Najvyšší súd  

6 Tost 15/2010

 

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci zadržaného R. G. D., pre trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu podľa § 343b ods. 1, ods. 2 Trestného zákona Bulharskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 16. júna 2010, o sťažnosti zadržaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2010, sp. zn. 3 Ntc 3/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť R. G. D., nar. X., ako nedôvodná z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na osobu R. G. D., štátneho občana Bulharskej republiky, v predmetnej trestnej veci prokurátor Regionálnej prokuratúry v Plovdive, Bulharská republika, vydal dňa 19. marca 2010 pod číslom spisu P – 559/2008, Európsky zatýkací rozkaz za účelom jeho zadržania a dodania do výkonu trestu odňatia slobody, pretože bol v Bulharskej republike právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov za trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu podľa § 343b ods. 1, ods. 2 Trestného zákona Bulharskej republiky.

Na základe návrhu krajského prokurátora v Bratislave z 19. mája 2010, pod sp. zn. 2 KPt 59/2010, bol R. G. D. uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2010, sp. zn. 3 Ntc 3/2010, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze vzatý do väzby s tým, že väzba sa začala dňa 17. mája 2010 o 11.40 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Proti citovanému uzneseniu podal R. G. D. po porade s obhajkyňou sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o svojom výsluchu. Včas podanú sťažnosť odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne.

V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa pri rozhodovaní opieral najmä o skutočnosť, že pri sebe mal pri zadržaní iba identifikačnú kartu vydanú v Bulharsku, na ktorej je uvedený iný dátum jeho narodenia. Ostatné doklady mu boli odcudzené, preto mal súd pochybnosti o jeho osobných údajoch. Dôvod na jeho vzatie do väzby žiadny nie je, pretože býva v ubytovni na I., na ktorej adrese môže preberať všetky doručované zásielky. Väzba je nedôvodná, a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a domáhal sa prepustenia na slobodu. V písomnom podaní, ktoré vypracoval sám a bolo doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 11. júna 2010, namietal správnosť a zákonnosť rozsudku, ktorým bol 18. mája 2009 v Bulharsku odsúdený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby. Ak súd postupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby; dôvodmi väzby podľa osobitného zákona (Trestného poriadku) pritom nie je viazaný. Ak nepostupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že zadržaná osoba ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia.

V posudzovanom prípade zákonné podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia boli splnené. R. G. D. bol zadržaný na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu dňa 17. mája 2010 o 11.40 hod. príslušníkmi policajného zboru, čoho dôkazom je zápisnica o jeho zadržaní (č. l. 16). Krajský prokurátor menovaného neprepustil zo zadržania, ale podal na príslušnom súde návrh na jeho vzatie do väzby dňa 19. mája 2010 o 09.57 hod., teda zákonnú 48–hodinovú lehotu neprekročil. Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave ešte toho istého dňa zadržaného osobne vypočula za prítomnosti zástupcu krajskej prokuratúry, obhajkyne a tlmočníčky a rozhodla o jeho vzatí do väzby napadnutým uznesením. Z uvedeného vyplýva, že ani krajský súd 48–hodinovú zákonnú lehotu neprekročil.

Niet sporu o tom, že R. G. D. bol právoplatným rozhodnutím Regionálneho súdu v Peshteri z 18. mája 2009, sp. zn. 132/2009, uznaný za vinného z trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu podľa § 343b ods. 1, ods. 2 Trestného zákona Bulharskej republiky a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Z predloženého Európskeho zatýkacieho rozkazu vyplýva, že R. G. D. bol právoplatne odsúdený pre rovnaký trestný čin aj rozhodnutím Regionálneho súdu v Plovdive z 13. septembra 2007, sp. zn. 1304/2007, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Uložené tresty nevykonal a práve pre túto skutočnosť bol vydaný na menovaného Európsky zatýkací rozkaz. V konaní o vykonanie Európskeho zatýkacieho rozkazu súd krajiny konajúcej o jeho vykonaní nemá kompetencie preskúmavať rozsudok vyhlásený v krajine, ktorá žiada o vydanie zadržanej osoby.

Za daného stavu preto krajský súd nepochybil, keď menovaného vzal do väzby. Z jeho doterajšieho správania možno vyvodiť jednoznačný záver, že sa vyhýbal nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, pretože domovskú krajinu opustil a zdržiaval sa v cudzine. Námietky zadržaného neobstoja, pretože na adrese, ktorú udal pri svojom zadržaní nebol riadne prihlásený, nepreukázal zdroj príjmov, ktoré skutočnosti odôvodňujú obavu, že po prepustení zo zadržania ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol uloženým trestom. Menovaný vôbec nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutia, spôsob jeho života len zvýrazňuje túto obavu.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu v jeho prípade sú dané dôvody väzby, ako ich správne ustálil súd prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť R. G. D. za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. júna 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová