N a j v y š š í s ú d
6 Tost 13/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30. apríla 2015 v trestnej veci proti obvinenému P. V. a spol., pre zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,
o sťažnostiach obvineného P. V. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 22. apríla 2015, sp. zn.
2Tp 9/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvineného P. V. a prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej
jednotky finančnej polície, Expozitúra Bratislava, uznesením zo dňa 20. apríla 2013,
ČVS: PPZ-973/NKA-FP-BA-2013, vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por. za skutky
uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 6, 8 výroku predmetného uznesenia viacerým osobám,
medzi nimi aj :
P. V.
V skutku č. I. uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák., v skutku č. 2, 3, 4, 6, 8 za pokračujúci zločin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s pokračujúcim zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/,
ods. 3 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného
zákona a § 141 písm. a/ Trestného zákona.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 22. apríla 2015, sp. zn. 2Tp 9/2015, na základe návrhu prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v predmetnej veci
bol obvinený P. V. vzatý do väzby podľa § 72 ods. 2 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňa 20. apríla 2015 od 05:35 hod. a bude
sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Sudca pre prípravné konanie zároveň rozhodol, podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku, že väzba u obvineného sa dohľadom probačného a mediačného úradníka
nad obvineným nenahrádza.
Obvinený ako i prokurátor podali proti tomuto uzneseniu, hneď po jeho oznámení
sudcom pre prípravné konanie, sťažnosti, a to priamo ich zahlásením do zápisnice o výsluchu
napísanej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica dňa
22. apríla 2015.
Obvinený V. sťažnosť písomne neodôvodnil. Sťažnosť písomne neodôvodnil
ani prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností preskúmal
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovatelia podali sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sudca
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že pri rozhodnutí o väzbe obvineného P. V.
boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska
prvostupňový súd správne konštatoval existenciu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/
Tr. por. u obvineného.
Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o vzatí obvineného
do väzby bolo zákonné a správne. Majúc na zreteli špecifickú funkciu väzby ako prostriedku
„ultima ratio“ pre zabezpečenie obvinených v rámci trestného konania, ako aj rozhodovaciu
prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zvážení všetkých okolností v danom prípade musel prisvedčiť návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, že ponechaním
obvineného na slobode by hrozila reálna obava z pokračovania v páchaní ekonomickej
trestnej činnosti, ktorej sa mal obvinený dopúšťať od r. 2003 v podstate až do jeho zadržania.
V tomto štádiu trestného konania trvá jeden z materiálnych dôvodov väzby,
a to podozrenie zo spáchania trestného činu. Najvyšší súd zistil, rovnako ako súd prvého
stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie,
sa vedie dôvodne, lebo tieto, majú znaky skutkových podstát vyššie špecifikovaných
trestných činov; existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal aj obvinený V. spolu
s ďalšími páchateľmi.
Tieto závery sú aktuálne v terajšej situácii, ale rozhodnutie o vine či nevine
obvinených bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní,
pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou
objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva dôvodné podozrenie,
že obvinený (spolu s ďalšími osobami) mal figurovať na určitej úrovni zločineckej skupiny
zaoberajúcej sa majetkovou trestnou činnosťou, čím sa mal neoprávnene obohatiť o značné
finančné prostriedky.
Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná
materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Tieto skutočnosti vyplývajú z doposiaľ zabezpečených dôkazov výpovede svedkov, prepisy
telefónnych rozhovorov a písomných telefonických správ, z ktorých vyplýva reálna obava,
že po prepustení obvineného na slobodu by mohol v tomto spôsobe zabezpečovania
si prostriedkov na život pokračovať.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/).
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je u obvineného daný dôvod
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Trestný poriadok nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu
nemôžu byť ani stanovené žiadne striktné a nemenné kritériá.
Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových
okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby
je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno
dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených
dôvod preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť
páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky,
ako aj vyznačujúca sa vyššou mierou sofistikovanosti.
Najvyšší súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného
nie je možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale v tomto štádiu
konania len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného
činu a z tohto pohľadu hodnotí aj v prípravnom konaní doposiaľ vykonané dôkazy.
Na základe vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplýva dôvodné podozrenie,
že obvinení, vrátane obvineného V. participovali na nelegálnej činnosti skupiny
za účelom dosiahnutia finančného obohatenia.
Najvyšší súd sa stotožnil so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, že u obvineného nie je možné nahradiť väzbu dohľadom. V danom prípade,
s prihliadnutím na rozsah a povahu trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný, ani najvyšší
súd dohľad probačného a mediačného úradníka, nepovažuje za dostatočný, pretože tieto
substitučné inštitúty neodstraňujú obavu, že obvinený, sa v prípade jeho prepustenia
na slobodu, nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, hoci svoju sťažnosť písomne neodôvodnil, z obsahu
zahlásenej sťažnosti do zápisnice o výsluchu dňa 22. apríla 2015 na Špecializovanom
trestnom súde, pracovisku Banská Bystrica, po vyhlásení uznesenia výslovne uviedol,
že podáva sťažnosť pokiaľ ide o obvineného V., nakoľko má za to, že je u neho daný dôvod
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.
K zahlásenej sťažnosti prokurátora najvyšší súd udáva, že sa plne stotožňuje
s úvahami a závermi sudcu pre prípravné konanie v tom, že u tohto obvineného v súčasnosti
nie je daný dôvod tzv. kolúznej väzby v zmysle písmena b/ ustanovenia §-u 71 ods. 1 Tr. por.
Ani odvolací súd nevzhliadol v konaní obvineného také konkrétne skutočnosti, z ktorých
by vyplývala dôvodná obava, že tento bude mariť objasňovanie pôsobením na svedkov
alebo spoluobvinených.
Súd prvého stupňa sa veľmi podrobne zaoberal väzobnými dôvodmi u obvineného
ako i návrhom prokurátora, a v napadnutom uznesení podrobne rozobral, o ktoré skutočnosti
svoje rozhodnutie o väzbe obvineného oprel. Dôvody väzby tak, ako ich prezentuje sudca
pre prípravné konanie sú jasné, zrozumiteľné, vyčerpávajúce a najvyšší súd sa s nimi plne
stotožňuje. Je potrebné prisvedčiť skutočnosti, že vyšetrovanie predmetnej trestnej veci
je v podstate na začiatku, vo veci sa vykonáva dokazovanie výsluchmi ďalších svedkov
ako i obvinených, ktoré budú podrobené ďalšiemu skúmaniu a overovaniu získavaním ďalších
informácií a dôkazov.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosti
obvineného P. V. a prokurátora za nedôvodné, a preto ich podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. apríla 2015
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová