N a j v y š š í s ú d
6 Tost 15/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2015 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného Š. H., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., kvalifikovaného ako konanie obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti odsúdeného Š. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Ntok 2/2014, z 15. apríla 2015 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Š. H. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Odsúdený Š. H. podal 16. júna 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 21T 6/2005. Odsúdený návrh doplnil podaním z 11. februára 2015.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí konanom 15. apríla 2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania podal riadne, včas sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že obhajca mu povedal, že recidíva dávno padla a jemu by mal padnúť z trestu aspoň 1 rok z recidívy. Viac sa v tom nevyzná a preto podal sťažnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Š. H. nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Š. H. bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 6. októbra 2005, sp. zn. 21T 6/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. januára 2006, sp. zn. 3 To 133/2005, odsúdený Š. H. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Za to mu bol podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 43 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený už vo veci Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T 6/2005, podal návrh na povolenie obnovy konania. V návrhu podanom 2. augusta 2013 uviedol, že žiada znížiť trest, nakoľko bol novelizovaný Trestný zákon, ktorý sa toho priamo týka. Na verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného uviedol, že vie, že sa na neho nevzťahuje nález ústavného súdu a doplnil svoj návrh o ďalšie skutočnosti, ktoré podľa neho by mohli viesť k povoleniu obnovy konania. Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 23Ntok 3/2013, z 27. februára 2014 návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. V podanej sťažnosti odsúdený opätovne uviedol, že žiada znížiť trest, nakoľko recidíva bola zrušená. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 5 Tost 12/2014, z 15. apríla 2014 sťažnosť odsúdeného zamietol.
Z uvedených skutočností vyplýva, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol tie isté skutočnosti, ako v návrhu na povolenie obnovy konania podanom 2. augusta 2013 a v sťažnostiach podaných proti zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy konania.
Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže súd aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Z konštatovaných skutočností vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne správne postupoval, keď na neverejnom zasadnutí zamietol návrh na obnovu konania, pretože odsúdený v návrhu uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 29. júna 2015
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová