6 To 5/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka, v trestnej veci
proti obžalovanému por. Mgr. B. Š. a spol., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2011
v Bratislave, prerokoval odvolanie prokurátora proti rozsudku Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku z 9. marca 2011, sp. zn. PK – 2T 9/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 9. marca 2011, sp. zn.
PK – 2T 9/2010, boli obžalovaní por. Mgr. B. Š. a ppráp. Bc. P. D. podľa § 285 písm. a/
Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky z 24. februára 2010, č. k. VII/2 Gv 9/08-33, pre skutok
obžalobou právne posúdený ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mali spáchať tým, že :
dňa 14. novembra 2007 v čase okolo 22.00 hod. počas výkonu služby na O. a súčasne
hliadky pod volacím znakom T. na služobnom vozidle zn. VW Golf, EVČ X. zastavili
motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi, EVČ X., idúce po štátnej ceste vedúcej v smere
od rýchlostnej komunikácie B. za odbočkou smerom na H., ktoré viedol vodič M. J., nar. X.,
a v ktorom sa nachádzal aj I. J., nar. X., po vyžiadaní osobných dokladov a dokladov od vozidla ppráp. D., bola nariadená a vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom
u vodiča M. J. a následne spísané osobné údaje vodiča a záznam o dopravnom priestupku
ppráp. D. z dôvodu, že M. J. predpísaným spôsobom úplne nezastavil s vozidlom v úrovni
dopravnej značky STOP pri vychádzaní s vozidlom z vedľajšej cesty z L. na hlavnú cestu
pri discobare O., ale len pribrzdil a pokračoval ďalej v jazde, sa por. Mgr. B. Š. spýtal vodiča,
či študuje alebo pracuje a po zistení, že pracuje, sa ho spýtal „nakoľko si cení svoj vodičský
preukaz, keď ho má tak krátko“ a po zistení, že majú len dvetisíc korún, či to bude stačiť
na zaplatenie pokuty, por. Mgr. Š. prehlásil „že kto dnes robí pre dvetisíc korún“,
po čom sa M. J. spýtal, či bude stačiť päťtisíc korún, odpovedal „áno“, pričom po oznámení
M. J., že peniaze nemajú pri sebe ale na účte, že skočia do bankomatu na železničnej stanici
v L., ppráp. D. odpovedal, že „keď tých päťtisíc donesú do piatich minút, že sa zabudne na to,
čo sa stalo“ a súčasne mu vrátil všetky doklady aj doklady od vozidla, na čo M. J. v obave,
že ak nezaplatí, bude mu zadržaný vodičský preukaz, odišiel autom z miesta kontroly
na železničnú stanicu, kde vybrali s otcom I. J. z účtu finančnú hotovosť 5 000 Sk
(165,97 eur) z bankomatu S., vrátili sa späť k vozidlu policajtov na miesto kontroly a M. J.
podal požadovanú sumu v piatich tisíckorunových bankovkách cez okno spolujazdca
ppráp. D., ktorý ich podal por. Mgr. Š., na čo ppráp. D. predtým spísaný záznam o dopravnom priestupku roztrhal a M. J. povedal, že môže ísť, na čo tento nastúpil do vozidla a odišiel
z miesta kontroly, pričom od uvedených príslušníkov Policajného zboru nedostal žiadny
doklad ani blok o zaplatení pokuty za dopravný priestupok vo výške 5 000 Sk, čím konali
v rozpore s § 9 ods. 1 zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov ako aj v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a/, písm. g/ zákona č. 73/98 Z. z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá v písomných
dôvodoch uviedla, že aj keď existujú rozpory vo výpovediach svedkov M. a I. J., ide o menej
podstatné rozpory, ktoré sú prirodzené vzhľadom na odstup času, naopak svedka A. F.
považuje za nevierohodného, ktorý vypovedal veľmi nejasne. Navrhla preto, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaných navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že niet
dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 ani na zrušenie rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana
na to oprávnená proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote
ustanovenej v zákone, pričom odvolanie špeciálneho prokurátora nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom považuje za potrebné uviesť, že súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace
tak proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné
vyniesť spravodlivé rozhodnutie.
Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé,
že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená
čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.
Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v akomkoľvek smere
pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí
rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí
prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio pro reo“.
Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet
dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí
byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom
smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam,
ako dokázaná nevina.
Je potrebné sa stotožniť so závermi Špecializovaného trestného súdu, že výpovede
obvinených boli od počiatku v podstate zhodné, korešpondovali navzájom, obžalovaní
ich nemenili na rozdiel od svedkov J., aj keď ich výpovede sú nepriamo potvrdzované
zdokumentovaným výberom peňazí z bankomatu.
Svedok A. F. pri výpovedi z 21. mája 2008 uviedol, že bol svedkom M. J. požiadaný,
aby vypovedal v jeho prospech. Na hlavnom pojednávaní konanom 30. júna 2010 vypovedal,
že M. J. si prevzatie peňazí obžalovanými vymyslel. Dôvodom mala byť pomsta pre údajnú
aroganciu obžalovaných počas cestnej kontroly.
Slovný konflikt, najmä so svedkom J. st. potvrdili aj samotní obžalovaní.
Súd prvého stupňa podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na jednotlivé
dôkazy, rozpory vo výpovediach svedka M. J., aj rozpory medzi jeho tvrdeniami a výpoveďou sv. I. J., na výpovede svedka A. F., ktoré spochybňujú tvrdenia hore uvedených svedkov.
Je aj nelogické, aby hliadka konala protizákonne, keď videli, ako si svedok J. st.
zapisuje ich údaje, vrátane ŠPZ služobného vozidla, taktiež je nelogické, aby niekto robil
nátlak na sv. J. ml. pred opoznávaním, s požiadavkou, aby obžalovaných neopoznal,
keď totožnosť obžalovaných bola nesporná a sami priznali, že kontrolu svedka vykonávali
práve oni.
V nadväznosti na tieto skutočnosti sa potom nedá s istotou vylúčiť ani iná verzia
skutkového deja, a síce tá, že svedkovia J. v snahe pomstiť sa, urobili oznámenie, ktoré
sa nemuselo zhodovať s objektívnou realitou. A po vykonaní kontroly urobili výber
z bankomatu na podporu svojich tvrdení, bez toho, aby peniaze niekomu odovzdali.
Aj keď je možné predpokladať, na základe niektorých dôkazov, že skutok sa mohol
stať tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku špecializovaného trestného súdu, nemožno vylúčiť aj iný priebeh skutkového deja, čo súdy, na rozdiel od prokurátora, musia vyhodnotiť
v prospech obžalovaných. Nemožno vytvoriť precedens, na základe ktorého by bolo možné
uznať za vinného obžalovaného v podstate len na základe výpovede svedka, bez ďalšieho
nespochybniteľného zdokumentovania korupčného konania.
Správne preto postupoval špecializovaný trestný súd, keď vykonané dôkazy postupom
podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil v prospech obžalovaných a oboch spod obžaloby
pre vyššie uvedený skutok oslobodil, keďže nebolo preukázané, že sa skutok stal.
Keďže ani po zrušení predchádzajúceho oslobodzujúceho rozsudku tunajším súdom
a doplnení dokazovania sa pochybnosti o vine obžalovaných nepodarilo odstrániť,
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie špeciálneho prokurátora podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová