UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného MVDr. C. Y. a spol. pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. l, ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. l, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na 138 písm. i/ Trestného zákona, o sťažnostiach obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 7. apríla 2018, č.k. 2Tp/13/2018-147, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo 7. apríla 2018, sp. zn. 2Tp/13/2018, rozhodol tak, že podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. do väzby s tým, že väzba u obvineného MVDr. C. Y. a MVDr. R. Y. začala plynúť dňa 05.04.2018 o 07.00 hod. a u obvineného N. W. začala plynúť dňa 05.04.2018 o 07.10 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd väzbu obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W..Proti tomuto uzneseniu podali obvinení MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. priamo do zápisnice o výsluchu obvinených zo 7. apríla 2018 sťažnosť, ktorú doplnili v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Pavla Gomboša podaním z 19. apríla 2018. V odôvodnení sťažnosti popreli spáchanie trestného činu, ako aj organizovanie trestnej činnosti. Vo vzťahu k dôvodnosti vznesených obvinení uviedli, že spoločnosti obvinených disponujú materiálnymi predpokladmi na realizáciu obchodu s hydinou, inými mäsovým produktmi a kŕmnymi zmesami a tejto činnosti sa dlhodobo venujú. Ako subjekty podnikajúce v tejto oblasti majú vybudované stabilné obchodné vzťahy, v ktorých fungujú aj v súčasnosti. Z tohto dôvodu považujú za účelové tvrdenia, že ich podnikanie je postavené na systematickom poškodzovaní štátneho rozpočtu. Podľa názoru obvinených, skutočnosť, že medzi spoločnosťami mohlo existovať personálne prepojenie, nevypovedá vo vzťahu k uskutočneniu, resp. neuskutočneniu akéhokoľvek plnenia, ani vytvoreniu organizovanej skupiny. V súvislosti s preukazovaním reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia poukázali obvinení na potvrdenie dodávok tovaru u dodávateľov ako aj odberateľov spoločnosti obvinených. Ďalej v odôvodnení sťažnosti obvinení spochybnili výpoveď svedkyne Z. I. z 15.10.2013, a to z dôvodu neodstránených rozporov v jej tvrdeniach. Vo vzťahu k dôvodnosti väzby poukázali na to, že podozrenie zo spáchania trestných činov, z ktorých sú dôvodne podozriví, z obdobia rokov 2012 a 2013, nemôže v žiadnom prípade slúžiť na odôvodnenie väzobného stíhania v roku 2018 v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko tu jednoznačne absentuje minimálne blízka časová súvislosť so skutkami, ktorých sa mali obvinení dopustiť v roku 2015 a 2017. Podľa názoru obvinených sa tým nezákonne vytvára prostriedok na neobmedzené väzobné stíhanie obvinených za pokračovanie v trestnej činnosti, keďže nebezpečenstvo páchania trestnej činnosti musí byť bezprostredne hroziace a musí existovať konkrétna skutočnosť, že k páchaniu trestnej činnosti môže aj naďalej dochádzať, nie len všeobecné, potenciálne riziko. Podľa názoru obvinených došlo v prípravnom konaní k podstatnému porušeniu ich základných práv a slobôd, a to konkrétne k porušeniu práva na obhajobu. Obvineným bolo znemožnené uplatňovať procesné práva obvineného, keďže dňa 13. 3. 2018 a 19. 3. 2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci bez súčasného vznesenia obvinenia voči ich osobám, pričom za tejto situácie nemohli plnohodnotne využiť svoje práva na obhajobu. Ďalej obvinení namietali, že ich zadržanie uskutočnené dňa 5.4.2018 nebolo realizované v súlade so zákonom, nakoľko v čase zadržania neexistoval prvok neodkladnosti. Obvinení majú za to, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zásadou zdržanlivosti, primeranosti, subsidiarity, proporcionality a fakultatívnosti, v zmysle ktorých vyplýva, že zadržanie obvineného musí byť nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestného konania. V súvislosti s dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinení uviedli, že orgány činné v trestnom konaní mali disponovať informáciami, že sa obvinení v tom čase chystajú uzavrieť obchod, alebo vykonať nejakú obchodnú činnosť smerujúcu k dokonaniu trestného činu. Takéto informácie však zo spisového materiálu nevyplývajú. Podľa názoru obvinených, hlavným verejným záujmom by mala byť náhrada potenciálne vzniknutej škody štátu, pričom väzobným stíhaním obvinených sa tento účel marí, keďže predstavuje aj zásah do ich podnikateľskej činnosti, čím sa znižuje pravdepodobnosť neskoršej náhrady škody v prípade dokázania viny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadali, aby sa súd zaoberal aj možnosťou nahradenia väzobného stíhania formou dohľadu probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom, prípadne s uložením povinností a obmedzení v zmysle § 82 Tr. por., alternatívne žiadali, aby súd nahradil väzbu peňažnou zárukou. Dňa 23.4.2018 bola doručená na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica sťažnosť obvinených proti uzneseniu o vzatí do väzby prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Miloša Kvasňovského, v ktorej namietali porušenie zásady prezumpcie neviny a nezákonnosť rozhodnutia o vzatí obvinených do preventívnej väzby, keďže z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva dôvodné podozrenie voči obvineným týkajúce sa vzniku niektorého z dôvodov väzby. Dôvodili, že pre vzatie obvinených do väzby sa okrem ďalších náležitostí vyžadujú nielen zistené skutočnosti podporené dôkazmi, ale najmä obava založená na konkrétnych dôvodoch. Podľa názoru obvinených, samotná ničím nepodložená hrozba tak, ako je vyjadrená v rozhodnutí o väzbe, nenapĺňa zákonné podmienky nariadenia väzby. V danom prípade absentuje argumentácia súdu, v čom spočíva samotná protiprávnosť konania obvinených, v ktorom konkrétnom úkone alebo postupe. Obvinení zdôraznili skutočnosť, že im nebolo umožnené riadne a včas sa oboznámiť s podstatou a dôvodmi obvinenia, a teda nemali ani možnosť, ani dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby, čo je v rozpore s princípmi trestného konania. Poukázali na skutočnosť, že v prevádzkach dotknutých obchodných spoločnostiach prebieha neustále daňová kontrola, tovar je predmetom vykládky priamo pred osobami poverenými daňovými úradmi, za prítomnosti ktorých prebiehali daňové kontroly. Obvinení sú toho názoru, že v prípravnom konaní boli obstarávané dôkazy výlučne v neprospech obvinených a následne postupom konajúceho súdu došlo k zrejmej nesprávnosti v hodnotení skutkového stavu. Na záver obvinení uviedli, že nemajú záujem páchať trestnú činnosť, a preto preventívny charakter väzby nie je potrebný, a to najmä z dôvodu, že prípadné nedoplatky platia obchodné spoločnosti, v ktorých obvinení pôsobia, prípadne daňové nedoplatky uhrádzajú na základe splátkových kalendárov po dohode so správcom dane. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby v súlade s ust. § 194 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd na základe sťažnosti zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci tak, že prepustí obvinených z väzby na slobodu, alternatívne príjme zároveň niektorú záruku. Dňa 23.4.2018 bola doručená na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica sťažnosť obvinených proti uzneseniu o vzatí do väzby prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Havlíka, doplnenú podaním doručeným najvyššiemu súdu 25.4.2018 podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, v ktorej uvádzali nesplnenie hmotnoprávnych podmienok väzby a zdôraznili skutočnosť, že im doposiaľ nebolo preukázané spáchanie žiadneho daňového trestného činu, a to aj napriek tomu, že vyšetrovanie ich údajnej daňovej trestnej činnosti trvá už tri roky. Uviedli, že v súvislosti s obvinením zo spáchania trestnej činnosti neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by v nich uvádzané skutočnosti potvrdzovali, práve naopak. Podľa obvinených je nepochybné, že všetky dodávateľské faktúry zaúčtované spoločnosťami boli riadne vystavené a fakturovaný tovar im bol aj dodaný. V tejto súvislosti poukázali na svedeckú výpoveď svedka C. D. z 18.4.2018. Obvinení nevidia žiaden dôvod, pre ktorý by mali pokračovať v páchaní trestnej činnosti, keďže obvinení MVDr. R. Y. a N. W. doposiaľ viedli bezúhonný život a aj na obvineného MVDr. C. Y. sa hľadí, akoby nebol odsúdený v dôsledku zahladenia odsúdenia. Je teda zrejmé, že ani jeden z obvinených nie je osobou majúcou sklony k páchaniu akéhokoľvek protispoločenského správania, vrátane trestnej činnosti a jedinou aktivitou, v ktorej obvinení pokračujú po vznesení obvinenia je podnikanie. V prípade dlhšieho trvania väzby bude mať však za následok aj ukončenie podnikania obvinených a s tým spojené negatívne dôsledky v spoločnostiach obvinených. Podľa názoru obvinených, je potrebné individuálne posudzovať dôvody väzby u každého z obvinených, keďže miera ich účasti na páchaní údajnej trestnej činnosti je odlišná. Na základe uvedeného majú obvinení za to, že dôvodnosť obvinení z 5.4.2018 a dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených nie je dostatočne preukázaný a účel preventívnej väzby je možné dosiahnuť aj inými prostriedkami, pričom negatívne dôsledky a riziká väzby obvinených prevyšujú jej možné prínosy. Navrhli, aby najvyšší súd podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a aby podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. rozhodol, že obvinených do väzby neberie a aby ich prepustil na slobodu. Dňa 23.4.2018 bola doručená na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica sťažnosť obvinených proti uzneseniu o vzatí do väzby prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Marcela Kohúta, v ktorej namietali nedôvodnosť vznesených obvinení a nezákonnosť vzatia do väzby. Obvinení sú toho názoru, že dokazovanie a doterajšie výsledky prípravného konania preukázali, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nie sú dané. Väzba má na obvinených zásadne traumatizujúci vplyv, čo sa negatívne odzrkadľuje na ich psychickom a fyzickom zdraví. Rozhodnutie prvostupňového súdu o vzatí obvinených do väzby považujú za arbitrárne, nie je zrejmé, na základe akých právne relevantných a preukázateľných skutočností súd dospel k záveru o existencii dôvodov väzby. V zmysle uvedeného žiadali zrušiť napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo 7.4.2018 a prepustenie obvinených na slobodu, eventuálne nahradiť dôvody väzby prijatím písomného sľubu obvinených alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd ako súd nadriadený (§ 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že sťažnosť obvinených je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§ 187 ods. 1, § 186 ods. 1, § 558 ods. 3 Tr. por.). Na jej podklade v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že nie je dôvodná.Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisového materiálu zistil, že obvineným MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ pod ČVS: PPZ-378/NKA-FP-VY- 2015 z 20.10.2016 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. l, ods. 2 písm. c/ ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. l, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť' obvinení MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. spoločne s obvineným I. N. v podstate na skutkovom základe tam uvedenom. Obvinený MVDr. C. Y. bol obmedzený na osobnej slobode zadržaním dňa 5.4.2018 o 07.00 hod., obvinená MVDr. R. Y. bola obmedzená na osobnej slobode dňa 5.4.2018 o 07.00 hod. a obvinený N. W. bol obmedzený na osobnej slobode dňa 5.4.2018 o 07.10 hod. Dňa 6.4.2018 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR návrh na vzatie do väzby obvinených MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinení MVDr. C. Y., MVDr. R. Y. a N. W. boli dňa 7.4.2018 vypočutí sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica pred rozhodnutím o vzatí do väzby. Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku, konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a. Pri rozhodovaní o väzbe musia byť splnené materiálne a formálne podmienky. Formálnou podmienkou je skutočnosť, že voči osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie a dodržanie lehôt, v ktorých musia orgány činné v trestnom konaní po zadržaní obvineného rozhodovať. Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že uvedené podmienky boli splnené. V konaní o vzatí obvinených do väzby rozhodol zákonný sudca v súlade s § 72 ods. 2 Tr. por. a v predpísanej lehote po predchádzajúcom výsluchu obvinených, ktorí po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby zahlásili priamo do zápisnice sťažnosť proti predmetnému uzneseniu. Materiálne podmienky väzby tvoria skutkové okolnosti vzatia do väzby, a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a či existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a musia byť dané konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú, kolúznu alebo preventívnu väzbu. Z obsahu trestného spisu nepochybne vyplýva, že doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, sa stal, vykazuje znaky trestného činu a existuje dôvodné podozrenie z jeho spáchania obvinenými. Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu v súvislosti s konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi tzv. preventívnu väzbu. Existuje dôvodné podozrenie, že obvinení budú pokračovať v trestnej činnosti najmä za situácie, keď podozrivé obchodné transakcie s podnikateľskými subjektmi MIMA MARKET, s.r.o., a MIMA MARKET PLUS, s.r.o., pokračovali aj po tom, čo bolo vznesené obvinenie súvisiace s predchádzajúcimi dodávateľskými firmami. Najvyšší súd zdôrazňuje, že dôvodné podozrenie z rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná po dlhšiu dobu opakovaním činov napĺňajúcich znaky rovnakej skutkovej podstaty, t.j. formou pokračovania v trestnom čine, ako aj z toho, že sa páchateľ mal dopustiť viacerých úmyselných trestných činov v reálnom súbehu a trestnú činnosť mal páchať až do zadržania potom, ako už v minulosti bol odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť obdobnej povahy, spravidla predstavujú konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.j. že bude pokračovať v trestnej činnosti. Z obsahu spisového materiálu má najvyšší súd za preukázané, že v minulosti bol MVDr. Y. stíhaný ako obvinený pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., avšak vzhľadom na to, že využil inštitút účinnej ľútosti, bolo voči jeho osobe uznesením okresného prokurátora v Kežmarku pod sp. zn. Pv 246/11-71, v zmysle § 215 ods. 1 písm. h/ Tr. por. trestné stíhanie zastavené. Obvinený MVDr. Y. bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30.5.2011, sp. zn. BB 3T 2/11, odsúdený za trestný čin podplácania podľa § 333 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a za spáchanú trestnú činnosť mu bol uložený peňažný trest vo výške 2.500,- eur. Napriek tomu, že z odpisu registra trestov obvinených MVDr. Y. a N. W. vyplýva, že doposiaľ neboli súdne trestaní, existuje aj u týchto obvinených obava, že môžu pokračovať v protiprávnych konaniach, keďže sú personálne prepojení s podozrivými podnikateľskými subjektmi. Z povahy a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú sú voči obvineným vznesené obvinenia, vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej obvineným plynúť vysoké finančné zisky, preto naďalej existuje obava, že v prípade ponechania obvinených na slobode, by v tomto spôsobe života pokračovali, a teda je naplnený dôvod tzv. preventívnej väzby. K rozhodnutiu o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka najvyšší súd považuje za potrebné doplniť, že podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo písm. c/ Tr. por., môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Ponechanie obvineného na slobode, či prepustenie z väzby nahradením väzby, ako prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je spôsobilý zabezpečiť účel väzby je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je, alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por. V danom prípade najvyšší súd považuje odôvodnenie výroku o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenými a neprijatím písomného sľubu obvinených za zákonné a správne. Na základe uvedených skutočností najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.