

poškodený ho mal napadnúť ako prvý a on sa iba bránil. Zo znaleckého dokazovania však

vyplynulo, že poškodený utrpel zlomeninu nosa a pohryzenie horného viečka ľavého oka,

pričom obvinený neutrpel zranenie, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie, liečenie alebo

práceneschopnosť. V dohode o zmiere z 9. júla 2015 (č.l. 89-90) obvinený

pred poškodeným a probačným a mediačným úradníkom vyhlásil, že spáchal skutok,

za ktorý je stíhaný, že toto vyhlásenie vykonal slobodne, vážne a určito a na znak bezvýhradného súhlasu ju podpísal, poškodenému 9. júla 2015 uhradil škodu v plnej výške

742 Eur a na účet súdu zložil peňažnú sumu na všeobecné účely vo výške 20 Eur.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne

vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,

že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne

už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu

ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným

v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť

hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,

c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v

§ 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými

prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola

nebola doposiaľ nariadená.

V zmysle § 50 ods. 8 Tr. zák. ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol

podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Podľa § 420 Tr. por. pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol

podmienečne odložený, postupuje súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody,

ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom.

V zmysle § 418 ods. 1 Tr. por. súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia

slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej

doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého

probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy

alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa

odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra

trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva

priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.

Podľa § 419 ods. 1 Tr. por. o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo

či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Podľa odseku

2/ tohto ustanovenia proti uzneseniu podľa odseku 1/ je prípustná sťažnosť, ktorá má

odkladný účinok. Podľa odseku 4/ tohto ustanovenia ak súd rozhodne, že odsúdený

sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne

aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje

podľa § 408.

V súlade s týmito ustanoveniami postupoval súd vo veci odsúdeného. Vyžiadal

si trestný rozkaz Okresného súdu Prešov z 30. apríla 2014, sp. zn. 33T 23/2014, odpis registra

trestov z 21. januára 2016, správy o správaní sa odsúdeného počas skúšobnej doby

po podmienečnom odsúdení z Mestského úradu S., Obvodného oddelenia PZ S., lustráciu

z registra priestupkov, trestný spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4 T 47/2015,

a vyjadrenie prokurátora. Päť dňovú lehotu na prípravu verejného zasadnutia odsúdený nemal

zachovanú, súhlasil však z jej skrátením a aby sa vykonalo 7. apríla 2016. Súd na tomto

verejnom zasadnutí za prítomnosti prokurátora oboznámil všetky do úvahy

prichádzajúce dôkazy vrátane svedeckej výpovede L. N. a návrhy odsúdeného

na doplnenie dokazovania odmietol s poukazom na to, že predmetom verejného

zasadnutia je rozhodnúť o jeho osvedčení alebo neosvedčení. Po konečných návrhoch

odsúdeného a prokurátora bolo odsúdenému udelené aj právo posledného slova. Následne

bolo vyhlásené uznesenie, ktoré odsúdený napadol sťažnosťou, ako je na to poukázané vyššie.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd,

keď dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení neviedol

riadny život, nakoľko nerešpektoval zákony Slovenskej republiky. V skúšobnej dobe totiž

spáchal dva úmyselné prečiny, ktorých trestné stíhanie bolo zastavené po schválení zmieru.

Z najnovšieho odpisu registra trestov, okrem posledných troch odsúdení, má aj ďalšie

záznamy, ohľadne ktorých sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preukazujú,

ale jeho sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, na čo správne poukázal aj súd

v napadnutom uznesení.

Sťažnostný súd práve na základe vyjadreného dospel k záveru, že v danej veci

vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti

za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným, primeraného predĺženia

skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení a uložení primeraných obmedzení a povinností

smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. V správaní sa V. P. po podmienečnom odsúdení

ani najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto výnimočné

rozhodnutie.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. mája 2016

  JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová