6 To 2/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci
obžalovaného L. B. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
5. júna 2009 v Bratislave prerokoval odvolanie krajského prokurátora v Košiciach,
obžalovaného R. F. a poškodenej M. S. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 29. októbra 2008, sp. zn. 1 T 43/2002 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006
napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e nie :
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2008, sp. zn. 1 T 43/2002, bol
obžalovaný R. F. uznaný za vinného pokusom trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 27. novembra 1999 približne o 21,20 hod. v Košiciach na terase v reštaurácii P.
na sídlisku N. v úmysle usmrtiť poškodeného M. S., tohto napadol mačetou s dĺžkou čepele
38 cm a šírkou čepele 6 cm tak, že ho najmenej trikrát strednou až väčšou silou a prudkosťou
sekol do oblasti hlavy, rúk a chrbta, čím mu spôsobil sečnú ranu v pravej temennej oblasti
hlavy s povrchovým poškodením pravej temennej kosti, sečnú ranu na chrbtovej ploche
pravej ruky, prenikajúcu cez záprstné kosti tretieho a štvrtého prsta, hlbokú sečnú ranu
na ľavej dlani prenikajúcu do svalov a hlbších ciev dlane, sečnú ranu na predovnútornej ploche ľavého palca, prenikajúcu cez hlbšie cievy a záprstnú kosť a sečnú ranu na chrbte
vpravo, prenikajúcu cez kožu a podkožie, teda zranenia, ktorých doba liečenia
a práceneschopnosti by bola viac ako 10 týždňov.
Obžalovaný M. B. bol uznaný za vinného uvedeným rozsudkom trestným činom
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa
§ 202 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
v Košiciach pred B. dňa 20. novembra 1999 v čase okolo 04,00 hod. spoločne
s obžalovaným I. S. a doposiaľ nestotožnenou osobou, po predchádzajúce vzájomnej dohode
a po predchádzajúcom konflikte, fyzicky napadli poškodeného P. Š. tak, že najprv obžalovaný
S. tohto najmenej raz väčšou silou a prudkosťou udrel päsťou do oblasti tváre, následne všetci
traja poškodeného viackrát udierali päsťami do tváre a po páde poškodeného na zem ho
opakovane kopali do driekovej časti chrbta a sedacej časti, čím spôsobili poškodenému
otvorenú zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov so zubom č. 33 do ústnej dutiny,
zlomeninu uhla sánky vpravo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie nosa s krvácaním z nosa,
pomliaždenie mäkkých tkanív na čele a odreniny na čele, pomliaždenie chrbta v pravej driekovej oblasti a pomliaždenie sedacej časti vľavo, teda zranenia s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 20. novembra 1999 do 11. januára 2000, t. j. 52 dní.
Za to krajský súd uložil obžalovanému R. F. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), s použitím § 40 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému M. B. uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2
Tr. zák. s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák.
zároveň zrušil výrok o treste Okresného súdu Košice I, sp. zn. 2T/58/2005, zo dňa
2. decembra 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/25/2006, zo dňa 12. apríla 2006, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
nepodmienečne, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Naproti tomu obžalovaných L. B., L. B., M. K., M. S., V. Z. a M. B. podľa § 226
písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) oslobodil spod skutku,
ktorého sa mali dopustiť tak, že
v Košiciach dňa 27. novembra 1999 po tom, čo bol obžalovaný L. B. za prítomnosti
obžalovaného L. B. v čase o 21.09 hod. telefonicky vyrozumený svedkom Č. o skutočnosti,
že v reštaurácii P. na sídlisku N. sa nachádza člen konkurenčnej organizovanej skupiny,
poškodený M. S., obžalovaný B. telefonicky zvolal obžalovaných K., S., Z., F. a B.
pred Obchodný dom T., odkiaľ na základe pokynu obžalovaných B. a B. a v zmysle
vzájomnej dohody v úmysle fyzicky zlikvidovať poškodeného M. S., sa obžalovaní B., K., S., Z., F. a B. presunuli osobnými motorovými vozidlami k uvedenej reštaurácii, z ktorej okolo
21.20 hod. obžalovaní K., Z. a S. vylákali poškodeného M. S. na terasu, kde ho obkľúčili
obžalovaní B., K., Z., S., F., B. a ďalšia doposiaľ presne nestotožnená osoba, pričom
za poškodeným stojaci obžalovaný F. na základe predchádzajúceho pokynu obžalovaných B.
a B. a v zmysle spoločného úmyslu usmrtiť, mačetou s dĺžkou čepele 38 cm a šírkou čepele
6 cm tohto najmenej 3-krát strednou až väčšou silou a prudkosťou sekol do oblasti hlavy, rúk
a chrbta, čím mu spôsobil sečnú ranu v pravej temennej oblasti hlavy s povrchovým
poškodením pravej temennej kosti, ďalej sečnú ranu na chrbtovej ploche pravej ruky,
prenikajúcu cez záprstné kosti 3. a 4. prsta, hlbokú sečnú ranu na ľavej dlani prenikajúcu
do svalov a hlbších ciev dlane, sečnú ranu na predovnútornej ploche ľavého palca,
prenikajúcu cez hlbšie cievy a záprstnú kosť a sečnú ranu na chrbte vpravo, prenikajúcu
cez kožu a podkožie.
Vzápätí v rovnakom spoločnom úmysle usmrtiť, doposiaľ presne nestotožnená osoba
stojaca medzi obžalovanými, napravo od obžalovaného K. a oproti poškodenému M. S., raz
vystrelila pištoľou zn. ČZ vz. 27, kalibru 7,65 mm Browning, nezisteného výrobného čísla
do oblasti brucha poškodeného, čím mu spôsobila strelné poranenie v ľavom stredobruší, pokračujúce strelným kanálom s poškodením štyroch kľučiek tenkého čreva a steny spoločnej
bedrovej tepny a žily.
V dôsledku spoločného konania obžalovaných došlo u poškodeného M. S. k šoku
po úraze a krvácaní pri strelnom poranení brucha a sečných ranách na hlave, chrbte a rukách
a k následnej smrti poškodeného, pričom obžalovaný B., ktorý sa bezprostredne na mieste
činu nenachádzal, telefonicky po spáchaní skutku naďalej koordinoval činnosť ostatných
obžalovaných a ďalšej nestotožnenej osoby pri ich úteku z miesta činu, ako aj pri následnom
vopred dohodnutom stretnutí pred O. s cieľom zabezpečiť si alibi na inkriminovaný čas
a zahladiť stopy, ktorý bol právne kvalifikovaný vo vzťahu k obžalovanému L. B. ako trestný
čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a vo vzťahu k obžalovaným L. B., M. K.,
M. S., V. Z. a M. B. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Krajský súd rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že podľa § 229
ods. 3 Tr. por. poškodenú M. S., nar. X., bytom H. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný R. F.,
poškodená M. S. ako aj krajský prokurátor.
Krajský prokurátor v Košiciach v písomných dôvodoch svojho odvolania napadol
oslobodzujúci výrok s tým, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne len v prospech
obžalovaných. Poukázal predovšetkým na to, že bolo preukázané, že vzťahy medzi skupinou
okolo K. K. a D. B. boli konkurenčné a konfliktné a z výpovede F. z prípravného konania je
zrejmé, že K. organizoval pohon na S. s cieľom ho zbiť a „rozkopať“.
Na mieste činu, podľa prokurátora, boli len osoby zoskupené okolo K.,aj keď nie
všetky tieto osoby, vrátane strelca boli stotožnené.
Vina obžalovaných je preukázaná výpoveďou sv. V. B. ako aj spôsobom,
ako koordinovali svoju činnosť pred a po spáchaní skutku.
Prokurátor taktiež poukázal na formálno-právne hľadisko, keď súd oslobodil
obžalovaných podľa § 226 písm. a/ Tr. por., keďže je nepochybné, že skutok - úmyselné
usmrtenie S. – sa stal.
Krajský prokurátor taktiež považoval použitie ustanovenia § 40 ods. 2 Tr. zák.
pri ukladaní trestu obžalovanému F. za nezákonný a nepreskúmateľný a podobne aplikovanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri ukladaní trestu
obžalovanému B. považoval za nezákonný.
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obdobného výroku sa domáhal aj obžalovaný F. v dôvodoch svojho odvolania. Ten
považoval výrok súdu za nesprávny z pohľadu právnej kvalifikácie. Poukázal na intenzitu
útoku, počet rán a svoje psychické rozpoloženie v dôsledku užitia drog. Pred skutkom
poškodený mykol oboma rukami, akoby ich vyberal z vrecká, keď uvidel jeho s mačetou.
Keby nezaútočil ako prvý, tak by bol asi mŕtvy. Poškodený bol kriminálne závadová osoba
so sklonom k agresii a so sklonom použiť strelnú zbraň.
Poškodená M. S. namietla oslobodzujúci výrok a domáhala sa svojím odvolaním,
aby bolo rozhodnuté o jej nároku na náhradu škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia
podať odvolanie aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom
i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie krajského
prokurátora je čiastočne dôvodné, ako aj odvolanie obžalovaného F., avšak z iných, než ním
uvádzaných dôvodov.
Odvolací súd zistil, po splnení prieskumnej povinnosti, že krajský súd vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu
v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por.
K odvolacím námietkam obžalovaného F. treba uviesť, že nejde o nové, doposiaľ
neuvádzané jeho tvrdenia, s ktorými sa však prvostupňový súd v súlade so stavom veci
a zákonom vysporiadal vo svojom odôvodnení.
Je nepochybné, že obžalovaný F. zaútočil zozadu na poškodeného so zbraňou,
opakovane na oblasť hlavy, pričom rany na rukách poškodeného vznikli len preto,
že si chránil hlavu. Skutok nedokonal len preto, že iný páchateľ na poškodeného vystrelil
a ten v dôsledku zranení spadol na zem, po tomto výstrele a ďalších výstreloch
sv. V. sa páchatelia rozutekali.
Tvrdenie obžalovaného, že mal obavu o svoj život, a preto napadol poškodeného,
je zjavne účelová. Poškodený bezprostredne pri sebe nemal nikoho, avšak obžalovaný F. tam
bol so svojou skupinou, poškodený nebol ozbrojený, naopak obžalovaný mal prinajmenšom
mačetu. Keď sa ho následne po skutku pýtal spoluobžalovaný K.. prečo to urobil, povedal,
že nevie. Obranu o domnelom vyťahovaní zbrane z oboch vreciek poškodeného si vymyslel
až neskôr.
Na rozdiel od krajského súdu odvolací súd nemal jednoznačne preukázané,
že obžalovaný konal pod vplyvom drog. Jeho tvrdenie, že ich užil pred skutkom
aj so svedkom G., tento vyvrátil, užitie drogy mu však potvrdil obžalovaný S.. Uvedený
rozpor nebol odstránený. Aj pokiaľ by užil drogy pred skutkom, urobil tak vedome, mal
skúsenosti s ich užívaním a vedel, aké majú pre neho následky. V žiadnom prípade
to nemôže byť dôvodom na použitie ustanovenia § 40 ods. 2 Tr. zák.
Na druhej strane je potrebné konštatovať, že pod obzvlášť surový alebo trýznivý
spôsob usmrtenia nemožno automaticky podradiť každé usmrtenie poškodeného „chladnou“
zbraňou. Pod uvedeným pojmom, ktorý je jedným zo znakov kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu vraždy, je nutné považovať vražedný útok s extrémne vysokou
mierou brutality, ktorá sa podstatne vymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. O obzvlášť trýznivý spôsob pôjde vtedy, keď je obeť vystavená bolestiam na hranici
znesiteľnosti, pomalému usmrcovaniu, popr. mučeniu.
Pri trestnom čine vraždy podľa § 145 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., popr. úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, teda spáchané závažnejším
spôsobom konania (§ 138 písm. c/ Tr. zák. je taktiež znak „surovým alebo trýznivým
spôsobom“ ale už bez výrazu „obzvlášť“, čo znamená, že pod pojmom obzvlášť surovým
a trýznivým spôsobom treba vidieť vyššiu mieru, intenzitu a následok trýzne a brutality
ako je to v súčasnej úprave.
Je pritom evidentné, že obžalovaný F. svoj útok s mačetou smeroval na oblasť hlavy
poškodeného a len v dôsledku obranných reakcií došlo k ranám aj na iných častiach tela,
nemal v úmysle tohto usmrcovať obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom.
Odvolanie prokurátora je dôvodné aj v časti týkajúcej sa uloženého trestu
obžalovanému M. B. s poukazom na ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Aj keď bol skutok obžalovaným spáchaný pred 9 rokmi, tento sa vyznačoval značnou brutalitou a zbabelosťou páchateľov, vrátane obžalovaného B., keď bez príčiny zo strany
poškodeného, najmenej traja bili a kopali do bezbranného poškodeného ležiaceho na zemi.
Pokiaľ by bol uvedený skutok len vybočením z riadneho spôsobu života obžalovaného, bolo
by možné prihliadať na dĺžku konania pri rozhodovaní o treste a ukladať dokonca trest
pod spodnú hranicu trestnej sadzby, avšak obžalovaný páchal trestnú činnosť
aj pred žalovaným skutkom, aj po jeho spáchaní. Keďže páchanie trestnej činnosti je jeho
životným štýlom, zmierňujúce ustanovenia nepripadajú do úvahy. Uložený trest je
neprimerane mierny najmä s prihliadnutím na tú okolnosť, že bol zároveň rušený výrok
o treste odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov v rámci ukladania súhrnného trestu.
V ďalšom konaní bude potrebné opätovne doplniť registre trestov oboch
obžalovaných.
Aj pokiaľ ide o dôvody odvolania prokurátora, ktorými namieta nesprávne formálno -
právne hľadisko pri oslobodení obžalovaných podľa § 226 písm. a/ Tr. por. je potrebné
sa s nimi stotožniť.
K úmyselnému usmrteniu poškodeného S. nepochybne došlo – skutok sa stal –
v dôsledku poranení úmyselne spôsobených iným dňa 27. novembra 1999, poškodený zomrel.
K ďalším odvolacím námietkam prokurátora je však potrebné uviesť, že aj on
v dôvodoch odvolania uvádza, že nie všetky osoby na mieste činu, vrátane strelca sa podarilo
stotožniť, pričom neobstojí jeho argument, že na mieste činu okrem obžalovaných neboli iné
osoby. Prinajmenšom sa tam nachádzali tí, ktorí prišli s poškodeným, pričom minimálne dvaja
z nich mali aj strelné zbrane. Zo zbrane svedka V. sa na poškodeného evidentne nestrieľalo,
avšak personál reštaurácie (sv. O.) bol ohrozovaný strelnou zbraňou svedka N..
Obžalovaní B. a B. nemali problém usvedčiť všetkých obžalovaných, že sa nachádzali
na mieste činu, avšak prítomnosť obvineného J. P. buď úplne popierali, alebo prinajmenšom
si na neho nevedeli spomenúť, napriek tomu, že tak obžalovaný F. ako aj K. potvrdzovali jeho
účasť a naviac obžalovaný F. ho v jednej výpovedi označil za strelca. Nie je preto vylúčené,
že strelcom mohla byť aj iná osoba ako obžalovaní, nemožno vylúčiť, že ostatní nemali
vedomosť o tom, že poškodený bude zastrelený.
Pokiaľ prokurátor poukazuje na výpoveď obžalovaného F. z prípravného konania,
nevyplýva z nej, že by obžalovaní mali poškodeného zavraždiť. Aj z tejto výpovede je zrejmé,
že mal byť zbitý, „rozkopaný“, z ďalšej výpovede je zrejmé, že poškodený mal skončiť
na ARE. Z uvedeného nie je preukázané, že M. S. mal byť obžalovanými zabitý, uvedené
výrazy svedčia skôr o možnej príprave na ublíženie na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy.
Ani dokazovanie zamerané na výtržnosti pred bytom poškodeného a jeho príbuznými
neusvedčuje obžalovaných z úmyslu tohto zabiť. Išlo skôr o demonštráciu sily, formu
zastrašovania ako o nejaký pokus zlikvidovať poškodeného.
Z výpovede svedka Č., ktorá je podporená listinnými dôkazmi je zrejmé, že tento
telefonoval obžalovanému B. a oznámil mu, že poškodený S. robí v jeho podniku „bodrel“
na čo mu obžalovaný prisľúbil, že mu niekoho pošle. Z uvedeného je zrejmé, že svedok neoznamoval obžalovanému B. iba okolnosť, že sa tam poškodený nachádza v rámci nejakej
požiadavky na hlásenie jeho pohybu, ale výlučne oznamoval tú skutočnosť, že tam robí
výtržnosti, napadá personál a hostí.
Ani z výpovedí svedkov - priateľov poškodeného, ktorí boli na mieste činu,
ako aj utajených svedkov nie je možné jednoznačne ustáliť páchateľa streľby na poškodeného
ani preukázať spoločný úmysel tohto zavraždiť.
Aj keď krajský súd ustálil skutkový stav ohľadom skutku pod bodom I. tak,
že sa žalovaný skutok nestal (§ 226 písm. a/ Tr. por.) odôvodnil svoje rozhodnutie v podstate
tak, že nebolo jednoznačne preukázané, že by niekto z obžalovaných strieľal na M. S.
a nebolo ani preukázané, že mali vedomosť o tom, že niekto iný mal v kritickej dobe
na mieste činu poškodeného zastreliť.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku krajského súdu.
Keďže však odvolací súd môže rozhodnúť sám rozsudkom vo veci, len ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený, musel napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Keďže krajský súd rozhodol o veci bez vyrovnania sa so všetkými vykonanými
dôkazmi, niektoré skutkové zistenia boli nejasné a neúplné, súd sa nevyrovnal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli pritom pochybnosti o správnosti
niektorých skutkových zistení a bolo porušené ustanovenie Tr. zák., rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Prvostupňový súd musí postupovať pri vykonávaní úkonov v naznačenom smere,
prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, pokiaľ by takáto potreba vyplynula v priebehu nového
dokazovania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. júna 2009
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová