N a j v y š š í s ú d
6 To 13/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obžalovaného T. P. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
písm. d/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí
konanom 18. apríla 2013 v Bratislave, prejednal odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného T. P. proti rozsudku
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 22/2011, z 28. októbra 2011 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného T. P. a prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica na hlavnom
pojednávaní konanom 28. októbra 2011 rozsudkom, sp. zn. BB-4T 22/2011, uznal
obžalovaného T. P. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v čase o 09.48 hod. dňa 2. decembra 2009 v B., na ulici P., v budove N., sa vyhrážal
poškodenému J. Z., nar. X., vulgárnym spôsobom: „počúvaj ma, ty jebávaš dvadsaťročné
dievča, ty 40-ročný kokot, nehanbíš sa?“ pričom poškodený chcel následne z miesta odísť
a vtedy sa ho spýtal „to je tvoja tá Yariska, čo vonku horí?“, opätovne oslovil poškodeného
so slovami „ešte raz ju uvidím nešťastnú, ako s tebou pred pol rokom, tak uvidíš čo bude“
a potom jednou rukou siahol pod bundu a druhou rukou obtiahol zbraň, ktorú mal na opasku,
čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Prvostupňový súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37
písm. m/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 285 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného oslobodil spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
č. VII/2 Gv 271/09, zo dňa 20. júna 2011 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase odo dňa 7. decembra 2009 do 17. decembra 2009
v B. na C. ulici č. X., v Ústave na výkon väzby, v cele č. X., si za účelom dosiahnutia zmeny
zákonného sudcu v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a jeho následného prepustenia
z väzby na slobodu objednal u J. B., nar. X., fyzickú likvidáciu sudkyne Okresného súdu Bratislava III, JUDr. I. H., ktorej rozhodnutím v konaní označenom Tp 34/09 zo dňa
4. decembra 2009 bol vzatý do výkonu väzby a tiež fyzickú likvidáciu J. Z., nar. X., ktorý
v predmetnom trestnom konaní vystupuje v procesnom postavení svedka - poškodeného,
ktorých likvidáciu mal zabezpečiť J. B. po jeho prepustení z väzby na slobodu a to v presne
neurčený deň, po 15. decembri 2009, nezisteným spôsobom, na bližšie neustálenom mieste,
pričom za fyzickú likvidáciu JUDr. I. H. a J. Z. prisľúbil T. P. J. B. finančnú odmenu
v celkovej výške 30 000 € a motorové vozidlo zn. AUDI Q7, z toho zálohu vo výške 10 000 €
mal dostať dňa 22. decembra 2009 od otca T. P. - O. P. a ďalšiu sumu 1 500 € ako náklady
na zabezpečenie si prostriedkov určených na spáchanie tohto činu, mal dať J. B. kamarát T. P.
Ing. A. K. a to na základe listu napísaného od T. P., lebo nebolo dokázané, že skutok sa stal.
Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica podali riadne, v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaný.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal odvolanie proti výroku rozsudku v bode 2/ rozsudku, ktorým bol obžalovaný T. P. oslobodený spod obžaloby zo skutku uvedeného vo výroku obžaloby podľa § 285 písm. a/
Tr. por.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojej
záverečnej reči z hlavného pojednávania, pričom poukázal predovšetkým na to, J. B. nebol
nijako motivovaný, aby svojím oznámením na políciu akýmkoľvek spôsobom ublížil
obžalovanému. Aj keby boli pochybnosti o tom, či sa poznali v minulosti, teda
pred umiestnením na spoločnú celu vo výkone väzby, faktom zostáva, že hneď po prepustení
z väzby prišiel na políciu a podal trestné oznámenie, doniesol lístok adresovaný A. K.,
vysvetlil jeho zmysel.
Práve vo vzťahu k uvedenému lístku uviedol, že obžalovaný verziu vo vzťahu k listu
niekoľkokrát v priebehu trestného konania menil, či upravoval v tom smere, že sumu 1 500 €
uvedenú na lístku, ktorú mal svedok A. K. dať svedkovi J. B. mala byť raz suma na Vianoce,
inokedy obhajoba smerovala k tomu, že presne uvedenú sumu mal obžalovaný použiť
ako peňažnú záruku na svoje prepustenie z väzby, čo však nemalo logiku, ako by mohol J. B.
zaplatiť kauciu z peňazí, ktoré mu mal dať po prepustení svedok A. K., ak ešte stále bol
vo výkone väzby a teoreticky uvedené peniaze mali slúžiť práve na zloženie peňažnej záruky
(až po jej zložení predsa dochádza k prepusteniu) na prepustenie z väzby.
Svedok J. B. predložil telefónne čísla na otca obžalovaného, uviedol podrobnosti
k sudkyni JUDr. I. H. (evidentne informácie o tipovaní jej osoby, že v tom čase bola
v zahraničí na dovolenke, kam chodieva), ako aj informácie k poškodenému Z..
Uviedol termín, kedy malo dôjsť ku návšteve otca obžalovaného v Ústave na výkon väzby
Bratislava, ku ktorej nedošlo vzhľadom na prezradenie nasadenia ITP v uvedenom ústave
vtedajším príslušníkom M. O., vtedajšej obhajkyni obžalovaného JUDr. M., pričom M. O. bol
za uvedené právoplatne odsúdený (rozsudok bol doložený do spisu na hlavnom pojednávaní).
Napriek tomu, že súd neuznal zvukové záznamy zo stretnutia kaplána Mgr. Ľ. K.
so svedkom J. B. poukázal na výpoveď, tak svedka J. B., ako aj svedka Mgr. Ľ. K.
z ich spoločného stretnutia, že Mgr. Ľ. K. odovzdal odkaz od obžalovaného pre J. B., aby nič
nekonal, lebo vie, že robí s ÚBOK-om. Z uvedeného jasne vyplýva, že obžalovaný ustúpil
od svojich aktivít až potom, ako sa dozvedel o spolupráci svedka J. B. s OČTK.
Na záver poukázal na osobu obžalovaného vo vzťahu k jeho motivácii ku skutku č. 2
obžaloby práve preto, že nezvládol svoju žiarlivosť, pod vplyvom alkoholu sa vystupňovala
jeho agresivita a bol sa vyhrážať poškodenému Z., bývalému priateľovi jeho
ex-priateľky, a práve za tento skutok bol vzatý do väzby sudkyňou JUDr. I. H. (skutok č. 1
obžaloby). Mal teda motiváciu pomstiť sa za svoje postavenie (vzatie do väzby),
pričom z dokazovania vo vzťahu k jeho osobe (predchádzajúce odsúdenia) je zrejmé,
že aj v minulosti konal impulzívne s istou dávkou nátlaku a násilia voči iným osobám.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
zrušil výrok o oslobodení v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 22/2011, zo dňa 28. novembra 2011 a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sa vyjadrili obhajcovia obžalovaného T. P., JUDr. V. J. a JUDr. J. U..
JUDr. V. J. v písomnom vyjadrení k odvolaniu rozoberá jednotlivé tvrdenia
z odvolania prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky a spochybňuje ich. K tvrdeniu prokurátora v odvolaní, že J. B. nebol nijako
motivovaný, aby svojím oznámením na políciu akýmkoľvek spôsobom ublížil T. P.,
obžalovaný uviedol, že obhajoba od samého začiatku tvrdila, že B. klame. Na túto skutočnosť
v konaní veľakrát upozorňovali a predkladali dôkazy. Napr. klamal, keď hovoril o počte
návštev advokátov obžalovaného vo väznici. Podľa obžalovaného motívom konania J. B.
bolo prospechárstvo. Rozoberá jednotlivé pochybenia, ktorých sa svedok J. B. dopustil
v kauze S.. Poukazuje na to, že najskôr v kauze vystupoval ako svedok a neskôr ho obvinili
z krivej výpovede a krivej prísahy a súd S. oslobodil. Spochybňuje tvrdenia svedka,
odkedy sa poznal s T. P.. Vyvracia jeho tvrdenia o tom, že obžalovaný mal ako 13,
resp. 14-ročný prevážať albáncom autá cez hranice. Dôkazom o tom, že B. klame, sú aj jeho
zmeny vo výpovediach ohľadne sumy 1 500 €, ktorú mu mal dať svedok A. K..
Naproti viacerým zmenám vo výpovedi svedka J. B., obžalovaný vo vzťahu k listu v priebehu
celého trestného konania výpoveď nikdy nemenil a neupravoval. Vyslovil názor, že J. B.
začal plniť úlohy agenta Policajného zboru, najneskôr 18. decembra 2009, aj keď to bolo
v rozpore so zákonom. Nemohlo byť motívom konania obžalovaného vo vzťahu k sudkyni
pomstiť sa za svoje postavenie, vzatie do väzby, lebo sa vzdal práva proti uzneseniu o vzatí do väzby podať sťažnosť. Výpoveď J. B. hodnotí ako nedôveryhodnú, nepravdivú, nelogickú.
Navrhol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, sp. zn. BB-4T 22/2011, z 28. novembra 2011 zamietnuť.
Obhajca JUDr. J. U. v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to,
že v prípravnom konaní došlo k procesným pochybeniam a tým k porušeniu základných práv
a slobôd obžalovaného. Vyslovil názor, že výpoveď J. B. z prípravného konania
je nepoužiteľná v konaní pred súdom. Podľa obžalovaného, ak sa malo v konaní jednať
o korupciu, nemohlo sa jednať o prípravu vraždy a opačne, pretože tieto dve možnosti
sa navzájom vylučujú. V ďalšej časti odôvodnenia rozoberá jednotlivé dôkazy ohľadne toho,
ako došlo zo strany J. B. k oznámeniu trestného činu, poukazuje na rozpory v jednotlivých
úkonoch, ktoré s ním orgány činné v trestnom konaní vykonali, na porušenie zákona
v súvislosti s poučením ako svedka a jeho ustanovením do funkcie agenta. Rozoberá,
kto môže byť podľa zákona agentom, ako ho treba poučiť v súvislosti so zachovaním
mlčanlivosti. Poukazuje na porušenie postupu vyšetrovateľa pri vykonávaní jednotlivých
úkonov so svedkom v prípravnom konaní. V ďalšej časti vyjadrenia rozoberá výpovede J. B.,
prepisy časti zvukových záznamov zo stretnutia J. B. so svedkom K. poukazuje na rozpory v jeho výpovediach. Rozoberá jednotlivé znalecké posudky v rôznych trestných veciach,
ohľadne vyšetrenia duševného stavu svedka poukazuje na zistené nedostatky a pochybenia.
Rozoberá jednotlivé výpovede svedka v trestných veciach proti S., poukazuje na to,
že v jednotlivých výpovediach klamal, hovoril o veciach, o ktorých vedel len z počutia
(ako sa to neskôr preukázalo), ako by ich zažil a bol pri nich prítomný. Rozdeľuje klamstvo
podľa motívov do dvoch skupín, tzv. úžitkové a škodlivé, tak isto vyhodnocuje vierohodnosť
výpovede ako všeobecnú a špeciálnu.
Obhajca obžalovaného JUDr. V. J. v písomne odôvodnenom odvolaní navrhol skutok
pod bodom 1/ postúpiť na prejednanie priestupku.
V bode 2/ odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky ako nedôvodné zamietnuť.
Vyslovil názor, že v bode 1/ obžalovaný svojím konaním nenaplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, najmä po objektívnej stránke. Po materiálnej stránke je závažnosť trestného činu nepatrná. Poukazuje na § 3 ods. 4 starého
Trestného zákona. Výroky zo strany obžalovaného neboli spôsobilé u poškodeného vzbudiť
dôvodnú obavu tak, ako to vyžaduje predmetná skutková podstata trestného činu.
V ďalšej časti odvolania rozoberá jednotlivé výroky obžalovaného uvedené
v skutkovej vete a vyhodnocuje ich závažnosť. Popiera použitie zbrane, odvoláva
sa na kamerový systém, z ktorého je zrejmé, že rozhadzoval rukami, ľavú ruku mal od tela,
nemohol použiť preto zbraň. Navrhol v odvolacom konaní prehrať kamerový záznam.
V ďalšej časti rozoberá, kedy páchateľ svojím konaním naplní znaky vyhrážania
a poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka Z. ohľadne toho, ako sa správal obžalovaný
v súvislosti s pohybom rúk a zbrane. Rozoberá výpovede z 2. decembra 2009,
3. decembra 2009, 21. októbra 2009. Súd porušil jeho právo na obhajobu, keď nevykonal
dôkazy, ktoré on navrhol a tým nezistil správne skutkový stav.
Obhajca JUDr. J. U. v písomne podanom odvolaní vytkol prvostupňovému súdu
v prvom rade hmotnoprávne pochybenia. Poukázal na to, kedy sa páchateľ môže dopustiť
vyhrážania a skonštatoval, že súčasťou vyhrážania je niekedy aj použitie násilia fyzického
alebo psychického alebo aspoň použitie hrozby takýmto násilím či už bezprostredne alebo v budúcnosti. Obžalovaný ale spôsobom, ktorý vyžaduje, aby bol naplnený znak
vyhrážania v konaní, ktoré sa mu kladie za vinu takýmto spôsobom nekonal.
Obžalovaný nevie, ktoré slová súd vyhodnotil ako trestný čin vyhrážania.
Jedine slová, ktoré ešte mohli vzbudiť obavu u svedka sú slová, ešte raz ju uvidím
nešťastnú, ako s tebou pred pol rokom, tak uvidíš, čo bude. V ďalšej časti sa zaoberá otázkou
zbrane. Tvrdí, že obžalovaný popiera, že by mal zbraň. Zábery priemyselných kamier
sú z 3 strán. Podrobne rozoberá každý záber. Rozoberá úvahy poškodeného ohľadne tvrdenia
o zbrani. Poukazuje na snahy vyšetrovateľa objasniť, identifikovať zbraň, ktorú mal mať
obžalovaný. Plynovú pištoľ K. vylúčil.
Hovorí, že o treste rozhodol súd arbitrárne. Neprihliadol na vzťah obžalovaného
s poškodeným. Poukazuje na rozporné tvrdenia poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný
mal zbraň v oboch rukách, obtiahol ju, povedal mu slová, že keď uvidí K. nešťastnú, tak uvidí, čo s ním bude. Mal od neho odskočiť (poškodený), ale zábery z kamerového
systému ukazujú, že odišiel od poškodeného obžalovaný. Nebolo preukázané vyhrážanie,
navrhuje konanie kvalifikovať ako priestupok. Namieta voči vyšetrovateľovi, že výsluch
poškodeného bol bez obhajcu, hoci ho mal zvoleného.
Obžalovaný vyslovil názor, že skutok, z ktorého bol obvinený a následne uznaný
vinným v bode 1/ rozsudku nie je trestným činom a to jednak z dôvodu, že nie sú podľa jeho
názoru naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania,
najmä po objektívnej stránke jeho konania a slov, ktoré predniesol na adresu pána J. Z.
a jednak z toho dôvodu, že po materiálnej stránke trestného činu jeho závažnosť je nepatrná.
Priznal sa k tomu, že z morálneho a etického hľadiska zvolil nezodpovedné
správanie a použil na recepcii nevhodné slová voči pánovi J. Z., avšak sa domnieva
z trestnoprávneho hľadiska, že nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu
spočívajúcu v mojom konaní vyhrážania sa a to vyrieknutím vyhrážky smrťou,
alebo vyrieknutím vyhrážky ťažkou ujmou na zdraví alebo vyrieknutím vyhrážky akoukoľvek
inou ťažkou ujmou tak, ako to má na mysli objektívna stránka základnej skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Po objektívnej stránke - zo strany
poškodeného - má za to, že výroky, ktoré predniesol neboli objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. V ďalšej časti odôvodnenia rozoberá jednotlivé výroky
obžalovaného, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, výrok „počúvaj ma, ty jebávaš
dvadsaťročné dievča, ty 40-ročný kokot, nehanbíš sa?“, výrok že keď ju uvidí ešte raz takú
nešťastnú, ako s tebou pred pol rokom, tak uvidíš čo bude“, výrok „to je tvoja tá Yariska,
čo vonku horí?“.
K strelnej zbrani uviedol, že od začiatku konania tvrdí, že žiadnu strelnú zbraň nemal,
a teda ani ju nevyťahoval a ani ju neobťahoval. Dôkazom najvyššej právnej sily vykonaným
na hlavnom pojednávaní je prehratie kamerového záznamu z N., kde je stále vidieť
ako rozhadzuje rukami, pričom ľavú ruku je mu vidieť stále bokom od tela až do jeho
odchodu z recepcie a ani na sekundu nie pred telom. Tento dôkaz vyvracia tvrdenie
poškodeného, že mal vytiahnuť zbraň a obtiahnuť ju nad opaskom, resp. na úrovni
opaska.
Rovnako prehratím kamerového záznamu na hlavnom pojednávaní bolo vyvrátené
tvrdenie poškodeného, že mal sa naľakať a odskočiť dozadu po obtiahnutí zbrane.
Podľa kamerového záznamu stál bez pohnutia na svojom mieste po celý čas a po jeho
odchode sa pohol z recepcie smerom do posilovne.
Navrhol, aby odvolací súd vykonal dôkaz prehratie kamerového záznamu
za prítomnosti svedka J. Z., aby sa svedok vyjadril, kedy mal vytiahnuť zbraň spoza opaska
a obtiahnuť ju pred sebou nad opaskom.
V ďalšej časti odvolania odcitoval niektoré časti výsluchov svedka Z. a uviedol,
že v jeho výpovediach sú zásadné rozpory ohľadom vytiahnutia a obtiahnutia zbrane raz
uvádza, že pravou rukou siahol pod bundu a ľavou obtiahol zbraň, ktorú zazrel
pod bundou, druhýkrát uvádza, že počul zvuk kov na kov, zahliadol záver pištole a mal
ju za opaskom, tretíkrát uvádza, že siahol pod bundu a vytiahol odtiaľ strelnú zbraň a druhou
ju obtiahol, štvrtýkrát uvádza, že spoza opasku vytiahol pištoľ a obtiahol ju nad opaskom.
V druhej časti odvolania obžalovaný poukázal na procesnoprávne pochybenie
spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení dôkazov, pretože sa nevysporiadal s jednotlivými
rozpormi vo výpovediach svedka Z. ohľadom vytiahnutia zbrane a obtiahnutia zbrane.
Podľa obžalovaného došlo aj k porušeniu práva na obhajobu. Súčasťou práva na obhajobu
je aj právo na dôkaz. Porušenie práva na obhajobu spočíva v tom, že súd odmietol vykonať
dôkazy navrhnuté obžalovaným a tým nezistil skutkový stav veci v takom rozsahu, aby o ňom
neboli dôvodné pochybnosti.
Navrhol, aby odvolací súd v časti 1/ rozsudku preskúmal postup a rozsudok
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a podľa § 320 ods. 1
písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a vo výroku o treste a vec
postúpil s odkazom na ust. § 280 ods. 2 Tr. por. príslušnému orgánu na prejednanie priestupku
podľa § 49 ods. 1 písm. a/, písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien
a v časti 2/ rozsudku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 319 Tr. por. proti výroku, ktorým ho oslobodil
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť konania, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného nie sú dôvodné.
Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy
a náležite zistil skutkový stav veci. Vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie
objasňujúce okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho
prospech. Vyhodnotil získané dôkazy zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, vyhodnotil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v súhrne. V odôvodnení
rozsudku uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazoch. Vyrovnal sa s obhajobou obvineného, jeho obrannými
tvrdeniami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu
v tom, že vyjadrenia obžalovaného, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku sú spôsobilé
na to, aby u poškodeného mohli vzbudiť obavu a strach zo spôsobenia inej ťažkej ujmy.
Špecializovaný trestný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, prečo v otázke, či obžalovaný
pri stretnutí s poškodeným použil zbraň, uveril tvrdeniam poškodeného a vysporiadal sa s obrannými tvrdeniami obžalovaného, ktorý popieral, že by pri rozhovore s poškodeným
mal pri sebe zbraň a obťahoval ju.
Obidvaja obhajcovia v odvolaniach zhodne uviedli, že obžalovaný svojím konaním
nenaplnil zákonného znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, a že nebola
naplnená objektívna stránka v konaní obžalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa nestotožňuje s tvrdeniami v odvolaní, obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia. Pri hodnotení dôkazov je veľmi dôležitá aj výpoveď svedkyne
K., ktorú síce Špecializovaný trestný súd v odôvodnení uviedol, ale pri hodnotení dôkazov
a vyhodnotení dôkazov v neprospech obžalovaného ju už nevyhodnotil. Je potrebné
si uvedomiť, že pred spáchaním trestného činu obžalovaný navštívil K., bol
pod vplyvom alkoholu, pýtal si telefónne číslo na poškodeného, už vtedy hovoril o horení
nejakého auta. Svedkyňa ihneď volala poškodenému, oznámila mu, čo sa u nej udialo a upozornila ho, že obžalovaný ide za ním. To znamená, že obžalovaný už od K. odchádzal
pod vplyvom alkoholu nahnevaný na poškodeného a svoj zámer stretnúť sa s ním uskutočnil.
Obžalovaný nepoprel, že výroky, ktoré sú uvedené v skutku povedal. Prvý výrok počul
aj svedok B., ktorý ale použil iné slová na popis správania obžalovaného. Na naplnenie
objektívnej stránky je rozhodujúce to, ako objektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému
vyhrážka smeruje. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, ale nielen z hľadiska
jej naplnenia, ale aj z hľadiska úmyslu jej vyslovenia. Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť
jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti, či už v určitej
alebo neurčitej. „Výroky to je tvoja tá Yariska, čo vonku horí? a výrok ešte raz ju uvidím
nešťastnú, ako s tebou pred pol rokom, tak uvidíš čo bude.“ Vyhrážka musí byť prednesená
takým spôsobom a za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia.
Keď obžalovaný použil slová „to je tvoja tá Yariska, čo vonku horí?“ išlo o vyhrážku,
ktorá bola povedaná takým spôsobom, že podmienka uvedená v predchádzajúcej časti
odôvodnenia bola naplnená okamžite. V tomto smere sa poškodený jasne vyjadril,
že z konania obžalovaného mal strach. Obával sa, že by ho obžalovaný mohol zastreliť
alebo inak mu ublížiť. Skutočnosti uvádzané poškodeným, že mal z konania obžalovaného strach potvrdil aj svedok L.. V stave, akým obžalovaný prišiel za poškodeným, spôsob,
akým sa k nemu správal, uskutočnenie jeho zámeru, ako sa bude voči nemu správať, o ktorom
hovoril už v byte K., slová, ktoré použil voči poškodenému a ktoré sú uvedené v skutkovej
vete rozsudku, sú určite spôsobilé vyvolať u poškodeného pocit strachu. Za vyhrážanie inou
ťažkou ujmou je možné považovať aj podpálenie auta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu
aj v tej časti, v ktorej Špecializovaný trestný súd vyhodnotil, že obžalovaný v konaní
a pri rozhovore s poškodeným použil zbraň. Táto skutočnosť je preukázaná z výpovede
poškodeného, ktorý uviedol, ako postupoval obžalovaný v časti konania, kde mala byť
použitá zbraň. Uviedol, čo zistil pri prehratí kamerového systému a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné na verejnom zasadnutí vykonať dôkaz
navrhovaný obžalovaným na prehratie záberu z kamerového systému. Pokiaľ ide o ust. § 138
písm. a/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak sa použije zbraň
na zastrašovanie. Nie je v danom prípade podstatné, či sa zbraň, ktorá bola použitá stotožnila
alebo nestotožnila.
Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že vo výpovedi svedka Z.
sa vyskytli určité rozpory v opise, akým spôsobom registroval použitie zbrane zo strany
poškodeného. Ale nešlo o také rozpory vo výpovedi svedka, ktoré by viedli k vylúčeniu
konfliktu so zbraňou, resp. ku konštatovaniu, že obžalovaný zbraň v čase rozhovoru
s poškodeným nemal pri sebe.
Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením Špecializovaného trestného súdu,
že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v odôvodnení
rozhodnutia vysvetlil, v čom a akým spôsobom obžalovaný svojím konaním naplnil
predmetné znaky skutkovej podstaty prečinu a preto nemôže ísť v konaní poškodeného
o priestupok tak, ako to v odvolaní žiada kvalifikovať obžalovaný.
Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Výrok
o uloženom treste je správny a v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Špecializovaný
trestný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného
na tú skutočnosť, že už dvakrát bol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť. Správne
skonštatoval, že predtým uložené tresty s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného nesplnili prevýchovný účel a preto je potrebné na jeho prevýchovu
pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. V súlade so zákonom vyhodnotil
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu postupoval v súlade
s ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. a v súlade s ust. § 38 ods. 8 Tr. zák. správne vypočítal zvýšenú
dolnú hranicu pri ukladaní trestu. Pri určení výmery trestu vyhodnotil všetky kritériá,
ktoré vyžadujú jednotlivé ustanovenia Trestného zákona pri ukladaní trestu a uložený trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov pri polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby
zodpovedá úlohe trestu požadovaného Trestným zákonom a zahŕňa potrebnú represívnu
zložku trestu.
V súlade s Trestným zákonom je aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody, pretože obžalovaný nebol doteraz vo výkone trestu odňatia slobody.
Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 285 písm. a/ Tr. zák.
obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/2 Gv 271/09, zo dňa 20. júna 2011 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.
Aj pri hodnotení dôkazov ohľadne oslobodzujúce rozsudku prvostupňový súd
postupoval v súlade so základnými zásadami uvedenými v Trestnom poriadku pre hodnotenie
dôkazov. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v súhrne s rovnakou starostlivosťou vyhodnocoval
dôkazy svedčiace v prospech i neprospech obžalovaného. Najvyšší súd sa stotožnil
s vyhodnotením dôkazov právnou argumentáciou prvostupňového súdu, prečo vyhodnotil
ako vierohodnejšiu výpoveď obžalovaného ako výpoveď svedka. Správne Špecializovaný
trestný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že stoja proti sebe dva priame dôkazy
ohľadne toho, či sa skutok stal tak, ako ho popísal B. alebo skutok sa nestal,
čomu nasvedčuje aj právne posúdenie skutku a výrok oslobodzujúceho rozsudku.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku podrobne rozviedol výpovede
obžalovaného, svedka B. a výpovede ďalších svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí.
Pri porovnaní výpovedí B., obžalovaného K. najvyšší súd konštatuje, že výpoveď
obžalovaného viac korešponduje s výpoveďou svedka K. ako s výpoveďou obžalovaného B.. V súlade so zákonom je odôvodnenie rozsudku Špecializovaného trestného súdu ohľadne
toho, prečo odmietol vykonanie dôkazov, ktoré boli zadovážené prostredníctvom ITP.
Najvyšší súd musel pri hodnotení dôkazov brať do úvahy to, že prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v odôvodnení odvolania
poukazoval na rozpory, ktoré sa vyskytli vo výpovedi obžalovaného a na druhej strane
obhajcovia vo svojich vyjadreniach tiež poukazovali na rozpory v jednotlivých výpovediach
svedka B.. Aj v tomto prípade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje
s odôvodnením rozsudku Špecializovaného trestného súdu, že oveľa menej rozporov
je vo výpovedi obžalovaného ako vo výpovediach svedka B.. Správne Špecializovaný trestný
súd konštatuje, že výpoveď svedka B. nie je možné hodnotiť samostatne ako vierohodnú
a na základe jeho výpovede nie je možné vyhodnotiť skutočnosti svedčiace v neprospech
obžalovaného tak, že obžalovaný by bol tou osobou, ktorá si mala u tohto svedka objednať
vraždy JUDr. H. a Z.. V neprospech svedka B. vyznievajú jeho tvrdenia ohľadne toho,
kedy sa spoznal s obžalovaným a poukazovanie na to, že už vtedy mal obžalovaný údajne
páchať protispoločenskú činnosť. Tieto tvrdenia svedka nemôžu byť pravdivé vzhľadom
na jeho vek v období, kedy o ich spoznaní a vzťahoch tvrdí B.. V neprospech B. v súvislosti s vierohodnosťou jeho výpovede je potrebné vyhodnotiť aj to, čo je v súvislosti s jeho osobou
uvedené v znaleckom posudku znalca z odboru psychológie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v tom
smere, že by mal obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčovať list, ktorý napísal
obžalovaný a ktorý mal svedok B. odovzdať A. K.. Dôvody uvádzané B., na čo mali slúžiť
peniaze od K., nemajú žiadnu oporu vo vzťahu k iným dôkazom.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v písomnom odvolaní uviedol, že sa pridržiava svojej záverečnej reči z hlavného
pojednávania z 28. októbra 2011. V záverečnej reči prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povedal, že skutok spočíva na podstatnom
dôkaze výpovede svedka B. a trestnom oznámení, ktoré podal. V záverečnej reči zároveň
konštatuje, že to čo sa udialo medzi týmito dvoma osobami (obžalovaný a svedok B.) stojí
iba na ich výpovediach. V ďalšej časti rozoberá, čo mal B. dostať, keď by vykonal to,
„o čo ho žiadal obžalovaný“ a čo oznámil na polícii. Zároveň konštatuje, že svedok
upresňoval svoje výpovede a z časti ich zmenil, čo sa týka spôsobu odmeny. Priznáva,
že polícia nezabezpečila ďalšie dôkazy v priebehu vyšetrovania, pretože z dôkazového
materiálu vyplýva, že došlo k prezradeniu nasadenia ITP. V ďalšej časti prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyvracia obranné
tvrdenia obžalovaného a uvádza, že celá obrana obžalovaného je postavená na tom, že svedok
B. je nedôveryhodná osoba, vymýšľa si, klame, že má bohatú kriminálnu minulosť, v inej
trestnej kauze mal uvádzať nepravdivé údaje a meniť výpovede. Vo výpovedi uvádza také
skutočnosti, ktoré mohol vedieť iba od obžalovaného P.. Preto prokurátor hodnotí výpoveď
svedka ako pravdivú a uvádza ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú
viehorodnosť svedka B..
Podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom
organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov
na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin
alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu
ani dokonaniu zločinu.
Príprava je také úmyselné konanie, ktoré vytvára podmienky na uskutočnenie
trestného činu. Príprava, pokus a dokonaný trestný čin predstavujú vývojové štádiá trestného
činu. Príprava na zločin je prvým relevantným štádiom trestnej činnosti. Iba myšlienka
alebo prejav úmyslu páchať trestný čin, ktoré predchádzajú príprave ešte nie sú trestným
činom. Príprava vyvoláva len vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý
je znakom skutkovej podstaty trestného činu. Príprava nemá povahu konania, ktoré
charakterizuje skutkovú podstatu trestného činu. Pri príprave na zločin ide o také vývinové
štádium zločinu, ktoré predstavuje aktívne konanie páchateľa navonok, ktorými sú čo aj len
úvodné kroky ku spáchaniu nejakého trestného činu.
Pre prípravu sa vyžaduje konkrétna činnosť, pričom prejav (ústny, písomný) spáchať
zločin nemožno považovať za konkrétne konanie, v takomto prípade nejde o prípravu.
Príprava musí dospieť do určitého štádia vytvárania podmienok na spáchanie trestného činu.
Je potrebné skúmať, do akého štádia dospela takzvaná príprava na závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. Do akého vývinového štádia trestného činu dospelo
horeuvedené konanie? Argumentácia prokurátora, že došlo k prezradeniu nasadenia ITP a preto polícia nemohla zabezpečiť ďalšie dôkazy v priebehu vyšetrovania, je na prospech
obžalovanému.
Keď došlo k tomu, že niekto ju prekazil (či už tým, že prestal pokračovať v konaní,
alebo sa prezradilo nasadenie ITP) je jedno, či k tomu došlo z viny toho, kto prípravu začal
alebo k prerušeniu došlo z iných dôvodov, v tomto prípade prezradením pripravovaného
úkonu.
Z konštatovaného vyplýva, že na základe dôkazov, ktoré predložila prokuratúra
v konaní nie je možné konanie obžalovaného kvalifikovať ako závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.
Keby bol aj vyslovený opačný názor, že konanie obžalovaného naplnilo štádium
prípravy žalovaného činu, je potrebné hodnotiť jednotlivé dôkazy, ako to urobil
Špecializovaný trestný súd. Obžalovaný mal požiadať B. o zavraždenie dvoch osôb, mal mať
za to podľa jeho tvrdení sľúbenú odmenu. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede B.. Okrem toho ako ďalší dôkaz proti obžalovanému existuje list adresovaný K., s požiadavkou
o vyplatenie 1 500 € tomu, kto donesie list K.. Podľa B. raz malo ísť o tzv. zálohu, druhýkrát
o zakúpenie prostriedkov potrebných na spáchanie trestného činu. Podľa obžalovaného išlo
z jeho strany o finančnú pomoc pre svedka B., pretože bol prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, blížili sa Vianoce a požiadal o zapožičanie finančných prostriedkov. Horeuvedené
skutočnosti oznámil B. na políciu a tým celá vec skončila.
Za takejto dôkaznej situácie nie je možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania
akéhokoľvek trestného činu v štádiu prípravy. Na jednej strane obžalovaný popiera spáchanie
trestného činu. Na druhej strane ho usvedčuje výpoveď svedka B.. Okrem týchto dôkazov
nebol orgánmi činnými v trestnom konaní predložený súdu taký dôkaz, na základe ktorého
by mohol rozhodnúť o vine obžalovaného. Dôkazy súd vyhodnotil v súlade so základnou
zásadou trestného konania „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Rozsudok Špecializovaného trestného súdu vo výroku, ktorým oslobodil obžalovaného T. P.
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky podľa § 285 písm. a/ Tr. por. je preto správny a v súlade so zákonom
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. apríla 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová