6To/9/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obžalovaného P. P. a spol. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. októbra 2016 v Bratislave prejednal odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovanej Y. P. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 31. marca 2016, sp. zn. BB-4T/49/2015, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovanej Y. F. P. sa z a m i e t a j ú.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom, sp. zn. BB-4T/49/2015, z 31. marca 2016 uznal obžalované T. O. a Y. P. vinnými z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období, od novembra 2014 do dňa 2. júna 2015, na doposiaľ presne neustálených miestach, prevažne v Košiciach a Bratislave a na ďalšom doposiaľ nezistenom mieste vo Viedni, Spolková republika Rakúsko, potom ako sa XY od obvinenej Y. P. dozvedel o kontakte obvinenej T. O. na zástupcu spoločnosti W. D., a.s., so sídlom Horárska č. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „W. D.“), si prostredníctvom doposiaľ nestotožnených osôb zistil prebiehajúce trestné konania v pôsobnosti Policajného zboru pod sp. zn. PPZ-663/NKA- PK-ST-2013 a ďalšie konania vedené na Finančnej správe Slovenskej republiky pod č. 9900403/5/3396179/12/Turl, 9900403/5/3685336/12/Van, 9900403/5/627371/13/TurL týkajúce sa právnickej osoby W. D. a možnosti ich ovplyvnenia v prospech uvedenej spoločnosti a rozhodli sa uvedenú skutočnosť využiť vo svoj prospech a to tak, že XY zistené informácie zrealizovaných konaní prostredníctvom obvinenej Y. P. odovzdával obvinenej T. O., ktorá si dňa 17. apríla 2015 v Bratislave, v Hoteli P., na osobnom stretnutí vyžiadala od Ing. F. P., člena predstavenstva W. D., finančnú hotovosť vo výške 3 000 000 eur ako úplatok za to, že budú svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci doposiaľ presne nezisteného orgánu činného v trestnom konaní adoposiaľ presne nezisteného pracovníka Finančnej správy Slovenskej republiky, aby bolo zmarené dosiahnutie účelu trestných a správnych konaní týkajúcich sa právnickej osoby W. D., pričom ich požiadavku obvinená T. O. v období od dňa 17. mája 2015 do dňa 2. júna 2015, na ďalších najmenej štyroch osobných stretnutiach uskutočnených s Ing. F. P., na letisku Košice, zopakovala a potvrdila.

Obidvom obžalovaným podľa § 336 ods. 1 Tr. por., po zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody obidvom obžalovaným špecializovaný trestný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky.

Obžalovaného P. P. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby zo skutku

v presne nezistenom období, od novembra 2014 do dňa 2. júna 2015, na doposiaľ presne neustálených miestach, prevažne v Košiciach a v Bratislave a na ďalšom doposiaľ nezistenom mieste vo Viedni, Spolková republika Rakúsko, potom ako sa obv. P. P. od obv. Y. P. dozvedel o kontakte obv. T. O. na zástupcu spoločnosti W. D., a.s., so sídlom Horárska č. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „W. D."), si prostredníctvom doposiaľ nestotožnených osôb zistil prebiehajúce trestné konania v pôsobnosti Policajného zboru pod sp. zn. PPZ-663/NKA-PK-ST-2013 a ďalšie konania vedené na Finančnej správe Slovenskej republiky pod č. 9900403/5/3396179/12/Turl, 9900403/5/3685336/12/Van, 9900403/5/627371/13/Turl, týkajúce sa právnickej osoby W. D. a možnosti ich ovplyvnenia v prospech uvedenej spoločnosti a rozhodli sa uvedenú skutočnosť využiť vo svoj prospech a to tak, že obv. P. P. zistené informácie z realizovaných konaní prostredníctvom obv. Y. P. odovzdával obv. T. O., ktorá si dňa 17. apríla 2015 v Bratislave, v Hoteli P., na osobnom stretnutí vyžiadala od Ing. F. P., člena predstavenstva W. D., finančnú hotovosť vo výške 3 000 000 eur ako úplatok za to, že budú svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci doposiaľ presne nezisteného orgánu činného v trestnom konaní a doposiaľ presne nezisteného pracovníka Finančnej správy Slovenskej republiky, aby bolo zmarené dosiahnutie účelu trestných s správnych konaní týkajúcich sa právnickej osoby W. D., pričom ich požiadavku obv. T. O. v období od dňa 17. mája 2015 do dňa 2. júna 2015, na ďalších najmenej štyroch osobných stretnutiach uskutočnených s Ing. F. P., na letisku Košice, zopakovala a potvrdila,

čo bolo právne kvalifikované ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, oslobodil.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolania obžalovaná Y. F. P. a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v neprospech obžalovaného P. P..

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v písomne podanom odvolaní v neprospech obžalovaného P. P. do výroku o vine uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za predčasné a nezákonné. V ďalšej časti odvolania rozoberá výpovede Y. F. P. (reaguje tak na dôvody odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku vo vzťahu k obvinenému P. P.) a uvádza, že práve výsluch Y. F. P. zo 6. augusta 2015 bol dôvodom, ktorý viedol k vzneseniu obvinenia P. P. a bez tejto výpovede by k tomuto úkonu trestného konania ani nedošlo. Neobstojí preto argumentácia súdu o kontradiktórnom vypočutí, spoluobvinenej Y. F. P., na základe ktorého bolo realizované zadržanie obžalovanej, boli vykonané prehliadky nebytových priestorov, osobné prehliadky a ďalšie nadväzujúce úkony. Súd musí akceptovať výpoveď Y. F. P. z 8. augusta 2015, aj napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a na hlavnom pojednávaní neusvedčovala obžalovaného P. P. zo spáchania trestného činu. Poukazuje na to, že výpovede Y. F. P. v prípravnom konaní sú konzistentné, fakty, ktoré opísala na seba logicky nadväzujú a sú spolu s ostatnými dôkazmi spôsobilé usvedčovať obvineného P. P. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že výpovede obžalovanej Y. F. P. sú jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného P. P. zo spáchanej trestnej činnosti. Poukazuje na vierohodnosť výpovede Y. F. P., v súvislosti s poskytnutím sumy 5 000 €, ktoré poskytol H. U. P. P.. Pravdivosť výpovede Y.F. P. má potvrdiť to, že H. U. a jeho družka P. E. použitie sumy 5 000 € vysvetľovali rozdielne. Obžalovaná T. O. a Y. F. P. disponovali veľmi dobrými informáciami, ktoré vyplývali z vyšetrovania týkajúceho sa spoločnosti W. D., a.s., Bratislava, a tieto informácie pochádzali od obžalovaného P. P. a po ich použití - pri rozhovoroch so svedkom - agentom Ing. F. P., boli bezodkladne podľa inštrukcií obžalovaného P. P. zničené.

O vierohodnosti výpovedí obžalovanej Y. F. P. svedčí aj tá skutočnosť, že vzťah medzi ňou a P. P. bol štandardný a dobrý. nebol preto dôvod, aby označila zo osobu, od ktorej dostávala pokyny, bezdôvodne alebo z pomsty práve obžalovaného P. P..

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný P. P. spáchal žalovanú trestnú činnosť sofistikovane, prostredníctvom nastrčených osôb - obžalovanej Y. F. P. a obžalovanej T. O., pričom z konšpiračných dôvodov a na základe jeho usmernenia obžalovaná T. O. nevedela o jeho totožnosti. P. P. pracoval v spravodajskom prostredí, má silný potenciál na získanie informácií o iných osobách (č.l. 668 zväzok II. vyšetrovacieho spisu) a iný, ako vyššie uvedený spôsob spáchania skutku, by bol v zrejmom rozpore s jeho predchádzajúcim profesionálnym pôsobením.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok do výroku o vine obžalovaného P. P. a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaná Y. F. P. v písomnej podanom odvolaní uviedla, že podáva odvolanie do výroku o treste. Podľa jej názoru súd nedostatočne vyhodnotil poľahčujúce okolnosti u jej osoby, že pred spáchaním skutku viedla riadny usporiadaný život, nedopustila sa žiadneho protispoločenského konania, nebola u nej zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Tieto okolnosti mal súd považovať nielen za okolnosti odôvodňujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ale aj z okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 281 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 215 ods. 3 Tr. por. a mal voči nej trestné stíhanie zastaviť, keďže sa významnou mierou podieľala na objasnení korupcie a záujme spoločnosti na objasnení takéhoto trestného činu a prevyšuje záujem na jej trestnom stíhaní pre taký trestný čin.

V ďalšej časti odvolania poukázala na základné pravidlá pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 4 Tr. zák. Všetky okolnosti uvedené v citovaných ustanoveniach súd nezohľadnil v prospech obžalovanej. Vôbec neprihliadal k tomu, že pri páchaní skutku mala obžalovaná len úlohu sprostredkovateľa medzi dvoma stranami, pričom z vlastného rozhodnutia nevykonávala žiadnu aktivitu. Plnila len pokyny, ktoré jej dávala jedna alebo druhá strana. Keďže jej bol uložený rovnaký trest ako obžalovanej O., je zrejmé, že súd vôbec nezohľadnil jej podstatne menšiu úlohu pri páchaní skutku a nevzal ani do úvahy tú skutočnosť, že na rozdiel od spoluobžalovanej strávila vo väzbe 2,5 mesiaca, ktoré len samy o sebe boli pre ňu dostatočným trestom postačujúcim pre jej nápravu.

Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné stíhanie obžalovanej Y. F. P. zastavil. V prípade, ak by sa odvolací súd s týmto návrhom nestotožnil, navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a uložil jej miernejší trest s kratšou skúšobnou dobou.

K odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa vyjadrili obhajcovia JUDr. Dušan Ivan a JUDr. Lucia Kolníková.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojich obhajcov. V úvode poukázal na dôvody odvolania a v ďalšej časti vyslovil svoj názor k argumentom prokurátora uvedených v odvolaní. Výsluch obžalovanej Y. F. P. zo 6. augusta 2015 považuje z procesného hľadiska za nepoužiteľný s tým, že nie je možné ho považovať za neodkladný úkon. V ďalšej časti namieta tvrdenia prokurátora, že výpovede Y. F. P. sú konzistentné a logické, pretože tvrdenia prokurátora nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním. Jednotlivé výpovede obžalovanej si navzájom odporujú. K výpovediam Y. F. P., H. U., P. E. ohľadne zaslanej sumy vo výške 5 000 € uviedol, že v ich výpovediach nie sú žiadne podstatné rozdiely, ako tvrdí prokurátor, práve naopak potvrdzujú výpoveď obžalovaného P. P.. Poukázal aj na to,že skutočnosť ohľadne zaslania sumy 5 000 € vyplýva z nepoužiteľnej výpovede spoluobžalovanej Y. F. P. zo 6. augusta 2015. Nebolo preukázané napojenie obžalovaného na policajné zložky, že by bol organizátor trestnej činnosti, trestnú činnosť páchal sofistikovane. Rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bral do úvahy, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podané dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenej Y. F. P. nie sú dôvodné.

Obžalovaná Y. F. P. podala odvolanie do výroku o treste, pretože v konaní na prvostupňovom súde urobila vyhlásenie, že zo spáchaného skutku uvedeného v obžalobe je vinná. Odvolací súd sa nestotožňuje so skutočnosťami uvedenými v odvolaní obžalovanej, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil poľahčujúce okolnosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd u obžalovanej Y. F. P. vyhodnotil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák.

Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. je skutočnosť, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Tieto skutočnosti viedli k postupu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a došlo k zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré okolnosti bral do úvahy pri ukladaní trestu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že bral do úvahy skutočnosti uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák., čo podľa obžalovanej v odvolaní bolo zle vyhodnotené. Ide o trestný čin, ktorý je zaradený do ôsmej hlavy a už samotné spáchanie tohto závažného trestného činu, s prihliadnutím aj na výšku žiadanej sumy vylučuje taký postup, ako navrhuje obžalovaná v odvolaní, t.j. zastavenie trestného stíhania. Nie sú splnené podmienky na postup podľa § 215 ods. 2, ods. 3 Tr. por. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky je v súlade so zákonom a zásadami pre ukladanie trestov. Tvrdenia obžalovanej uvádzané v odvolaní, že mala len úlohy sprostredkovateľa, plnila pokyny jednej alebo druhej strany a mala podstatne menšiu úlohu pri páchaní skutku, sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Už špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovaná Y. F. P. bola riadiacim článkom v reťazci a ona poskytovala informácie T. O., ktorá komunikovala s Ing. P.. Skutočnosť, že obžalovaná bola vo väzbe 2,5 mesiaca a obžalovaná T. O. menej, nemôže byť zohľadnená pri ukladaní výšky trestu.

S poukazom na konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovanej zamietol.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, v časti ktorej špecializovaný trestný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného P. P. zo skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Prokurátor v odvolaní poukazuje na tri skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru majú preukazovať vinu obžalovaného.

Prvou skutočnosťou sú svedecké výpovede Y. F. P. z prípravy konania najmä zo 6. augusta 2015.

Druhou skutočnosťou je dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l. 668 a je označený ako „P.“.

Treťou skutočnosťou sú rozdielne výpovede H. U. a jeho družky P. E. a ktoré majú potvrdiť pravdivosťvýpovede Y. F. P. o tom, prečo obžalovaný P. P. zaslal finančné prostriedky na účet družky P. E..

K možnosti použitia výpovede Y. F. P. z procesného hľadiska vo vzťahu k obžalovanému P. P. zaujal stanovisko špecializovaný trestný súd v odôvodnení rozsudku na str. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu vo vzťahu k svedeckým výpovediam Y. F. P. z 8. júna 2015 a 6. augusta 2015 a ich náväznosti procesnej použiteľnosti vo vzťahu k trestnej činnosti P. P.. Procesne použiteľná je len výpoveď Y. F. P. z 25. septembra 2015, ktorá ale len odkazuje na výpovede predchádzajúce slovami, že sa v plnej miere pridržiava svojich výpovedí z 8. júna 2015 a 6. augusta 2015 a z ktorých neboli odstránené rozpory. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná Y. F. P. využila po poučení svoje právo a odmietla vypovedať. Na návrh prokurátora boli prečítané jej výpovede z prípravného konania. Obžalovaná Y. F. P. bola zadržaná 8. júna 2015 o 10.15 hod. Prvýkrát bola vypočúvaná v deň zadržania o 10.45 hod. Po poučení využila svoje právo a nevypovedala. Pred sudcom pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu bola vypočutá 10. júna o 15.30 hod. Výpoveď 6. augusta 2015 je jediným dôkazom, ktorý by mal obžalovaného P. P. usvedčovať zo spáchanej trestnej činnosti, ale ktorý je zároveň z procesného hľadiska nepoužiteľný a nie je možné na tomto dôkaze založiť rozhodnutie o vine obžalovaného.

Druhým tzv. dôkazom, ktorý má usvedčovať obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti a mal potvrdiť, že pracoval v SIS, mal kontakty na SIS, je rukou napísaný papier na A4, v záhlaví ktorého je napísané P.. Uvádzajú sa tam domy v regiónoch a inde a iné veci. Tento dôkaz, na ktorý upozorňuje prokurátor a ktorý má usvedčovať obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti, je A4 - napísaná rukou, ktorá nemôže slúžiť ako dôkaz a už vôbec nie ako dôkaz, ktorý by mal obžalovaného usvedčovať zo spáchanej trestnej činnosti.

Tretia skutočnosť, ktorá má usvedčovať obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti, je to, že obžalovaná Y. F. P. vo svojej výpovedi uviedla, že po zadržaní T. O. jej mal obžalovaný P. P. oznámiť, že treba na „NAKU“ poslať 20 tisíc €, aby bolo všetko v poriadku. Obžalovaná povedala, že takouto sumou nedisponuje a obžalovaný P. P. mal povedať, že pošle na účet partnerky H. U. zálohu 5 000 €, ktorý ich mal vybrať a odovzdať, kde boli určené. Obžalovaný P. P. vypovedal, že peniaze poslal H. U. na účet ako pôžičku, aby jeho družka mohla ísť na výlet do Španielska s deťmi. Svedok H. U. uviedol to isté, s tým, že on účet nemá, a preto boli peniaze poslané na účet družky. Svedkyňa E. uviedla, že H. U. jej povedal, že na jej účet obžalovaný P. P. poslal 5 000 €. Z účtu vybrala 4 700 € a dala ich H. U.. Bolo bežné, že H. U.J. posielali peniaze na jej účet. Celý júl a august bola s deťmi na dovolene v Španielsku. Tento dôkaz, ktorý by mal usvedčovať obžalovaného P. P. je opätovne založený len na tvrdení obžalovanej Y. F. P. a pravdivosť jej tvrdení majú potvrdiť rozdielne názory svedkov na disponovanie so zaslanou finančnou sumou. Ani tento dôkaz nemôže usvedčovať obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti, pretože je len pokračovaním tvrdenia obžalovanej Y. F. P., ktorá by mala obžalovaného P. P. usvedčovať zo spáchanej trestnej činnosti.

Na uvedených dôkazoch nie je možné založiť rozhodnutie o vine obžalovaného P. P.. Je potrebné konštatovať, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali a nezabezpečili proti obžalovanému P. P. dôkazy, na základe ktorého by bolo dôvodné jeho postavenie ako obžalovaného pred súd. Je potrebné uviesť, že kontradiktórnosť konania pred súdom znamená, že aktivita pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách a kontradiktórne konanie je konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obžalovaného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú, alebo oslobodzujú. Ich posúdenie je úlohou nezávislého a nestranného súdu. Je potrebné konštatovať, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného z trestnej činnosti tak, ako to bolo konštatované v obžalobe. A za tejto situácie súd musel vyhodnotiť dôkazy v prospech obžalovaného, podľa zásady „in dubio pro reo“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby je správne a v súlade so zákonom, a preto odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.