6 Tost 12/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v trestnej veci vyžiadanej osoby A. T. v rámci predbežného vyšetrovania v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2016, sp. zn. 4Ntc 5/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. T. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2016, sp. zn. 4Ntc 5/2016, podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon č. 154/2010 Z.z.) bola vyžiadaná osoba A. T., nar. X. (rodné číslo X.) v D., okr. S., štátny občan Českej republiky, trvale bytom B. X./X., B., prihláseného v Českej republike na adrese S. X./X., P. X. – Ř., vzatá do vydávacej väzby, na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len EZR) vydaného Obvodným súdom pre Prahu 8, Česká republika, pod sp. zn. 3T 31/2014, zo dňa 12. januára 2016 za účelom dodania do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka. Vydávacia väzba je pokračovaním predbežnej väzby, ktorá sa započítava odo dňa 19. februára 2016 o 20.15 hod., kedy bola vyžiadaná osoba zadržaná a bude sa vykonávať naďalej v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Uznesenie napadla sťažnosťou vyžiadaná osoba zo 16. marca 2016. V nej poukázala na ustanovenie § 23 ods. 3 písm. c/, písm. d/ zákona č. 154/2010 Z.z., kde je uvedené za akých podmienok môže súd odmietnuť vykonanie EZR, čo v konečnom dôsledku je i obsahom sťažnosti, pretože vyžiadaná osoba v súlade s procesnými pravidlami právneho poriadku štátu pôvodu jej ešte nebolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky na jej dovolanie a preto ešte nepodala ústavnú sťažnosť ani návrh na obnovu konania. Rovnako ako súdy v Českej republike, ktoré sú súčasťou európskeho práva, tak sú i súdy na Slovensku schopné posúdiť obsah EZR z pohľadu práva, na čo pamätá i zákon č. 154/2010 Z.z. Ďalej argumentuje právnou kvalifikáciou skutku a v tej súvislosti upozorňuje, že pokiaľ ide o sfalšovanie cudzieho platobného prostriedku, musí sa vždy použiť právna úprava štátu, kde bol platobný prostriedok vystavený. V jeho prípade išlo o platobný prostriedok vydaný vo Švajčiarskej konfederácií a preto by mala byť použitá švajčiarska právna úprava a nie česká alebo slovenská. Vo väzbe sa nemôže dostať k odpovedajúcej literatúre do 3 dní, čo je lehota na podanie sťažnosti, aby ju lepšie spracoval. Ústavný súd rozhodne, ktorý zákon a ktorý súd podľa práva i spravodlivosti by mal jeho vec posúdiť. Informoval o tom aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý mu odporučil použiť všetky dostupné opravné prostriedky, než sa obráti na nich. Navrhol, aby ho súd po dohode s prokurátorom prepustil z väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bol spis so sťažnosťou predložený 24. marca 2016 preskúmal podľa § 192 Tr. por. správnosť výrokov, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná.
Z predloženého spisu vyplýva, že predsedníčka senátu Obvodného súdu pre Prahu 8 na A. T. vydala 12. januára 2016 pod sp. zn. 3T 31/2014, EZR za účelom dodania do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 8 z 1. decembra 2014, sp. zn. 3T 31/2014, v spojení s uznesením Mestského súdu Praha z 10. februára 2015, sp. zn. 6To 25/2015, za zločin neoprávneného obstarania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 ods. 3 v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky, ktorých sa dopustil tak, ako je to uvedené v EZR a tiež v napadnutom uznesení. V EZR v bode e/ odseku I. sú tieto trestné činy vyznačené ako podvody, vrátane podvodov postihujúcich záujmy Európskych spoločenstiev v zmysle Zmluvy z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a falšovanie platobných prostriedkov.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave 10. marca 2016, sp. zn. KPtm 28/16-20, podal Krajskému súdu v Bratislave návrh na vzatie do vydávacej väzby A. T. s poukazom na pripojený originál EZR. V návrhu uviedol, že na základe EZR bola osobná sloboda A. T. obmedzená 19. februára 2016 o 20.15 hod., čo potvrdzuje zápisnica o zadržaní osoby z 19. februára 2016, ČVS: PPZ-KP-OPKČ-18- /2016-ZR. Vyžiadaná osoba si zvolila obhajcu, ktorý sa zúčastnil 21. februára 2016 výsluchu svojho klienta, ktorý vykonal predseda krajského senátu za účasti prokurátora. A. T. bol uznesením krajského súdu z 21. februára 2016, sp. zn. 4Ntc 5/2016, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2016, sp. zn. 2 Tost 6/2016, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. vzatý do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 19. februára 2016 od 20.15 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
V dôvodoch napadnutého uznesenia je poukázané na obsah vydaného EZR, návrhu prokurátora na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, ako aj na predchádzajúcu zápisnicu o zadržaní osoby a jej výsluch predsedom krajského senátu. Uvedené je aj to, že v danom prípade ide o odsúdenie pre trestné činy, ktoré sú obojstranne trestné a tieto sú označené priradením ku kategórií trestných činov taxatívne vymedzených v § 4 ods. 4 písm. h/, písm. x/ zákona č. 154/2010 Z.z.
Dôvodnosť väzby u vyžiadanej osoby v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. krajský súd vyvodil zo skutočnosti, že vyžiadaná osoba sa vyhýbala výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike. Najvyšší súd k tomu dodáva, že uvedenú skutočnosť potvrdzuje príkaz Obvodného súdu pre Prahu 8 z 26. novembra 2015 k dodaniu A. T. do výkonu uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Najvyšší súd konštatuje, že konanie, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo, bolo vykonané zákonným spôsobom a uznesenie krajského súdu je tiež zákonné.
K tomu najvyšší súd navyše uvádza, že krajský súd, ale ani najvyšší súd v tomto štádiu konania nemohol skúmať správnosť právnej kvalifikácie skutku z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúmajú súdy až pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zákona č. 154/2010 Z.z. Ak bude rozhodované o realizácii EZR, súd sa bude musieť s týmito otázkami zaoberať.
Na základe vyjadreného Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. apríla 2016
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová