UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2017 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému M. T. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., X. B., M. V., Ing. J. T., Q. E., Q. S., Y. T., W. V. a W. T., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 09. marca 2016, sp. zn. BB - 3 T 19/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por. sa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd prvého stupňa, prvostupňový súd) z 09. marca 2016, sp. zn. BB - 3 T 19/2010, boli obžalovaní uznaní vinnými:
M. T. z organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.,
Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T. z pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.,
X. B., Q. S., W. V. z pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 21.12.2005 kpokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005., na tom skutkovom základe, že
obžalovaný M. T., na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR"), prevažne v západoslovenskom regióne, začiatkom mesiaca august 2003 sa spolčil s ďalšími osobami, ktoré následne aj riadil - s obžalovanými Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a minimálne
- v období od mesiaca august 2003 do 31. decembra 2005 aj s obžalovaným X. B.,
- v období od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005 aj s obžalovaným Q. S.,
- v období od 9. marca 2005 do 31. decembra 2005 aj s obžalovaným W. V.,
- v období najneskôr od 1. januára 2006 do 31. marca 2006 aj s obžalovaným W. T.,
- v období od 3. apríla 2006 do 30. septembra 2006 aj s obžalovaným Y. T.,
- v období od 1. septembra 2006 najmenej do 31. decembra 2006 aj s obžalovaným M. V.,
- v období najneskôr od 1. januára 2006 do 16. apríla 2007 aj s obžalovaným W. K.,
- v období od 1. novembra 2006 najneskôr do 28. februára 2007 aj s obžalovaným Q. E., a postupne v nasledujúcom období až do 17.4.2007 všetci vymenovaní obžalovaní ako členovia organizovanej skupiny, najmä podľa pokynov obžalovaného M. T. deklarovali za daňové subjekty APPRIORI, ALFA - OMEGA - AAX, A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, SK METAL+, T&T BUSINESS GROUP, FERONIX a JAMI TRADE nákup a predaj železného odpadu a cenných kovov vyhotovovaním účtovných dokladov, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedeného na účtovných dokladoch, najmä na odberateľských a dodávateľských faktúrach, zmluvách, dokladoch o preprave tovaru a na iných dokladoch súvisiacich s činnosťou týchto daňových subjektov, túto činnosť deklarovali aj v daňových priznaniach o DPH, uskutočňovali prevody a deľby finančných prostriedkov určených na spáchanie trestnej činnosti a pochádzajúcich z trestnej činnosti, vyhýbali sa najmä daňovým úradom, ktorých predmetom bola kontrola činnosti jednotlivých daňových subjektov najmä A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, T&T BUSINESS GROUP a JAMI TRADE, nepredkladali daňovým úradom všetky potrebné daňové doklady súvisiace s činnosťou týchto daňových subjektov, čím jednotliví obžalovaní ako konatelia alebo zamestnanci skôr menovaných daňových subjektov prispievali k činnosti tejto organizovanej skupiny s cieľom zabezpečiť dlhodobé finančné obohacovanie jej jednotlivých členov páchaním čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného tak, že
obžalovaní M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a
v bode 1 aj obžalovaný X. B. 1. v čase od mesiaca august 2003 do 31. decembra 2005, na celom území Slovenskej republiky, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti A and R zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko-odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch o dodávke železného odpadu a cenných kovov pre spoločnosť APPRIORI v celkovej výške základu dane v sume 1.207.934.621,27 Sk (40.096.083,8 EUR)+ DPH 231.046.916,23 Sk (7.669.352,59 EUR),
v bode 2 aj obžalovaný Q. S. (za spol. ALIAS PLUS) a obžalovaný W. V. (za spol. METAL SCRAP) 2. v čase od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti ALIAS PLUS, postupne zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko- odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch v celkovej sume 385.964.246,07 Sk (12.811.665,9 EUR) z tohto DPH 61.624.543,49 Sk (2.045.560,1 EUR) o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť METAL SCRAP, kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili na tento nadobudnutý tovar ďalšie dodávateľsko- odberateľské faktúry, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch a deklarovali odpredanie tohto tovaru spol. METAL SCRAP pre spoločnosť APPRIORI aj s DPH v celkovej výške základu dane 326.441.851,20 Sk (10.835.884,3 EUR) + DPH 62.025.104,68 Sk (2.058.856,29 EUR),
v bode 3. a), b) aj obžalovaný W. K. (za spol. SK Metal+ ) a v bode 3.a) aj obžalovaný W. T. (od
01.01.2006 do 31.03.2006 za spol. CONFINEX) a obžalovaný Y. T. (od 03.04.2006 do 30.09.2006 za spol. CONFINEX) v bode 3.b/ aj obžalovaný M. V. (za spol. T&T BUSINESS GROUP)
3. a) v dobe od 1. januára 2006 do 30. septembra 2006, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti CONFINEX, s.r.o., zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko-odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch v celkovej sume najmenej 1.216.932.759,48 Sk (40.394.767,3 EUR) z toho DPH 194.300.188,49 Sk (6.449.584,69 EUR) o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť SK Metal+, a.s.,
b) v čase od januára 2006 najmenej do 31. januára 2007 na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti T&T BUSINESS GROUP, s.r.o., zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko-odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch v celkovej sume najmenej 462.006.920,75 Sk (15.335.820,2 EUR) z tohto DPH 73.765.810,88 Sk (2.448.576,34 EUR) o dodávke železného odpadu a cenných kovov pre spoločnosť SK Metal+, a.s., kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili ďalšie dodávateľsko- odberateľské faktúry, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch a deklarovali dodanie „časti tohto nadobudnutého tovaru" od spol. SK Metal+ do spoločnosti APPRIORI v celkovej výške základu dane 969.085.130,62 Sk (32.167.733,2 EUR) + DPH 184.126.178,08 Sk (6.111.869,32 EUR), a do spoločnosti ALFA-OMEGA-AAX v celkovej výške základu dane 330.291.906,10 Sk (10.963.682,7 EUR) + DPH 62.755.462,16 Sk (2.083.099,72 EUR),
v bode 4 aj obžalovaný W. K. (za spol. FERONIX ) a obžalovaný Q. E. (za spoločnosti JAMI TRADE) 4. v dobe od 20. novembra 2006 minimálne do 28. februára 2007 na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti JAMI TRADE zabezpečili vyhotovenie dodávateľsko- odberateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch v celkovej sume najmenej 279.425.275,82 Sk (9.275.219,94 EUR) z toho DPH 44.614.119,67 Sk (1.480.917,47 EUR) o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť FERONIX, s.r.o., kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili ďalšie dodávateľsko-odberateľské faktúry, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch, deklarujúce dodanie časti tohto „nadobudnutého tovaru" od spoločnosti FERONIX do spoločnosti ALFA-OMEGA-AAX v období od 20.11.2006 do 28.02.2007 v celkovej výške základu dane 48.709.456,90 Sk (1.616.857,76 EUR) + DPH 9.254.796,81 Sk (307.202,97 EUR), pričom spoločnosťami APPRIORI a ALFA-OMEGA- AAX došlo k zaúčtovaniu týchto účtovných dokladov v množstve a cene tak, ako to bolo deklarované týmito účtovnými dokladmi, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch aj napriek tomu, že nedošlo k nadobudnutiu tovaru s DPH, tovar na základe takto vyhotovených dodávateľských faktúr, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch a iných účtovných dokladov v štyroch hore uvedených reťazcoch firiem pred daňovými orgánmi nepravdivo deklarovali a tieto účtovné doklady, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch, boli vyhotovené z dôvodu, aby tovar, ktorý bol nadobudnutý bez DPH v množstve, druhu a kvalite na základe takto vyhotovených účtovných dokladov
- v čase od mesiaca august 2003 najmenej do 28. februára 2007 spoločnosťami A and R, METAL SCRAP, SK METAL + a FERONIX prostredníctvom spoločnosti APPRIORI, v celkovej výške základu dane 2.503.461.603,09 Sk (83.099.701,4 EUR) + DPH 477.198.195,99 Sk (15.840.078,20 EUR) a
- v čase od mesiaca január 2006 do 28. februára 2007 spoločnosťami SK METAL +, a.s. a FERONIX prostredníctvom spoločnosti ALFA - OMEGA - AAX v celkovej výške základu dane 379.001.363,- Sk (12.580.540,5 EUR) + DPH 72.010.258,97 Sk (2.390.302,69 EUR) bol odpredaný aj s DPH spoločnostiam MEDEKO CAST, s.r.o., so sídlom Orlové 255, IČO 31615007, MR Trading, a.s., so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO 17329680, SD - SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Bárdošova 20, IČO: 31390927, COINCO, v. o. s., so sídlom v Bratislave, ul. Francisciho 4, IČO 00584878, TSR Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kopčianska 14, IČO 35801654, SAKER, s.r.o., so sídlom Horný Hričov 298, IČO 36391361, GLOBMETALL, s.r.o., so sídlom Bytča, ul. Hlinková 674, IČO 31587259, KOVOHUTY, a.s. Krompachy, so sídlom v Krompachoch, Ul. 29.augusta 586, IČO 36200867, ASKOV, a.s., so sídlom v Trenčíne, Súvoz 1, IČO 36327751, FORS,s.r.o., so sídlom Rudina 358, IČO 31614264, CONFAL, a.s., predtým KOVOD TRADE, a.s., so sídlom Príboj 549, IČO 36032930, V. M. - PAX, s miestom podnikania Bratislava - Vrakuňa, Poľnohospodárska 36, IČO: 35169621, V. D., s miestom podnikania Bratislava-Petržalka, Blagoevova 18, IČO 34248196, B. T., s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 137, IČO 35866187, DV METAL, s.r.o., so sídlom Žilina, Dlhá 923/88B, IČO 36423017, Loacker Recycling, s.r.o., so sídlom Bratislava I, Mikulášska 1/A, IČO 35913851, V. R. ML, s miestom podnikania Bratislava III, Námestie Biely Kríž 4, IČO 34469214, PAX TRADE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 36, IČO 35975890, Zberné suroviny, a.s., predtým Zberné Suroviny Bratislava, a.s., so sídlom Žilina, Kragujevská 3, IČO 35701986, PROFI-KOV, s.r.o. so sídlom Bernolákovo, Budovateľská 6, IČO 35874414, SLOVMET PLUS, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Partizánska 1127/47, IČO 36315290, CLEANMET, s.r.o., (pred tým s obchodným názvom I.K.K., s.r.o.), so sídlom Hincovce 372, IČO 31703062, ako aj ďalším obchodným spoločnostiam, ktorý postup spoločnostiam APPRIORI a ALFA-OMEGA-AAX na podklade takto deklarovaných nákupov kovového odpadu a cenných kovov za obdobie od mesiaca august 2003 až do 31. marca 2007 umožnil uplatnenie si neoprávneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej výške najmenej 546.891.644,34 Sk (18.153.476,88 EUR) zo základu dane najmenej 2.871.551.798,17 Sk (95.318.057,43 EUR), ku ktorému uplatneniu aj došlo, pretože v hore uvedených prípadoch k zdaniteľnému plneniu v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a v zmysle § 8 ods. 1, písm. a) Zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004 nedošlo z dôvodu, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo spôsobom, ako to bolo deklarované faktúrami, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch, a preto nedošlo ani ku vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa podľa § 20 Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a podľa 49 ods. 1 Zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004 a uvedeným konaním si obžalovaní neoprávnene uplatnili nárok na odpočet DPH ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vo výške najmenej 546.891.644,34 Sk (18.153.476,88 EUR), o ktorú sumu sa jednotliví členovia organizovanej skupiny a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere, t e d a obžalovaný M. T. úmyselne riadil spáchanie trestného činu (organizátor) skrátil daň, spáchal čin po dlhší čas a ako člen organizovanej skupiny a spáchal taký čin vo veľkom rozsahu,
obžalovaní Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T.
úmyselne poskytli inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník) skrátili daň, spáchali čin po dlhší čas a ako organizovaná skupina a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu,
obžalovaní X. B., Q. S., W. V.
úmyselne poskytli inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník) skrátili daň a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu.
Za to boli odsúdení:
obžalovaný M. T. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. k/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaný Ing. J. R. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaný V. T. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobodybol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaná S. Z. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaný W. K. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaný X. B. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny,
obžalovaný M. V. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného M. V. z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2 T 167/2012, zo 14.01.2013 uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
obžalovaná Ing. J. T. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný Q. E. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovaný Q. S. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny,
obžalovaný Y. T. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného Y. T. z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5 T 8/2010, z 24.06.2010 uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
obžalovaný W. V. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny,
obžalovaný W. T. podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste u obžalovaného W. T. z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2 T 61/2010, z 09.10.2013 uložený podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol obžalovanému podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapiialebo psychologickému poradenstvu a povinnosti počas skúšobnej doby pravidelne preukazovať priebeh zamestnania a príjmu z pracovnej povinnosti, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 424 99 500 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Naproti tomu obžalovaní M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., X. B., M., V., Ing. J. T., Q. E., Q. S., Y. T., W. V., W. T. a Ing. K. S.
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. boli oslobodení spod obžaloby pre konanie uvedené v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23.06.2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07-429 takto:
A./ M. T., na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR"), prevažne v západoslovenskom regióne, začiatkom mesiaca august 2003 založil a postupne v nasledujúcom období až do 17.4.2007 spoločne aj s Ing. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a minimálne
- v období od mesiaca august 2003 do 31. decembra 2005 spoločne aj s X. B.,
- v období najneskôr od začiatku roka 2005 do 17. apríla 2007 spoločne aj s Ing. K. S.,
- v období od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005 spoločne s Q. S.,
- v období od 9. marca 2005 do 31. decembra 2005 spoločne aj s W. V.,
- v období najneskôr od 1. januára 2006 do 31. marca 2006 spoločne aj s W. T.,
- v období od 3. apríla 2006 do 30. septembra 2006 spoločne aj s Y. T.,
- v období od 1. septembra 2006 najmenej do 31. decembra 2006 spoločne aj s M. V.,
- v období najneskôr od 1. januára 2006 do 16. apríla 2007 aj spoločne s W. K.,
- v období od 1. novembra 2006 najmenej do 28. februára 2007 spoločne aj s Q. E., rozvíjali, organizovali a podporovali koordinované zoskupenie osôb konajúcich za daňové subjekty APPRIORI, ALFA - OMEGA - AAX, A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, SK METAL+, T&T BUSINESS GROUP, FERONIX a JAMI TRADE, v mene ktorých deklarovali v daňových priznaniach o DPH nákup a predaj železného odpadu a cenných kovov vyhotovovaním nepravdivých účtovných dokladov, najmä odberateľských a dodávateľských faktúr, zmlúv, dokladov o preprave tovaru a iných dokladov súvisiacich s činnosťou týchto daňových subjektov, sprostredkovávaním informácií medzi jednotlivými členmi zoskupenia, zabezpečovaním prevodov a deľby finančných prostriedkov určených na spáchanie trestnej činnosti a pochádzajúcich z trestnej činnosti, zabezpečovaním úkrytov pre členov zoskupenia na nižšej úrovni s cieľom zabezpečiť ich nedostupnosť a mlčanie v konaniach pred štátnymi orgánmi, najmä daňovými úradmi, ktorých predmetom bola kontrola činnosti jednotlivých daňových subjektov patriacich do tohto zoskupenia, ako aj zabezpečiť nedostupnosť daňových dokladov súvisiacich s činnosťou týchto subjektov, a to najmä A and R, ALIAS PLUS, METAL SCRAP, CONFINEX, T&T BUSINESS GROUP a JAMI TRADE, zabezpečovaním pozemkov, dopravných prostriedkov a tovaru, ktoré mali pred daňovými a inými štátnymi orgánmi vytvárať nepravdivú predstavu, že deklarovanú obchodnú činnosť medzi týmito obchodnými subjektmi v podobe obchodovania so železným odpadom a cennými kovmi skutočne takto realizujú a tým prispievali k činnosti tohto zoskupenia s cieľom zabezpečiť dlhodobé finančné obohacovanie jednotlivých členov zoskupenia páchaním čiastkových útokov pokračujúcich zločinov neodvedenia dane a poistného,
č í m m a l i s p á c h a ť
obžalovaní M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T., Ing. K. S.
v bode A./ obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296Trestného zákona, obžalovaní X. B., Q. S., W. V.,
v bode A./ obžaloby trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní a
obžalovaný Ing. K. S.
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. bol oslobodený spod obžaloby pre konanie uvedené v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23.06.2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07-429 takto:
B./ obžalovaní M. T., J.. J. R., V. T., S. Z., Ing. J. T. a najneskôr od začiatku roka 2005 aj Ing. K. S. a v bode 1 aj X. B. 1. v čase od mesiaca august 2003 do 31. decembra 2005, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti A and R vyhotovili nepravdivé dodávateľsko- odberateľské faktúry o dodávke železného odpadu a cenných kovov pre spoločnosť APPRIORI v celkovej výške základu dane v sume 1.207.934.621,27 Sk + DPH 231.046.916,23 Sk (7.669.352,59,- EUR), v bode 2 aj Q. S. (za spol. ALIAS PLUS) a W. V. (za spol. METAL SCRAP) 2. v čase od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti ALIAS PLUS, postupne zabezpečili vyhotovenie nepravdivých dodávateľsko-odberateľských faktúr v celkovej sume 385.964.246,07,- Sk z tohto DPH 61.624.543,47 Sk o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť METAL SCRAP, kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili na tento nadobudnutý tovar ďalšie dodávateľsko- odberateľské faktúry, ktorými nepravdivo deklarovali odpredanie tohto tovaru spol. METAL SCRAP pre spoločnosť APPRIORI aj s DPH v celkovej výške základu dane 327.280.906,20 Sk z toho DPH 62.184.525,18 Sk (2.064.148,08 EUR), v bode 3 aj W. K. (za spol. SK Metal+ ) a v bode 3.a/ aj W. T. (od 1.1.2006 do 31.3.2006 za spol. CONFINEX) a Y. T. (od 3.4.2006 do 30.9.2006 za spol. CONFINEX) v bode 3.b/ aj M. V. (za spol. T&T BUSINESS GROUP) 3. a/ v dobe od 1. januára 2006 do 30. septembra 2006, na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti CONFINEX, s.r.o., zabezpečili vyhotovenie nepravdivých dodávateľsko-odberateľských faktúr v celkovej sume najmenej 1.216.932.759,48 Sk z toho DPH 194.300.188,49 Sk o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť SK Metal+, a.s., b/ v čase od januára 2006 najmenej do 31. januára 2007 na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti T&T BUSINESS GROUP, s.r.o., zabezpečili vyhotovenie nepravdivých dodávateľsko-odberateľských faktúr v celkovej sume najmenej 462.006.920,75 Sk z tohto DPH 73.765.810,88 Sk o dodávke železného odpadu a cenných kovov pre spoločnosť SK Metal+, a.s., kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili ďalšie dodávateľsko-odberateľské faktúry nepravdivo deklarujúce dodanie „časti tohto nadobudnutého tovaru" od spol. SK Metal+ do spoločnosti APPRIORI v celkovej výške základu dane 969.085.130,82 Sk + DPH 184.126.177,39 Sk (6.111.869,40 EUR), a do spoločnosti ALFA-OMEGA-AAX v celkovej výške základu dane 330.291.906,1 Sk + DPH 62.755.462,4 Sk (2.083.099,73 EUR), v bode 4 aj W. K. (za spol. FERONIX ) a Q. E. (za spoločnosti JAMI TRADE) 4. v dobe od 20. novembra 2006 minimálne do 28. februára 2007 na celom území SR, prevažne v západoslovenskom regióne, v mene spoločnosti JAMI TRADE zabezpečili vyhotovenie nepravdivých dodávateľsko-odberateľských faktúr v celkovej sume najmenej 279.425.275,81 Sk z toho DPH 44.614.119,66 Sk o dodávke kovového odpadu a cenných kovov pre spoločnosť FERONIX, s.r.o., kde na základe týchto účtovných dokladov postupne vyhotovili ďalšie dodávateľsko-odberateľské faktúry nepravdivo deklarujúce dodanie časti tohto „nadobudnutého tovaru" od spoločnosti FERONIX do spoločnosti APPRIORI v celkovej výške základu dane 25.217.338,5 Sk + DPH 4.791.294,50 Sk(159.041,84 EUR), a do spoločnosti ALFA-OMEGA-AAX v období od 20.11.2006 do 28.02.2007 v celkovej výške základu dane 183.323.984,85 Sk z toho DPH 34.852.916,01 Sk (1.156.904,87 EUR), pričom spoločnosťami APPRIORI a ALFA-OMEGA-AAX došlo k zaúčtovaniu týchto účtovných dokladov v množstve a cene tak, ako to bolo deklarované týmito nepravdivými účtovnými dokladmi aj napriek tomu, že nedošlo k nadobudnutiu tovaru, ktorého na základe takto vyhotovených nepravdivých dodávateľských faktúr a iných účtovných dokladov v štyroch hore uvedených reťazcov firiem pred daňovými orgánmi nepravdivo deklarovali a tieto nepravdivé účtovné doklady boli vyhotovené z dôvodu, aby tovar, ktorý bol nadobudnutý bez DPH v množstve, druhu a kvalite na základe takto vyhotovených nepravdivých účtovných dokladov
- v čase od mesiaca august 2003 najmenej do 28. februára 2007 spoločnosťami A and R, METAL SCRAP, SK METAL + a FERONIX prostredníctvom spoločnosti APPRIORI, v celkovej výške základu dane 2.529.517.996,79 Sk + DPH 482.148.913,3 Sk (16.004.411,91 EUR) a
- v čase od mesiaca január 2006 do 28. februára 2007 spoločnosťami SK METAL +, a.s., a FERONIX prostredníctvom spoločnosti ALFA - OMEGA - AAX v celkovej výške základu dane 513.728.307,3 Sk + DPH 97.608.378,41 Sk (3.240.004,59 EUR) bol odpredaný aj s DPH spoločnostiam MEDEKO CAST, s.r.o., so sídlom Orlové 255, IČO 31615007, MR Trading, a.s., so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO 17329680, SD - SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Bárdošova 20, IČO: 31390927, COINCO, v. o. s., so sídlom v Bratislave, ul. Francisciho 4, IČO 00584878, TSR Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kopčianska 14, IČO 35801654, SAKER, s.r.o., so sídlom Horný Hričov 298, IČO 36391361, GLOBMETALL, s.r.o., so sídlom Bytča, ul. Hlinková 674, IČO 31587259, KOVOHUTY, a.s. Krompachy, so sídlom v Krompachoch, Ul. 29.augusta 586, IČO 36200867, ASKOV, a.s., so sídlom v Trenčíne, Súvoz 1, IČO 36327751, FORS, s.r.o., so sídlom Rudina 358, IČO 31614264, CONFAL, a.s., predtým KOVOD TRADE, a.s., so sídlom Príboj 549, IČO 36032930, V. M.
- PAX, s miestom podnikania Bratislava - Vrakuňa, Poľnohospodárska 36, IČO: 35169621, V. D., s miestom podnikania Bratislava-Petržalka, Blagoevova 18, IČO 34248196, Scholz Recycling, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 137, IČO 35866187, DV METAL, s.r.o., so sídlom Žilina, Dlhá 923/88B, IČO 36423017, Loacker Recykling, s.r.o., so sídlom Bratislava I, Mikulášska 1/A, IČO 35913851, V. R. ML, s miestom podnikania Bratislava III, Námestie Biely Kríž 4, IČO 34469214, PAX TRADE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 36, IČO 35975890, Zberné suroviny, a.s., predtým Zberné Suroviny Bratislava, a.s., so sídlom Žilina, Kragujevská 3, IČO 35701986, PROFI- KOV, s.r.o. so sídlom Bernolákovo, Budovateľská 6, IČO 35874414, SLOVMET PLUS, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Partizánska 1127/47, IČO 36315290, CLEANMET, s.r.o., (pred tým s obchodným názvom I.K.K., s.r.o.), so sídlom Hincovce 372, IČO 31703062, ako aj ďalších obchodných spoločností, ktorý bol týmito spoločnosťami odpredávaný ako tovar nadobudnutý na podklade vyššie uvedených nepravdivých dodávateľsko-odberateľských faktúr na dodanie železného odpadu a cenných kovov, tento tovar nakupovali s DPH, čím v spoločnostiach APPRIORI a ALFA- OMEGA-AAX na podklade takto deklarovaných nákupov kovového odpadu a cenných kovov za obdobie od mesiaca august 2003 až do 31.marca 2007 si uplatnili u správcov dane na neoprávnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej výške najmenej 579.757.291,71 Sk zo základu dane najmenej 3.043.133.887,74 Sk, pretože v hore uvedených prípadov k zdaniteľnému plneniu v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a v zmysle § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004 nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru, ktorého nákup a predaj bol deklarovaný na základe vyššie uvedených nepravdivých faktúr, v nadväznosti na čo nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2004, a preto nedošlo ani ku vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa podľa § 20 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinného do 1.5.2004 a podľa 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2004, teda v uvedených prípadoch nevznikol ani nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čím takto pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení príslušných daňových úradov, spôsobili škodu vo výške 579.757.291,71 Sk (19.244.416,51 EUR), o ktoré sa jednotliví členovia zoskupenia a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere, pretoženeoprávneným je uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane vtedy, ak na jej vrátenie podľa uvádzaných ustanovení nie je nárok, pričom následok nastal už priamo v spoločnostiach A and R, APPRIORI a ALFA-OMEGA-AAX,
č í m m a l s p á c h a ť
čím mal spáchať v bode B./ pomoc k pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.,
lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. K. S..
Obžalovaní M. T. a X. B., ako aj prokurátor podali odvolanie proti výrokom o vine a treste ihneď po vyhlásení rozsudku. Rozsudok bol zaslaný obžalovaným, a to: P. T. 26.5.2016, O. T. 27.5.2016, P. K. a Ing. K. S., obom zhodne 30.5.2016, V. V. 31.5.2016, J. S. 21.6.2016, G. B. 3.6.2016, J. E. 4.6.2016, Ing. I. R., M. T., H. Z., Ing. I. T., všetkým zhodne 6.6.2016, Št. T. 8.6.2016 a P. V. 21.6.2016, ich obhajcom, a to: JUDr. S. Chabadovi 26.5.2016, Mgr. J. Hajdúčikovi 27.5.2016, JUDr. J. Balážovi a JUDr. I. Novotnému, obom zhodne 30.5.2016, JUDr. Vl. Lamačkovi a JUDr. B. Blahovi, obom zhodne 6.6.2016 a JUDr. Fr. Polákovi 8.6.2016, prokurátorovi 25.5.2016, ktorí (okrem obžalovaného Ing. K. S.) ho napadli odvolaniami v zákonom stanovenej lehote. Odvolania boli na vedomie zaslané ostatným procesným stranám, z ktorých niektorí využili právo na vyjadrenie.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) dôvody odvolania podal 08.06.2016 v neprospech všetkých obžalovaných do všetkých výrokov o vine a treste vrátane oslobodzujúcich výrokov. V nich uviedol, že postup súdu považuje za nedôvodný. Najmä preto, že prijaté skutkové závery, ktoré vyústili v časti rozsudku k oslobodeniu obžalovaných v bode A./ obžaloby spod zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., resp. spod trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ako aj k oslobodeniu obž. Ing. K. S. v bode B./ aj spod obžaloby za pomoc k pokračujúcim zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., sú v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach. V priebehu trestného konania bola naprosto spoľahlivo vyvrátená obhajoba obžalovaných v tom smere, že oni ako členovia zločineckej skupiny na rôznych organizačných úrovniach na celom území Slovenska od začiatku mesiaca august 2003 až do 17.4.2007, organizovali koordinované zoskupenie osôb konajúcich za rôzne daňové subjekty v piatich reťazcov firiem, v mene ktorých deklarovali v daňových priznaniach o DPH nákup a predaj železného odpadu vyhotovením nepravdivých účtovných dokladov, najmä odberateľských a dodávateľských faktúr, dokladov o preprave tovaru atď..., teda nepravdivo deklarovali odpredanie tovaru medzi svojimi spoločnosťami už aj s DPH tak, že tovar, ktorý bol nadobudnutý bez DPH, bol akože odpredaný aj s DPH medzi svojimi spoločnosťami, v ktorých boli nasadené s nimi ovládané tzv. „biele kone", hoci reálne a v skutočnosti nedošlo k dodaniu žiadneho tovaru. Postupne vytvárali obchodné reťazce spoločností, ktorými pred daňovými úradmi vytvárali predstavu riadne fungujúcich obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých mali spoločnosti A and R, Appriori a Alfa-Omega-AAX tento odpredávaný tovar akože nadobudnúť s DPH. Na podklade takto deklarovaných nepravdivých nákupov kovového šrotu si uplatnili neoprávnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty ku škode daňových úradov v celkovej výške najmenej 546.891.644,34 Sk (18.153.476,88 Eur), o ktorú sumu sa jednotlivý členovia zločineckej skupiny a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere. Možno súhlasiť so záverom súdu, keď po dôslednom vykonaní dokazovania ustálil minimálnu výšku spôsobenej škody tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Taktiež možno súhlasiť s tým, keď súd konštatoval, že obžalovaní svojím konaním porušili záujem štátu na správnom vymeraní dane, lebo postupným vyhotovovaním účtovných dokladov o nákupe a predaji tovaru v čase a rozsahu konkrétne uvedenom v skutkovej časti rozsudku, ktoré ale neodrážali skutočný tok tovaru medzi daňovými subjektmi, pričom tieto účtovné doklady boli zahrnuté aj do daňových priznaní o DPH, čím nedošlo k správnemu vymeraniu dane, teda bol spáchaný trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák. anedošlo k spáchaniu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák., prípadne toho istého trestného činu, ale podľa § 148a Tr. zák. účinného do 31.12.2005 tak, ako bolo konanie obžalovaných právne kvalifikované obžalobou, pretože obžalovaní daň nezadržali a nebolo preukázané ani to, že by neodviedli určenému príjemcovi splatnú daň. Nemožno sa však stotožniť s rozhodnutím súdu, keď podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaných M. T., Ing. J. R., V. T., S. Z., W. K., M. V., Ing. J. T., Q. E., Y. T., W. T. a Ing. K. S. v bode A./ ohľadne zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obžalovaných X. B., Q. S. a W. V. v bode A./ ohľadne trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní a obžalovaného Ing. K. S. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil aj spod bodu B./ ohľadne pomoci k pokračujúcim zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. K. S.. V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku v bode A./, teda zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., resp. trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, súd poukázal na to, že z hľadiska praktického riešenia legislatívnych problémov s právnym definovaním „organizovanej kriminality" je významný dokument EÚ z 21.12.1998
- Joint Action on making it a criminal offence to participate of criminal organization in the Member States of European Union - 98/233 JHA, v rámci ktorého Európska komisia rozlišovala povinné a voliteľné kritéria, a to : záväznými (povinnými) identifikačnými znakmi sú : 1/ spolupráca viac ako dvoch osôb, 2/ dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie skupiny, 3/ podozrenie alebo usvedčenie z páchania vážnej trestnej činnosti, 4/ s cieľom produkovať zisk alebo získať moc a voliteľnými kritériami sú : 5/ každý účastník má špecifickú úlohu, 6/ skupina využíva určitú formu vnútornej disciplíny a kontroly, 7/ používa násilie alebo iný prostriedok zastrašovania, 8/ ovplyvňuje politiku, média, verejnú správu, orgány činné v trestnom konaní, riadení súdnictva alebo ekonomiky pomocou korupcie alebo iných prostriedkov, 9/ používa komerčné a podnikateľské štruktúry, 10/ zapája sa do prania špinavých peňazí, 11/ pôsobí na medzinárodnej úrovni. Pokiaľ organizácia spĺňa minimálne šesť z týchto kritérií, pričom kritéria 1/ až 4/, musia byť prítomné, v tom prípade možno hovoriť o organizovanej kriminalite. Podľa názoru súdu výsledky dokazovania preukazujú splnenie prvých troch povinných kritérií a z voliteľných kritérií bola preukázaná iba čiastočná existencia používania podnikateľských štruktúr. Medzi vykonanými dôkazmi neboli priame alebo ucelený rad nepriamych dôkazov, ktoré by preukazovali vedomosť obžalovaných o existencii nejakej zločineckej skupiny a ich úmysle byť členmi tejto zločineckej skupiny, resp. ich úmysel byť činnými pre takúto skupinu, pričom ide o úmyselné trestné činy. Pre absenciu potrebných kritérií a kvalifikačných predpokladov uvedených v § 129 ods. 4, § 296 Tr. zák., resp. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. nebolo možné konštatovať, že sa stal skutok kvalifikovaný ako je uvedené vyššie. Súd vo vzťahu k obžalovanému Ing. K. S. uviedol, že aj po vykonaní dokazovania vznikla špecifická situácia. Výsledky domovej prehliadky zo 17.04.2007 potvrdzujú, že bolo zaistených väčšie množstvo účtovných dokladov, ale tento obžalovaný bol účtovníkom a je logické, že tieto doklady mal u seba. Bez akýchkoľvek pochybností nebolo bezpečne preukázané ani to, že úmyselne mal zadovažovať niektorým obžalovaným podpísané čisté papiere formátu A4 a čisté nevyplnené účtovné doklady. V súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech páchateľa, dospel súd preto k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je stíhaný, spáchal obžalovaný Ing. K. S., a preto bol oslobodený. Napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti nie je podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov, ktorým súd neodôvodnene neuveril a ktoré neprijal, hoci tieto korešpondujú s celým priebehom podvodného postupu obžalovaných, vyznieva tendenčne a jednoznačne v ich prospech. Ide o nelogický spôsob hodnotenia dôkazov, ktoré boli produkované pod ťarchou trestnej zodpovednosti zo spáchania trestných činov krivej výpovede a krivého obvinenia. Ohľadne organizovaného zločinu prokurátor poukázal na znenie zákona č. 183/1999 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 140/1961 Zb., kde definoval pojem zločinecká skupina, čo bolo doplnené zákonmi č. 429/2002 Z.z. a č. 403/2004 Z.z. Následne k definovaniu zločineckej skupiny došlo zákonom č. 300/2005 Z.z. v § 129 ods. 4 Tr. zák. a jeho novelizovaním zákonmi č. 257/2009 Z.z. a č. 576/2009 Z.z., pričom na tieto zmeny je poukázané aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2014, sp. zn. 5 To 9/2013, ktorý korešponduje aj s judikatúrou súdov Českej republiky. Z toho dôvodu malo byť konanie obžalovaných posúdené vzhode s obžalobou, teda, že trestná činnosť bola páchaná aj zločineckou skupinou. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny v časti, kde súd podľa § 285 písm. a/, písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaných a súčasne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil I. stupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Ing. K. S. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Baláža 1.7.2016. V ňom uviedol, že dôvody odvolania prokurátora z 8.6.2016 sú nekonkrétne a zavádzajúce. V trestnom konaní platia zákonné ustanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Skutkový stav veci sa zisťuje v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, avšak Trestný poriadok neustanovuje žiadne pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu, resp. silu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. možno konštatovať, že súdu rozhodujúcemu o vine obvineného nemožno prikázať, o ktoré dôkazy má oprieť svoje rozhodnutie, a už vôbec nie - akú relevanciu má prikladať jednotlivým vykonaným dôkazom. V danom prípade senát špecializovaného trestného súdu v odôvodnení rozsudku na základe nazhromaždených dôkazov v spise a dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní - síce stručne (v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por.), ale jasne a presvedčivo rozviedol, že obžalovaní nekonali ako zločinecká skupina, ale iba ako organizovaná skupina. Iba obžalovaný M. T. mal znalosti z nákupu a predaja druhotných surovín, najmä železného šrotu a farebných kovov a tento tovar je možné získať od niektorých predajcov aj za cenu bez DPH v pomerne zaujímavých množstvách. Ostatní obžalovaní takúto vedomosť nemali a v tejto oblasti sa začali pohybovať až po zoznámení s obžalovaným Š. T., alebo po oslovení obžalovaným Ing. J. R. a získaní na spoluprácu. Táto spolupráca v podstate spočívala iba v založení obchodnej spoločnosti, zriadení účtu v banke, podpisovaní nevyplnených účtovných dokladov, alebo čistých papierov formátu A4, prípadne vo vyberaní hotovosti z účtov v bankách a ich odovzdávaní obžalovanému Š. T. alebo obžalovanému Ing. I. R., pričom však konaním týchto dvoch obžalovaných, ale ani konaním ďalších dvanástich obžalovaných nedošlo k naplneniu zákonných znakov charakteristických pre zločineckú skupinu. Absentovala štruktúrovanosť aj keď možno pripustiť, že ich činnosť mala aj určité znaky plánovitosti a koordinovanosti konania za účelom dosiahnutia cieľa, ich činnosť bola založená len na báze dobrovoľnosti a nie na báze prísnych pravidiel typických pre zločineckú a teroristickú skupinu ako najvyššej formy organizovaného zločinu. V danom prípade, ich skutky boli súdom posúdené správne len ako skutky spáchané organizovanou skupinou. S odôvodnením súdu sa plne stotožňuje. Dôvody odvolania prokurátora sú len v rovine tvrdení, domnienok, dohadov a hypotetických úsudkov s poukazom na dôkazy nájdené pri domovej prehliadke vo firme Rekon, s.r.o., donesených listín - dokladov neznámou osobou na Daňový úrad v Senci, jeho súkromné vzťahy s riaditeľkou daňového úradu a na niektoré jeho telefonické rozhovory týkajúcich sa zabezpečenia účtovníckych a s nimi súvisiacich prác pre Appriori, s.r.o., resp. jej obchodných partnerov. Ani v prípravnom konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný ani jediný dôkaz, ktorý by obžalobca hodnoverne preukázal svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Pritom poukázal na výpovede obžalovaných K., ktorého mal vyšetrovateľ usmerňovať vo výpovedi 25.7.2007, V., T. a T., pričom na preverenie týchto výpovedí vyšetrovateľ odmietol vykonať obhajobou navrhnuté dôkazy. Pri uznaní viny musí ísť o dôkazy, priame alebo nepriame, ktoré tvoria ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich dôkazov, na základe ktorých možno dospieť k jednoznačnému záveru o vine obvineného. Takáto reťaz dôkazov proti nemu však v tejto veci preukázaná jednoznačne nebola. Súd musí zistiť skutočný stav bezpečne - bez dôvodnej pochybnosti - v žiadnom prípade nestačia iba tvrdenia, domnienky, dohady a hypotetické úsudky, tzv. „niektorých zistení", ako tomu bolo v tomto prípade. V tej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2.4.2014, sp. zn. 2 Tost 4/2014. Výrok napadnutého rozsudku, ktorý sa dotýka jeho osoby, je zákonný, vecne správny, presvedčivo odôvodnený a konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané správne a v súlade so zákonom. Navrhuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora pre jeho nedôvodnosť zamietol.
Dôvody odvolania podal obžalovaný M. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Bohumíra Bláhu 15.06.2016 proti výrokom o vine, treste a škode a proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzali. V nich navrhol napadnutý rozsudok zrušiť pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, a preto že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhla obhajoba, napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, uložený trest je neprimeraný a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom.
K výroku o vine uvádza, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný (§ 285 písm. a/ Tr. por.) a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom (§ 285 písm. b/ Tr. por.). Podľa obžaloby M. T. mal založiť zločineckú skupinu a byť pre ňu činný, zosnoval a riadil neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a mal tak urobiť vo veľkom rozsahu a závažnejším spôsobom konania. Vo vymedzenom skutku - skutkovej vete obžaloby nie je popísané jediné konanie obžalovaných, ktorí by v mene akejkoľvek obchodnej spoločnosti uvedenej v obžalobe žiadali u správcu dane (ďalej len DÚ - daňového úradu) vrátenie DPH. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej len OČTK) v prípravnom konaní a prokurátor v konaní pred súdom nezískali a nenavrhli vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že v inkriminovanom období došlo aspoň jediný raz v niektorej obchodnej spoločnosti uvedenej v obžalobe k podaniu žiadosti o vrátenie DPH u DÚ. V skutočnosti žiadna z obchodných spoločností, ktorá v období rokov 2003 až 2007 dodávala tovar obchodným spoločnostiam Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., a ani tieto dve spoločnosti samotné v uvedenom období nikdy nežiadali od DÚ vrátenie DPH v akejkoľvek jej časti. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam prokurátor i po ukončení dokazovania pred súdom v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe. Najobjektívnejším dôkazom o vyvrátení obvinenia o neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie DPH sú všetky vyjadrenia z dožiadaných DÚ, z ktorých ani jeden netvrdil, že by si ktokoľvek v obžalobe uvedených daňových subjektov podal žiadosť o vrátenie DPH. Naopak zo správ dožiadaných DÚ je zrejmé, že z daňových priznaní v obžalobe uvedených platcov DPH (vrátane obchodných spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o.) v rokoch 2003 až 2007 vyplývajú daňové povinnosti a nie nároky na vrátenie dane. Znalec Ing. Gdovin podľa zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 25. a 26. februára 2013 (str. 34) na otázku obhajoby uviedol, že nemal podklady k tomu, aby sa vyjadril k otázke, či niektorá z obchodných spoločností, ktorú skúmal, žiadala v inkriminovanom období o vrátenie dane, že také zadanie ani v uznesení vyšetrovateľa nedostal a sám počas dokazovania nezistil, že by niektorá z týchto spoločností žiadala o vrátenie dane. V znaleckom posudku Expertízneho a edukačného inštitútu č. 1/2016 (str. 83) je konštatované, že im, ale ani znalcovi Ing. Gdovinovi nebola zadaná úloha skúmať, či posudzované subjekty dostali zaplatenú DPH od svojich odberateľov a či z nej po zákonnej dobe jej zadržania, v zákonom ustanovenej lehote odviedli nimi vypočítanú vlastnú daňovú povinnosť, alebo či nedostali od odberateľov zaplatenie faktúr, teda ceny protihodnoty svojej dodávky plus z nej vypočítanú DPH a napriek tomu či zaplatili z vlastných prostriedkov svoju daňovú povinnosť DPH štátu, ale ani to, či v lehote zaplatili DPH svojmu dodávateľovi. Preto nebolo možné ekonomicky vyčísliť akú splatnú sumu DPH platiteľ zadržal a neodviedol určenému príjemcovi DPH, alebo akú sumu zo svojich prostriedkov nezaplatil ako splatnú DPH určeným príjemcom. Z vyjadrení daňových úradov nevyplýva, že by si niektorá z obchodných spoločností, ktorú obžaloba uvádza ako súčasť tzv. reťazca, uplatňovala nárok na vrátenie dane z DPH, nevyplýva to ani z vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR, ani zástupca tohto orgánu vypočutého v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Svedok Ing. Y. B., zástupca Finančného riaditeľstva SR vo svojej výpovedi podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. - 20.03.2013 neuviedol, že by niektorá z obchodných spoločností v reťazci ani spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., uplatňovali nárok na vrátenie DPH.
Uznesením vyšetrovateľa zo 16.04.2007, ČVS: PPZ-1/BPK-V-2007 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa druhej aliney § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovomzáklade, že k dokonaniu skutku došlo tak, že odberatelia obchodných spoločností od Appriori a Alfa- Omega-AAX „nepravdivé faktúry a obchodné prípady zaúčtovali do účtovníctva jednotlivých spoločností, tie následne vyhotovili ďalšie faktúry, ktorými pred príslušnými daňovými orgánmi deklarovali v doposiaľ presne nešpecifikovaných prípadoch vývoz mimo územia SR, a to priamo alebo prostredníctvom iných doposiaľ nestotožnených spoločností zaoberajúcich sa vývozom tovaru, a to najmä do ČR, Rakúska, Maďarska, Poľska, Nemecka, Talianska, Belgickas, Francúzka, Veľkej Británie a iných doposiaľ nezistených štátov, pričom na podklade takto deklarovaných vývozov, osoby konajúce v mene odberateľov od Appriori a Alfa-Omega-AAX, zaoberajúcich sa vývozom tovaru do zahraničia si neoprávnene uplatnili u správcu dane na príslušných DÚ SR podľa sídiel týchto spoločností nárok na odpočet DPH, pričom na základe takto neoprávnene uplatneného nároku na odpočet dane došlo zo strany príslušných správcov dane k vráteniu dane. Z vyjadrenia zástupcu Finančného riaditeľstva SR však vyplýva, že takéto tvrdenie sa ani po takmer po 7 rokoch nepotvrdilo. Podľa prokurátora je zrejmé, že obchodné spoločnosti, ktoré nadobudli tovar od spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX sa na tomto nijakým spôsobom nemohli obohatiť tým, že si uplatnili nárok na vrátenie DPH.
Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaných ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. a/ k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. podľa zákona účinného do 30.9.2012, čo však dokazovaním nebolo preukázané, naopak ním bolo zistené, že skutok sa nestal. K druhej aliney (zistenie neoprávnených žiadostí o vrátenie daní) alebo prvej aliney (zadržanie, či prijatie dane a jej neodvedenie správcovi dane) podľa § 277 ods. 1 Tr. por. neboli dôkazy zaistené v prípravnom konaní a v konaní pred súdom neboli takéto dôkazy vykonané a nebolo to ani predmetom znaleckého dokazovania. Prokurátor vylúčil možnosť právnej kvalifikácie ako zločin skrátenia dane s poukazom na to, že z konania páchateľov tejto zločineckej skupiny je zrejmé, že títo nekonali s úmyslom obohatiť sa tak, že zákonná daň im nebola vymeraná vôbec, alebo nie v zákonnej miere. Na strane 110 obžaloby je uvedené, že obžalovaní ako členovia zločineckej organizácie s cieľom páchať trestnú činnosť zameranú na neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH... sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle vylákať zo Štátneho rozpočtu SR..., aby tým umožnili spôsobenie neodvedenia dane a poistného a aby uvedeným činom spôsobili značnú škodu. Teda podľa takto zdôvodnenej právnej kvalifikácie by sa mali obžalovaní dopustiť trestného činu len v štádiu nedokonaného zločinu a spôsobiť značnú škodu. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, ktorý platiteľ dane a akú daň vybral a neodviedol správcovi dane, ale ani to, aké predpisy pritom porušil, pričom je poukázané na zákon o DPH č. 289/1995 Z.z. účinného do 1.5.2004 a č. 222/2004 Z.z. účinného od 1.5.2004 a zákon o správe daní č. 511/1995 Z.z., konkrétne § 5 ods. 3. Opis skutku a jeho právna kvalifikácia by mali byť také, aby nemohli byť zameniteľné s iným skutkom, skutok z tohto pohľadu je však veľmi nepresný, nie je z neho zrejmé, aký vplyv mali faktúry zabezpečené a vykonané pred súdom, ba aj skúmané znalcami, na správnosť výpočtu dane u jednotlivých platiteľov dane a či práve tieto faktúry boli tými záznamami, podľa ktorých platitelia daní vypočítavali DPH a či práve podľa nich boli vypočítané a vypracované daňové priznania, ktoré boli v tom ktorom období predložené správcovi dane.
Vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia skutok posúdil ako trestný čin neodvedenia dane a nie ako trestný čin skrátenia dane, pričom v obvinení nie sú popísané konkrétne konania, ktorými by došlo ku skráteniu. K dokonaniu trestného činu neodvedenia dane došlo podľa vyšetrovateľa tým, že obchodné spoločnosti, ktoré odoberali tovar od spoločností Appriori a Alfa a Omega a tento po vývoze deklarovali u správcu dane a žiadali vrátiť DPH. Takto uvedený a kvalifikovaný skutok viedol orgány činné v trestnom konaní ku skúmaniu k spôsobu a rozsahu obohacovania týchto spoločností pri vývoze do zahraničia bez toho, aby boli zistené daňové doklady, ktoré viedli k skráteniu dane, či vypočítaný základ dane a vypočítaná daň a jej zaplatenie boli správne. Ani po zmene právnej kvalifikácie tak, ako je uvedená v rozsudku, bez skutkovej zmeny (totožnosť skutku) tento nedostatok nebol odstránený, pričom k daňovému trestnému činu došlo tým, že si obchodné spoločnosti neoprávnene započítali DPH na vstupe, ale opäť chýba výpočet tých daňovo relevantných dokladov, ktorými došlo ku skráteniu dane, teda v skutkovej vete chýba označenie faktúr, u ktorých súd zistil ich neoprávnené použitie pre správny výpočet DPH.
Uvedené zasahuje do práva na obhajobu a tiež pretrváva stav právnej neistoty u obžalovaných. Súd nahlavnom pojednávaní 5.2.2016 upozornil na možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku bez jeho zmeny vyplývajúceho z obžaloby, bez toho, aby z upozornenia vyplývalo o akú konkrétnu právnu kvalifikáciu ide (u § 276 Tr. zák. nie je pri odseku 2 písmeno, že namiesto § 296 Tr. zák. pôjde o § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. a u zločinu skrátenia dane nie je uvedený § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinný do 31.5.2005), čo sa obžalovaní dozvedeli až 7.3.2016 pri vyhlásení rozsudku, resp. obžalovaní B., S., V. a V., ktorí nemajú obhajcov sa tohto pojednávania nezúčastnili a ani o tejto možnej zmene právnej kvalifikácie neboli vyrozumení. Súd po odročení hlavného pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, dva dni predtým návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby zamietol. Prokurátor, ako strana v konaní túto zmenu právnej kvalifikácie nenavrhol, čím došlo k porušeniu rovnosti zbraní, pretože súd týmto postupom bol nápomocný prokurátorovi. Súd v napadnutom rozsudku na viacerých miestach konštatuje, že nebolo preukázané, že by daňové subjekty žiadali o vrátenie dane, resp. že by z ich strany došlo k zadržaniu a neodvedeniu DPH, keďže im konanie naplňujúce pojmové znaky žalovaného trestného činu podľa § 277 Tr. zák. nebolo preukázané. Obžalovaní mali byť preto oslobodení spod obžaloby. K porušeniu práva na obhajobu došlo aj tým, že obvinení nemali možnosť zúčastňovať sa na vylúčených konaniach, a to aj za situácie, že niektorí z nich sa na pojednávanie dostavili a u ďalších nebolo preukázané včasné doručenie predvolania a následne ich veci boli opätovne spojené na spoločné pojednávanie.
Poukázané je aj na obsah článku v Právnych listoch od JUDr. Petra Šamku z 25.1.2013, podľa ktorého súd je nezávislý orgán, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, preto nemá žiadny motív zisťovať skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie, súd nie je orgán, ktorý je určený na boj proti kriminalite, a preto je najvýhodnejšie, aby zisťoval skutkový stav na podklade aktivity strán a na základe voľného hodnotenia predložených dôkazov a dospel k záveru, či prokurátor uniesol, alebo neuniesol dôkazné bremeno. Porušenie zásady rovnosti strán (v rámci konfrontačnej zásady), či porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdu nemôže ospravedlniť zisťovanie tzv. objektívnej pravdy. Trestný poriadok nepozná žiadne ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť vnášať do dokazovania svoj pohľad na vec, svoje dôkazy nikým nenavrhnuté a ktoré by tak dávalo prednosť zisťovaniu objektívnej pravdy pred vyššie uvedenými zásadami.
Obžalovaný M. T. od počiatku tvrdí, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH obchodné spoločnosti Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., mali. Platiteľ dane môže uplatniť odpočet dane ak : „pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71" (222/2004 o DPH). Na základe tejto zákonom uvedenej možnosti, pri správnom zaúčtovaní faktúry o nadobudnutí tovaru do účtovníctva, od dane na výstupe odpočítaná daň na vstupe pre zistenie daňovej povinnosti, išlo o výdavky použité na zabezpečenie príjmu, pričom spoločnosti Appriori, s.r.o. a Omega plus, s.r.o. platili za dopravu a iné nákladové položky oproti faktúram, z ktorých daň zaúčtovali na odpočítanie DPH. Vždy išlo o zaúčtovanie daňových dokladov vystavených od dodávateľov, poskytujúcich tovar a služby za účelom dosiahnutia príjmu a v každom daňovom období došlo k daňovej povinnosti, nie k nadmernému odpočtu s nárokom na vrátenie DPH. Žiadne ďalšie doklady pre vznik práva zákon o DPH nevymenúva. Daňový subjekt preto v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr o dodaní tovaru, a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom poukázal na ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/, § 51, § 71 zákona o DPH. Existenciu týchto faktúr orgány činné v trestnom konaní zistili. Dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu odberateľom od obchodných spoločností Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o., orgány činné v trestnom konaní nespochybnili, naopak označujú dodanie tohto tovaru za zistené a k takémuto preukázaniu dospel i súd v rozsudku. Taktiež nespochybnil správnosť vyšlých faktúr vrátane spôsobu vypočítania DPH od spoločnosti Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o., na odberateľov. Deklarovaný nákup kovového odpadu a cenných kovov spoločnosťami Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega- AAX, s.r.o., za obdobie od mesiaca august 2003 až do marca 2007, z dôvodu, že vraj nedošlo k zdaniteľným plneniam - neuskutočnilo sa dodanie tovaru, ktorého nákup a predaj bol deklarovaný, uplatnili u správcov dane neoprávnený nárok na odpočet DPH v celkovej výške 579 757 291, 71 Sk zo základu dane najmenej 3 043 133 887, 74 Sk. Ak by bolo pravdivé vyššie uvedené nedodanie tovaru, potom nie je možné ani určenie daňovej povinnosti za dodanie tovaru označeným odberateľom, predsa je zrejmé, že bez uskutočnenia dodávok v tak obrovskom rozsahu, ktorý predstavuje vo vyjadreníprotihodnoty, ktorú dodávateľ prijal, viac ako 3 miliardy korún, by tieto obchodné spoločnosti ani neboli schopné k takým zdaniteľným plneniam. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, lebo to vyvracajú zistenia u odberateľov obchodných spoločností Appriori, s.r.o., a Alfa- Omega-AAX, s.r.o., ale aj znalecký posudok Expertízneho a edukačného inštitútu+ č. 1/2016, ktorý je doplnkom k znaleckému posudku č. 1/2014, v ktorom sa vyjadruje k záverom znaleckého posudku Ing. Gdovina č. 1/2008 jeho doplnku č. 7/2015, v ktorých odpovedal na tie isté otázky, aké boli zadané Ing. Gdovinovi. Najpodstatnejším zo znaleckého posudku inštitútu je to, že analýzou z predložených dokumentov sa zistilo, že sú nekompletné - neúplné, a preto nemožno konštatovať, aké boli skutočné toky materiálov - tovarov medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré boli predmetom skúmania znaleckým posudkom č. 1/2008. Teda nezodpovedajú v plnej miere a plne objektívne na otázky, a podľa týchto zistení spochybnil správnosť výpočtov uvedených v tabuľkách posudku Ing. Gdovina. Závery v znaleckom posudku č. 1/2014 nie sú týmito novými dokumentmi nijak ovplyvnené. Spoločným znakom novo predložených dokumentov je, že daňové úrady mali k dispozícii podklady z trestného spisu, teda i doruby daní vykonaných podľa zistenia z faktúr z trestného spisu, teda presne tých istých dokumentov ako Ing. Gdovin pri vypracovaní posudku. Nebolo teda zistené, ako faktúry zabezpečené v spise ovplyvnili daňové priznania jednotlivých zisťovaných spoločností, pretože nebolo preukázané, že tieto faktúry tvorili podklady pre daňové priznania predložené správcom dane. Bolo zistené len to, že daňové úrady po začatí trestného stíhania vykonali z trestného spisu zisťovanie, podľa ktorého vykonali doruby u jednotlivých obchodných spoločností. Z toho ale vyplýva, že doposiaľ sa nepodarilo zistiť, ako pre trestné konanie zabezpečené faktúry a podľa nich vypočítaná škoda v trestnom konaní ovplyvnili daňové priznania jednotlivých obchodných spoločností a ako ovplyvnili správne vypočítanú daň týmito spoločnosťami a či vôbec bolo podľa týchto faktúr vypracované daňové priznanie u jednotlivých subjektov, a teda ako ovplyvnili platenie daní. Dokumenty nedávajú odpovede na to, ako a kde nadobudli spoločnosti prvé v reťazci tovar, ktorý následne predávali spoločnostiam druhým v reťazci. Znalecký posudok inštitútu popiera použitý termín nelegálny a neexistujúci tovar, ktorý použil Ing. Gdovin a argumentuje pri tom zákonom o DPH, ktorý naopak určuje povinnosť v obžalobe vymenovaným spoločnostiam, a to už od prvého článku v reťazci fakturovať dodávky tovarov s náležitosťou faktúry podľa § 71 zákona o DPH, teda vrátane DPH ako osobami zdaniteľnými a registrovanými podľa § 4 zákona o DPH s predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Ďalej sú potom tieto spoločnosti povinné tieto plnenia započítať do základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorý hovorí, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Právo na odpočítanie dane platiteľom potom vykonali podľa § 49 zákona o DPH, v ktorom sa uvádza, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania. Tento znalecký posudok inštitútu vysvetlil nesprávnosť tvrdenia v posudku Ing. Gdovian, že tovar ktorý účtovne prešiel zo spoločnosti v prvej v reťazci do spoločnosti nasledujúcej v reťazci, neexistoval, alebo bol obstaraný nelegálne. Šrot nie je možné považovať za nelegálny tovar a je nutné ho považovať za hmotný majetok, dodanie ktorého je nutné považovať v súlade so zákonom o DPH. Tvrdenie súdu, že oba tieto znalecké posudky inštitútu a Ing. Gdovina dospeli k rovnakým zisteniam, je v rozpore s obsahom týchto posudkov, pričom závery znaleckého posudku znalca Ing. Gdovina ohľadne odpovedí na otázky vyšetrovateľa sú nesprávne a nesprávne sú aj výpočty výšky škody. Oba tieto znalecké posudky sa zhodujú iba v tom, že sa nepodarilo zistiť tie obchodné spoločnosti, od ktorých získali tovar obchodné spoločnosti ako prvé v reťazci. Práve opakované návrhy (6.7., 22.7. a 12.8.2010, 7.11.2013, 17.10.2014, 5.2.2016) na výsluch svedkov, ktorí k tejto skutočnosti ohľadom nadobudnutia tovaru mohli podať relevantné výpovede, súd tesne pred vyhlásením rozsudku odmietol z dôvodu, že sú nad rámec dokazovania, hoci v rozsudku na viacerých miestach konštatuje, že sa nepodarilo zdokumentovať prvotný nákup tovaru. Skutočný stav má v trestnom konaní prednosť pred stavom právne deklarovaným, skutočnosť, či daňový doklad (spravidla faktúra) len simuluje uskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. vynaloženie určitého výdavku, však musí preukazovať orgán činný v trestnom konaní a nemôže v tomto smere len mechanicky prevziať výsledky daňového konania.
V odvolaní proti výroku o náhrade škody, ktorým bolo Finančné riaditeľstvo SR odkázané s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie s poukazom na to, že to vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, je nesprávne. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. 4 To 5/2014)vyplýva dokonca i to, že nárok na náhradu škody v takomto konaní ani nie je možné uplatniť. Nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom skrátenia dane, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona o DPH a daňového poriadku. Skrátená daň sa nevymáha žalobou v občianskoprávnom konaní, ale príslušný orgán vydá na jej nedoplatok rozhodnutie, ktoré je samo o sebe podkladom pre doplatenie a vymáhanie skrátenej platby.
Ďalšie porušenia v konaní, ktoré rozsudku predchádzali spočívajú v tom, že o sťažnosti z 5.9.2013 proti uzneseniu o uložení pokuty z 3.9.2013 nebolo doposiaľ rozhodnuté. Rozhodnuté nebolo ani o zaistených peňažných prostriedkoch na základe príkazov prokurátora zo 17. a 18.4.2007, pričom nebolo k tomu vykonané žiadne dokazovanie. Rovnako sa to týka aj uznesení prokurátora o zaistení majetku.
Organizovaná skupina a účastníctvo vo forme pomoci je v rozsudku nepreskúmateľné, lebo súd v ňom neuviedol, ako preukázal ich vedomosť o tom, ako sa účtuje v uvedených firmách a ako sa v nich vykonávali odpočty. Ich zistené čiastočné konanie v žiadnom prípade nepreukazuje takú činnosť, ktorá by mala akýkoľvek vzťah k sledovanému zámeru vykonať útok na vzťah chránený trestným zákonom, čo je evidentné najmä u rodinných príslušníkov obvineného M. T., pričom z toho istého dôvodu bol správne oslobodený Ing. K. S.. Vyšetrovateľ vo vznesení obvinenia tvrdil, že spoločný zámer všetkých obvinených smeroval k pomoci pre obchodné spoločnosti vyvážajúce tovar do zahraničia, aby sa tým vytvorili podmienky pre vrátenie DPH, prokurátor túto reťaz „skrátil" a tvrdil, že príjemcom vratiek boli firmy obvineného T. a súd odsúdil obvinené osoby za skrátenie dane za to, že ako dodávatelia pre firmy obvineného T. dodali fiktívne faktúry pre účely skrátenia dane. Rozdiel v kauzalite u orgánov činných v trestnom konaní je zrejmý. No podľa všetkých troch orgánov je spoločný zámer u obvinených preukázaný, hoci práve ten je u týchto orgánov zistený a právne kvalifikovaný odlišne. Podľa uvedených skutočností je jasne preukázané, že sa skutok podľa obžaloby kladený za vinu obžalovaným nestal a nestal sa ani skutok podľa rozsudku.
Odvolanie proti výroku o treste poukazuje na to, že trestné stíhanie začalo v roku 2007. Odo dňa dokonania skutku, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný ubehlo 9 rokov. Nie sú žiadne poznatky o tom, že by v uvedenom čase páchal obvinený akúkoľvek protispoločenskú činnosť. Možno mať dôvodné pochybnosti, že by bolo v tomto prípade potrestanie spravodlivé a v súlade s čl. 6 Dohovoru.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 Tr. por. a vec vrátiť súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a opäť rozhodol.
Dôvody odvolania obžalovaný X. B. podal 17.6.2016 a 7.7.2016 aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Františka Poláka. V nich uviedol, že v roku 2003 ho oslovil T., že potrebuje sprostredkovateľskú firmu na nákup a predaj farebných kovov, ktorá mala slúžiť na nejaké daňové zvýhodnenie na daň zo zisku. T. ho vtedy skontaktoval s vtedajšou účtovníčkou a tá ho presvedčila, že na tom nie je nič zlé a že všetko je v súlade s daňovými predpismi a zákonmi. Tak sa stal konateľom a majiteľom firmy A and R, ktorá kupovala sprostredkovane farebné kovy po celom Slovensku a predávala ich firmám Appriori, Medeko, MR Trading, Saker, Globmetal a ešte možno aj rôznym iným firmám. Koncom roka 2005 stratil účtovníctvo, a tak nemal k dispozícii žiadne dodávateľské, ani odberateľské faktúry. Potom s tým obchodom prestal, lebo nevedel, aké môže mať strata dokladov následky. V apríli 2007 ho zobrali policajt, 18 mesiacov bol vo väzbe, a teraz bol odsúdený na 7 rokov. Z rozsudku mu vôbec nie je jasné, prečo, čo konkrétne mal robiť v organizovanej skupine, akú tam mal úlohu. Mal sa vraj obohatiť o veľké milióny v Eur. Z rozsudku nie je jasné, ako sa to malo stať a koľko miliónov Eur teda má. Nie je mu jasné, prečo policajti obvinili iba jeho a T. a ostatných konateľov firiem, ktorým tiež dodával a tiež nevedia tieto firmy preukázať sa jeho faktúrami na vstupe, nikoho ani neobvinili, ani im za jeho dodávky nevyrubil doplatok DPH. Myslí si, že táto policajná akcia bola zameraná za účelom likvidácie T.. Konštatuje tiež, že do momentu jeho zadržania, ani ešte dlho potom mu DÚ nevyrubil žiadny nedoplatok na DPH. Nie je mu jasné akým spôsobom špeciálny súd dospel k vyčísleniu škody. V prvom posudku znalca Ing. Gdovina sa píše, že pre chýbajúce doklady môže byť jeho číslo ohľadom výpočtu škody iba orientačné, resp. značne skreslené a pri prvom výsluchu nevedel povedať do akej miery. ProfesorHaluška vo svojich záveroch znaleckého posudku skonštatoval, že nie je možné určiť výšku škody z dodaných dokladov. Tvrdenie súdu je v rozpore so závermi znalcov, pretože ani jeden sa neodvážil škodu potvrdiť. Súd neprihliadol ani trochu na závery znaleckého posudku znalca prof. Halušku, ani sa k ním nevyjadril, ani nevysvetlil, prečo ich nerešpektuje. Pritom závery oboch znaleckých posudkov Ing. Gdovina majú nulovú výpovednú hodnotu. Odvoláva sa proti výške škody, ku ktorej súd dospel. ani nevie ako. Ďalším dôvodom jeho odvolania je náhla zmena právnej kvalifikácie obžaloby z neodvedenia dane a poistného na krátenie dane a poistného. Súd túto kvalifikáciu zmenil v poslednej chvíli dokazovania. Keďže na ďalšom pojednávaní zamietol všetky ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, čím absolútne nedostali žiadnu šancu sa brániť proti kráteniu dane na DPH. Vrchol všetkého je, že prokurátor stále háji pôvodné znenie, že daň bola neodvedená na základe vratiek, čo súd na druhej strane neguje. Ďalej sa odvolávam proti tomu, že súd nevypočul väčšinu svedkov navrhnutých prokurátorom a ani jedného svedka navrhnutého obhajobou. Tým došlo k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu. Odvoláva sa aj proti tomu, že od začiatku hlavného pojednávania na súde mu nie je jasné, proti akému skutku sa má brániť, či proti skutku vo vznesení obvinenia, alebo proti skutku obžaloby. Tým tiež došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Odvoláva sa aj proti tomu, že súd preniesol bremeno dokazovania na obžalovaných, a to tak, že kladie obžalovaným za povinnosť preukázať nadobudnutie tovaru na vstupoch spoločnosti prvých v rade, a to je pritom identický postup ako pri daňovej kontrole, kde je bremeno na daňovníkovi. V trestnom stíhaní je to naopak, tam sa má dokazovať obžalovanému. Súd nedokázal pôvod tovaru, nevie ho určiť, nevie povedať, kde, kedy, od koho, ani za koľko bol tovar kúpený. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že celý proces bol účelový a zmätočný. Odvolávam sa teda ešte raz proti všetkým uvedeným skutočnostiam.
Odvolanie ďalej doplnil tým, že súd v rozsudku konštatuje, že ako konateľ spoločnosti A and R nepredložil na výzvu daňového úradu podklady potrebné pre kontrolu, naopak predložil potvrdenie o nahlásení straty, či krádež uvedených dokladov polícii. V rozsudku sa tiež uvádza, že prostredníctvom pána V. nakupoval tovar z rôznych výkupní, ktoré spravidla nie sú plátcom DPH, a preto si prostredníctvom firmy A and R nemohol uplatňovať DPH na vstupe. Táto úvaha súdu je nepodložená dôkazmi, nakoľko doklady spoločnosti A and R boli odcudzené, preto ani daňový úrad nemohol konkretizovať takéto porušenie zákona, keď nemohol určiť, od ktorých výkupní bol tovar do spoločnosti A and R nakúpený a či plátcom DPH tieto výkupne boli, či nie. Vo funkcii konateľa spoločnosti bol na požiadanie Ing. R., dokladom a riadeniu spoločnosti sa venoval, mal osobné problémy s alkoholom a jeho konanie možno považovať skôr za nezodpovedné ako úmyselný trestný čin. Z uvedeného dôvodu sa k výpočtom znalcov, hodnoteniu výšky skrátenia dane a spôsobu jej krátenia vyjadrovať nebude, nakoľko je vo vzťahu k jeho konaniu táto skutočnosť bezpredmetná. Súd nemal preukázané, že strata či krádež dokladov spoločnosti A and R bola fiktívna, ale konštatuje, že obstaraný tovar touto spoločnosťou z účtovného hľadiska nebol, alebo bol fiktívny, alebo bol nadobudnutý nelegálne, prípadne nejakou trestnou činnosťou, a preto nebolo možné daň na vstupe uznať. Toto sa nemohlo diať náhodne bez toho, aby o tom on a Š. T. nevedeli. Toto je len úvaha súdu nepodložená dôkazmi. Súd mal v danom prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo. Súd ho uznal za vinného z pomoci k pokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane a poistného vo veľkom rozsahu. Lenže úmyselné konanie X. B. vo forme pomoci s priamym vedomím, že koná v rozpore so zákonom v tom, že ako konateľ podpisoval listiny (čo bola v zásade jeho povinnosť ako konateľa spoločnosti), a tým mal automaticky vedieť, že listiny sú podložené fiktívnym obsahom, nie je ničím preukázané. Vedomosť a úmysel konať v rozpore so zákonom, niekomu pomôcť krátiť daň, mu preukázaná ničím nebola. Za svoje postavenie v spoločnosti mal zrejme riadny plat, čo nemožno automaticky považovať za dôkaz, že pomáhal pri páchaní akejkoľvek trestnej činnosti. Naopak plne súhlasí s rozhodnutím súdu oslobodiť X. B. spod obžaloby za trestný čin založenia podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. To akými znakmi sa vyznačuje zločinecká skupina, aké základné predpoklady na jej existenciu musia byť splnené, akým spôsobom súd hodnotil konanie obžalovaného B. a spol. v rozsudku veľmi podrobne a správne rozviedol.
K odvolaniu prokurátora poukázal na to, že prokurátor nesúhlasí s oslobodením X. B. z trestného činu založenia podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny. Odôvodňuje to iným výkladom ako súd, avšak nepoukazuje na žiadny taký dôkaz, ktorý by bezpečne potvrdzoval spáchanie tohto skutku X.B.. Nepoukazuje na žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval čo i len vedomosť, ak už nie úmysel vedome konať v rozpore so zákonom a vedome úmyselne páchať trestnú činnosť.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovaného X. B. spod obžaloby oslobodí, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, resp. podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vráti I. stupňovému súdu na nové konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaní W. K., M. V. a Q. S. prostredníctvom ustanoveného (03.06.2016) obhajcu JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD. podali 13.06.2016 a 24.6.2016 odvolanie aj so zhodným odôvodnením, proti výrokom o vine a treste a naň nadväzujúcim výrokom ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Poukázali na to, že skutkové zistenia súdu sú neúplné a nejasné, nakoľko súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Majú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov a uložený trest považujú za neprimeraný. Nemali vedomosť o nelegálnom charaktere obchodných operácii a nevedeli, aký úmysel sleduje svojím konaním obžalovaný M. T.. Nevyhnutným predpokladom účastníctva na trestnom čine je úmyselné zavinenie, preto je vylúčené účastníctvo z nedbanlivosti. Účastníctvo predpokladá úmysel vzťahujúci sa na páchateľovo konanie, pričom úmysel sa musí týkať aj úmyselnej účasti vo forme pomoci. Súd prvého stupňa nijakým spôsobom nepreukázal, že ich konanie bolo úmyselné, a že úmysel smeroval k pomoci k spáchaniu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b, písm. i/ Tr. zák., resp. podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Obžalovaný W. K. uviedol, že obchodovanie zo železným šrotom a farebnými kovmi mu v roku 2006 navrhol obžalovaný M. T., nakoľko potreboval sprostredkovateľskú firmu na obchodné zabezpečenie dodávky oceľového šrotu a farebných kovov vo veľkých množstvách, riadne si viesť účtovníctvo a komunikovať s daňovými úradmi, s čím súhlasil. Ing. K. S. bol ubezpečený, že všetko je legálne a je to kvôli zvýhodneniu na dani zo zisku. Svoje podnikanie vykonával v súlade so zákonom a bez akejkoľvek vedomosti o trestnej činnosti potvrdzuje aj výpoveď účtovníčky spoločnosti SK Metal+ V. X., v ktorej uviedla, že ju nikdy nežiadal o zníženie základu dane a po upozornení daňovým úradom na povinnosť viesť skladové zásoby, si túto povinnosť v súlade so zákonom spoločnosť SK Metal+ plnila. Nebol si a nie je vedomý toho, že by páchal nejakú trestnú činnosť, vždy spolupracoval s daňovými úradmi, zúčastnil sa všetkých daňových kontrol a pojednávaní pred správcom dane. Na daňovom úrade mu potvrdili, že podľa nich je všetko v poriadku, lebo tovar naozaj existuje a že nie je povinný mať skladovú evidenciu a priestory, pokiaľ zakúpený tovar v ten istý deň predá v tom istom množstve. V tej dobe, keď sa mal dopustiť pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného neexistoval zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, to znamená, že mohol na príjmový a výdavkový pokladničný doklad zinkasovať akúkoľvek sumu bez obmedzenia. Niekoľko rokov po skončení daňovej kontroly bol predvolaný na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave, na ktorý bola jeho vec postúpená z podnetu Ing. Y. B., kde dospeli k záveru, že nemá žiadne podlžnosti voči daňovému úradu na DPH. Oznámili mu však, že je dlžný na dani s príjmu, z titulu nedoplatku vo výške 400 tisíc Sk, ktorý mal zaplatiť do 31.3.2007. Z toho dôvodu bol daný daňovým úradom podnet na výmaz spoločnosti SK Metal+, a.s., z obchodného registra a 9.7.2011 uznesením Okresného súdu Bratislava I mu bola zrušená uvedená spoločnosť bez likvidácie. Hoci to súdu oznámil, nezaoberal sa s tým. Zmena právnej kvalifikácie mu nebola oznámená, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti, ale aj jeho právo byť o tom informovaný v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Tdo 48/2011. Obžalovaný M. V. uviedol, že bol oslovený neznámou osobou, aby sa stal konateľom spoločnosti T&T Bussines. Jeho úlohou bolo len figurovať ako konateľ uvedenej firmy, pričom nemal a nemá žiadnu vedomosť o tom, ako firma funguje ani o tom ako fungujú ďalšie obchodné spoločnosti obžalovaného M. T.. Obžalovaný Q. S. sa vyjadril, že nevie o tom, akým spôsobom sa stal konateľom spoločnosti Alias+, nevie nič o tom akým spôsobom bolo vedené účtovníctvo a kto ho viedol, tiež nemá vedomosť o zamestnancoch, majetku a sídle spoločnosti Alias+, na daňových priznaniach, ktoré mu boli predložené nespoznal svoj podpis. Zhodne títo obžalovaní uviedli, že u nich absentuje úmysel účasti na trestnom čine, a preto je ich účastníctvo na trestnom čine vylúčené. Z dokazovania je zrejmé, že konali v presvedčení, že všetky ich úkony týkajúce sa ichpodnikania sú legálne, a teda konali v negatívnom skutkovom omyle, pri ktorom je vylúčené úmyselné zavinenie, a teda aj účasť na trestnom čine. Obžalovaný M. T. ako nepriamy páchateľ ich využil, a preto nemôžu byť trestne zodpovední za trestné činy kladené im za vinu. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa oslobodil účtovníka spoločnosti Appriori Ing. K. S., ktorý sa okrem toho staral aj o skladové zásoby, zoznam dodávateľov a odberateľov, teda nepochybne mal informácie o obchodoch tejto spoločnosti, no na druhej strane ich odsúdil, pričom im prvostupňový súd, ako už bolo vyššie uvedené, vedomosť o protiprávnom charaktere uskutočnených obchodoch nepreukázal. Namietali aj spôsob, akým súd zisťoval rozsah trestného činu. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že výpočet rozsahu trestného činu je len približný, sám znalec na viacerých miestach svojej výpovede priznáva, že účtovníctvo firiem nebolo kompletné a tým, že nemal k dispozícii chýbajúce faktúry, a preto mohol byť výpočet skreslený. Znalec prof. Dr. Ing. Ivan Haluška, Drsc. vo svojej výpovedi k svojmu znaleckému posudku konštatuje neúplnosť, nekompletnosť a účtovnú nepreviazanosť určitých skupín dokumentov, ktoré boli k dispozícii, čo malo za následok, že nebolo možné zistiť, či je náklad na dopravu v tejto či onej faktúre zahrnutý. Podľa tohto znalca nie sú dostatočné dôkazy o tom, či niekto tovar prevzal, alebo neprevzal, nemá podklady na to, aby mohol označiť faktúry za fiktívne, nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne premiestnený z firmy do inej firmy a čo sa týka splnenia daňových povinností spoločností na začiatku reťazca, toto neskúmal, pretože k tomu nie sú podklady. Znalec pri opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalec Ing. Gdovin dostatočne predmet svojho skúmania nerozviedol. Ak daňový úrad posúdil, že daný obchod, napr. medzi spoločnosťou v prvom rade a spoločnosťou v druhom rade ako zdaniteľný obchod, čo uznal tým, že vyrubil daň, potom je nepodložené tvrdiť, že tovar neexistoval. Argumentom, že tovar existoval, je aj skutočnosť, ktorá sa v dokumentoch považovala za nevyvrátenú, že spoločnosti tretie v poradí, t.j. Appriori a Alfa Omega AAX predali tento tovar, že za neho zinkasovali cca 3 miliardy 600 miliónov Sk DPH. Kľúčovým problémom v skúmaní bolo, či faktúry s DPH, ktoré vystavovala prvá spoločnosť v poradí, druhá spoločnosť v poradí ju mohla, alebo nemohla uznať. Daňový úrad preskúmal, či bol obchod zdaniteľný podľa § 8 zákona o DPH, preskúmal, či základom pre vyrubenie DPH boli zdaniteľné obchody a hodnota protiplnenia, na základe toho mohol vyrubiť DPH. Faktúry boli z pohľadu zákona o DPH vystavené správne a odberateľ, t.j. spoločnosť v druhom a treťom rade v zmysle § 49 zákona o DPH, mal právo to, čo mal na faktúre, to čo aj daňový úrad potvrdil, že existovalo, použiť ako odpočet (str. 42 ods. 3 rozsudku). Podľa tohto znalca nemožno odpočet DPH, ktorý urobil Appriori a Alfa Omega AAX považovať za neoprávnený. S týmito tvrdeniami znalca sa prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal a rovnako ani s ich tvrdením, že nie je možné určiť, či sa v reťazci pohybuje identický tovar, čo znalcovi neumožňuje zostaviť dodávateľsko - odberateľský reťazec. Namietajú aj to, že prvostupňový súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy, najmä výsluchy svedkov, preukazujúce nadobudnutie tovaru, čím porušil zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Vo vyjadrení z 20.6.2016 k odvolaniu prokurátora obžalovaný W. K., M. V. a Q. S. prostredníctvom obhajcu zhodne uviedli, že sa stotožňujú s právnym názorom prvostupňového súdu v oslobodzujúcej časti rozsudku. Neboli si vedomí toho, že by páchali nejakú trestnú činnosť a vždy spolupracovali s daňovými úradmi. Nebol im preukázaný úmysel podieľať sa na trestnej činnosti, alebo konať s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Tr. zák., a preto nie je možné konštatovať, že obžalovaní spáchali trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, resp. § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Prokurátor v odvolaní uvádza, že vykonané dôkazy svedčia pre záver, že obžalovaní ako členovia skupiny na podklade deklarovaných nákupov kovového šrotu si uplatnili neoprávnený nárok na odpočet DPH ku škode daňových úradov v celkovej výške najmenej 18.153.476, 88 Eur, o ktorú sumu sa jednotlivý členovia zločineckej skupiny a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere. Obžalovaní uvádzajú, že orgány činné v trestnom konaní ani súd nijakým spôsobom nepreukázali, že sa obžalovaní obohatili spôsobom, ktorý uvádza prokurátor a opätovne uvádza, že ich jedinou úlohou bolo len figurovať ako konatelia uvedených firiem, pričom nemali a nemajú žiadnu vedomosť o tom, ako firma funguje, ani o tom ako fungujú ďalšie obchodné spoločnosti obžalovaného M. T. a že nijakým spôsobom nebol preukázaný úmysel podieľať sa na trestnej činnosti. Uvedené teda vylučuje, aby obžalovaní konali koordinovane s inými údajnými členmi skupiny s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov. Navrhli odvolanieprokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. v odsudzujúcej časti, a to výrok o vine, treste a naň nadväzujúce výroky týkajúce sa obžalovaných, vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd po zrušení rozsudku sám rozhodol tak, že ich oslobodí. V prípade ak odvolací súd zruší iba výroky o treste navrhli, aby im znížil tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. podľa § 40 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Odvolanie prostredníctvom obhajcu Mgr. Jakubom Hajdúčikom podal obžalovaný Ing. J. R. 13.06.2016, ktorým napadol všetky výroky rozsudku. V dôvodoch uviedol, že popisovanú trestnú činnosť nespáchal. Namieta, že bol odsúdený podľa prísnejšieho zákona, lebo časovo malo ku spáchaniu trestného činu dôjsť od mesiaca august 2003 do decembra 2007. Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. „za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky." Do úvahy tak pripadalo použitie § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (sadzba 5 - 12 rokov) i § 276 ods. 4 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 (sadzba 7 - 12 rokov). Za prísnejší je nutné mať trest, u ktorého je vyššia spodná hranica, ak je horná hranica rovnaká. Pokiaľ súd uviedol na str. 79 rozsudku, že trest mu mal byť uložený nad dolnou hranicou trestnej sadzby, tak je dôležitý rozdiel, pokiaľ spodná hranica bola päť či sedem rokov. Z toho dôvodu považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Čo sa subjektívnej stránky týka, cíti sa byť úplne nevinný. V rozsudku je popisovaná jeho štandartná administratívna práca, ktorú vykonával podľa pokynov jeho zamestnávateľa. Prideľoval mu ju M. T.. Nakladal s firemnou hotovosťou, dojednával zmluvy o nájme nebytových priestorov a dal M. T. vzor spoločenskej zmluvy, pomáhal založiť spol. Alias+ (vrátane založenia bankového účtu, a preto bol v banke uvedený aj jeho tel. kontakt). Nerobil nič, z čoho by mal poznať, že dochádza ku kráteniu daní. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, hoci v ňom chýba popis všetkých čiastkových útokov, nie je tak zrejmá objektívna súvislosť v čase, ktorá ich musí spájať, spôsob ich páchania a v predmete útoku, a už aj vôbec nie je subjektívna súvislosť, najmä jeho jednotiaci zámer spáchať uvedený trestný čin. Rovnako chýba popis jeho úmyslu, nie je uvedené, či bol jeho úmysel priamy či nepriamy a v akom jeho konaní spočíval. Navrhol, aby bol odvolacím súdom zbavený obžaloby, či aby bol rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa k ďalšiemu konaniu.
Obžalovaný W. V. podal odvolanie 14.06.2016 proti rozsudku v celom jeho rozsahu ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, okrem tej časti, v ktorej bol oslobodený. Od začiatku vyšetrovania mu nie je jasné, čo mu je kladené za vinu. Mal pomáhať pri trestnej činnosti na vrátenie dane a mal byť na vykonávanie tejto trestnej činnosti členom zločineckej skupiny. Bolo to kvalifikované ako neodvedenie dane, tak to bolo uvedené v uznesení vyšetrovateľa, a potom v obžalobe od prokurátora. V rozsudku bol ale odsúdený pre trestný čin krátenia dane. Nedostal žiadne rozhodnutie zo súdu alebo upozornenie o možnosti takejto kvalifikácie. Nie je mu jasné, čo presne urobil také, že mohol tým spáchať trestný čin. Vôbec sa do daňových vecí nerozumie. V rozsudku sa hovorí, že ľudia, ktorí sú tu vymenovaní, vytvorili organizovanú skupinu na to, aby páchala daňovú trestnú činnosť. On, ale s nikým z nich sa nestretával, takmer nikoho z nich nepozná. Vôbec si nemyslel, že robí nejaký trestný čin, ak podpíše nejaké dokumenty. Veci, o ktorých sa v rozsudku píše, sú pre neho úplne neznáme. Za to, že podpísal niekoľko listín, má ísť do výkonu trestu na sedem rokov a pri tom vôbec nič nevie o tých veciach, ktoré sú popísané v rozsudku ako trestná činnosť. Navrhol, aby bol vo všetkých častiach, ktoré sa ho týkajú zrušený.
Obžalovaný Y. T. a W. T. podali odvolanie proti rozsudku do výrokov o vine a do výrokov o treste, zhodne obaja 02.06.2016 s tým, že ho odôvodnia ich obhajcovia. Odôvodnenie odvolania podal obhajca JUDr. Vladimír Lamačka 15.6.2016 a 22.6.2016. V ňom dôvodili, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bola preukázaná len tá skutočnosť, že obžalovaný T. bol v období 1/2006 - 3/2006konateľom spoločnosti Confinex, s.r.o., a obžalovaný T. bol konateľom tejto spoločnosti v období 4/2006 - 9/2006. Nie je však preukázané, ani v odôvodnení rozsudku nie je uvedený žiadny dôkaz, že by sa v tomto období úmyselne podieľali na páchaní akejkoľvek trestnej činnosti, akým konaním, špecifikáciou miesta a času. Nikto zo spoluobžalovaných a svedkov takúto skutočnosť nepotvrdili. Podkladom pre rozhodnutie súdu môže byť len skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a za ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie. Obžalovacia zásada neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda, vyžaduje sa však, aby bola zachovaná identita skutku. Vyslovujeme pochybnosť, či to v ich prípade tak je. Podľa § 163 ods. 1 písm. d/, § 168 Tr. por. rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, v danom prípade však v rozsudku absentuje zákonné konformné odôvodnenie. V týchto prípadoch súd priamo zo zákona postupuje podľa základnej zásady trestného práva „In dubbio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). V tej súvislosti poukázali aj na dodržiavanie základných zásad trestného práva s poukazom na zásady prezumpcie neviny, primeranosti, spravodlivého súdneho konania a procesu (nález ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 25/06), náležitého objasnenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, rýchlosti konania, spravodlivého rozhodnutia vrátane výchovného účelu trestu. Skutok, za ktorý sú stíhaní, mal byť spáchaný v roku 2006, obvinenie im bolo vznesené 16.4.2007, obžaloba bola podaná 24.6.2010, teda od začatia trestného stíhania uplynulo vyše 9 rokov. Majú za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhli Najvyššiemu súdu SR, aby napadnutý rozsudok prvého stupňa vo vzťahu k obžalovaným Y. T. a W. T., podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. vo vzťahu k obom obžalovaným zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný Q. E. podal odvolanie 17.6.2016, v ktorom poprel spáchanie uvedeného zločinu. V inkriminovanom období, kedy mal spáchať predmetný zločin sa riadne venoval podnikateľskej činnosti v spoločnosti Jami Trade, s.r.o., spolu s V. M., ktorý napriek jeho návrhu nebol vypočutý ako svedok, ktorý by mohol ozrejmiť, akým spôsobom podnikala táto spoločnosť v oblasti výkupu železného šrotu. Zo všetkých obžalovaných pozná len W. K. a s jeho firmou Feronix spolupracoval od novembra 2006 do februára 2007. V čase podnikania mal prenajaté nebytové priestory, technológiu, nákladné auto, a to ešte predtým ako ho oslovil K.. Žiadne fiktívne faktúry nevystavoval, žiadnu zločineckú skupinu nezaložil, nezosnoval a ani nepodporoval a nemal žiadnu vedomosť o nejakej trestnej činnosti. Tovar nakupoval aj predával s DPH, ktorú daňovému úradu riadne odviedol, a teda nie je mu jasné, ako môže byť stíhaný za pomoc k trestnému činu neodvedenia dne a poistného. Svojim konaním žiadnu škodu nespôsobil a ani sa nijako neobohatil. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin v znaleckom posudku č. 7/2015 - doplnok č. 1 k ZP č. 1/2008 na str. 82 uvádza: „Daňovému úradu sa počas vykonávania kontroly nepodarilo získať žiadne doklady a faktúry súvisiace s obstaraním tovaru, ktorého obstaranie spoločnosť deklarovala v daňových priznaniach DPH v období rokov 2006 a 2007..." V rámci prevodu obchodného podielu spoločnosti Jami Trade, s.r.o., na základe Preberacieho protokolu z 19.4.2007 všetky doklady - vrátane došlých a odoslaných faktúr od doby založenia spoločnosti odovzdal novej spoločníčke a konateľke K. K., čo je doložené priloženým preberacím protokolom, ako príloha č. 1. Práve z faktúr a ostatných dokladov, ktoré K. odovzdal, je zrejmé, akým spôsobom tovar - železný šrot obstaral. Keďže tieto doklady už nemá, nemôže ich súdu ani predložiť a má za to, že súd sa v rámci výsluchu K. K. ako svedkyne, nevenoval tejto skutočnosti ani dostatočnú pozornosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti citovaný znalecký posudok Ing. Vladimíra Gdovina nie je úplný, keďže nemohol zohľadniť jeho faktúry o obstaraní tovaru. Okrem toho svedkyňa Ing. V. X. na pojednávaní 6.5.2013 uviedla, že firma Feronix
- teda K. nakupoval tovar s DPH - teda aj od neho, žiadne nadmerné odpočty si neuplatňoval - teda škoda podľa nej nevznikla. Ak mala byť v tejto súvislosti dorubená DPH, tak sa jednalo o obdobie, kedy už nebol konateľom spoločnosti Jami Trade, s.r.o. - bol ním do 24.7.2007. Ako bývalý konateľ uvedenej spoločnosti teda nezodpovedá za daňový nedoplatok. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a aby ďalej vo veci rozhodol.
Obhajkyňa JUDr. Lýdia Rácková menom obžalovaných S. Z. a Ing. J. T. podala 22.6.2016 (na pošte 20.6.2016) odvolanie proti výrokom o vine, treste, ako aj proti konaniu, ktoré tomuto rozsudkupredchádzalo, keďže trpí takými vadami, ktoré majú za následok predčasné, nesprávne a nepreskúmateľné rozhodnutie. V odsudzujúcej časti rozsudku sa im kladie za vinu iný trestný čin, než je uvedený v obžalobe, pričom dokazovanie v prípravnom konaní a v konaní pred súdom sa viedlo vo vzťahu k trestnému činu uvedenému v obžalobe. Dva dni pred vyhlásením rozsudku súd neúplne (nie na všetky zmeny) upozornil obžalovaných (neprítomní obžalovaní nemajúcich obhajcu neboli upozornení vôbec) na zmenu právnej kvalifikácie skutku a v odsudzujúcej časti upravil skutok tak, že ho už nemožno považovať za skutok v zmysle obžaloby, čím došlo k porušeniu § 235 písm. c/, § 285 písm. a/ Tr. por.
Ak mal súd za preukázané, že sa nestal skutok uvedený v obžalobe, mal obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, a to aj vtedy, ak by mal za to, že obžalovaní spáchali iný trestný čin, súc aj daňový. Skutkové podstaty trestných činov neodvedenia dane a skrátenia dane predpokladajú diametrálne odlišné konanie, aj následok. V uznesení o obvinení z neodvedenia dane, nie skrátenia, kde nie sú uvedené konkrétne relevantné daňové doklady - faktúry, podľa ktorých malo dôjsť ku skráteniu dane, nie je uvedené ani to, ako mal byť správne vypočítaný základ dane, vypočítaná a zaplatená daň, u tej ktorej spoločnosti. Rovnakým nedostatkom trpí aj obžaloba a tento nedostatok neodstránil ani súd v napadnutom rozsudku. Bez tejto špecifikácie skutok nie je označený tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným a je teda vymedzený v rozpore s Trestným poriadkom. Podľa obžaloby obžalovaný M. T. mal založiť zločineckú skupinu a byť pre ňu činný, zosnovať a riadiť neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a to vo veľkom rozsahu a závažnejším spôsobom konania. Ostatní obžalovaní mali byť členmi zločineckej skupiny a byť pre ňu činnými a mali úmyselne poskytovať pomoc pri neoprávnenom uplatňovaní nároku na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pričom tak mali urobiť vo veľkom rozsahu a závažnejším spôsobom konania a obžalovaní G. B., J. S., P. V. a P. T. mali byť členmi tejto skupiny a mali byť pre ňu činnými. V obžalobe nie je pritom popísaný ani jediný prípad, z ktorého by takéto konanie vyplývalo. Obžalovaný M. T. ako konateľ obchodných spoločností Appriori, s.r.o., alebo Alfa-Omega-AAX, s.r.o., v období rokov 2003 -2007 ani raz nežiadal od správcu dane vrátiť DPH a nič také nie je uvedené ani vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom. Vyšetrovateľ v prípravnom konaní nevykonal žiaden takýto dôkaz a rovnako ani prokurátor, ktorý ani len nenavrhol takýto dôkaz vykonať v konaní pred súdom. Takáto dôkazná situácia vedie k záveru o nedôvodnosti obvinenia. Nasvedčujú tomu aj dôkazy: vyjadrenia daňových úradov (preukazujú daňovú povinnosť, nie uplatňovanie nároku na vrátenie dane), závery znaleckého posudku znalca z odboru ekonómie Ing. Ľubomíra Gdovina (uviedol, že nemal pre takéto zisťovanie podľa zadania vyšetrovateľa dôvod, ani podklady), výpoveď Ing. Y. B. - zástupcu Finančného riaditeľstva SR (neuviedol, že by niektorá z obchodných spoločností v reťazci ani spoločnosť Appriori a Alfa-Omega-AAX uplatňovali nárok na vrátenie DPH). Napriek tomu, že podľa obžalobného skutku predmetom malo byť vrátenie dane, takéto dokazovanie v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní znaleckým posúdením nebolo vykonané a takáto skutočnosť nevyplynula ani z iných dôkazov. V obžalobe je výslovne uvedené, že nejde o skrátenie dane a prokurátor aj po výsluchu znalca zotrval na tom, že trestná činnosť obžalovaných spočívala v neoprávnenej vratke a právna kvalifikácia ostáva v obžalobe nezmenená. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva každá zmena právnej kvalifikácie by mala byť predvídateľná, obvinený by mal byť na ňu upozornený a mal by mu byť poskytnutý čas na prípravu obhajoby. Ak sa tak nestalo došlo k porušeniu práva na obhajobu.
Odňaté bolo aj právo obžalovaných na obhajobu, porušené boli aj princípy kontradiktórnosti a obžalobnej zásady, z dôvodov vyššie uvedených, ale aj tým, že súd 7.3.2016, dva dni pred vyhlásením rozsudku zamietol všetky (aj z prípravného konania) návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania. Úkony, ktoré obžalované vykonávali ako zamestnankyne spol. Appriori, s.r.o., Senec, nesvedčia ani o žiadnej príslušnosti k akejkoľvek organizovanej skupine, keďže nebolo preukázané, že by mali svojou činnosťou v zamestnaneckom pomere ani len úmysel viesť útok na Trestným zákonom chránený záujem, nieto ešte takýto spoločný úmysel. Súd zmenou právnej kvalifikácie očividne napomáhal prokurátorovi uniesť dôkazné bremeno, čo je zrejmé aj z rozsudku, kde je konštatované, že nebolo preukázané, že by daňové subjekty žiadali vrátenie dane, ani zadržanie a neodvedenie dane. Obžaloba neuniesla ani dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii zločineckej skupiny, súd sa však s tým vysporiadal opäť v prospech obžaloby tým, že skonštatoval, že trestný čin bol spáchaný organizovanou skupinou, a to aj napriektomu, že vo vzťahu k obžalovaným chýbajú aj o tomto tvrdení akékoľvek dôkazy. Chýbajúcu aktivitu niektorej zo strán neumožňuje súdu ju nahrádzať, lebo by to bolo v rozpore so zásadou kontradiktórnosti.
Na značné vákuum v dokazovaní poukazuje znalecký posudok inštitútu č. 1/2014 a jeho doplnku č. 1/2016, v ktorom sa vyjadruje k znaleckému posudku č. 1/2008 a jeho doplnku č. 7/2015 spracovaný znalcom Ing. Gdovinom. Predložené dokumenty nie sú kompletné, sú neúplné, a preto na základe nich nemožno konštatovať, aké boli skutočné toky materiálov - tovarov medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania v posudku č. 1/2008, čím spochybnil správnosť tam uvedených výpočtov v tabuľkách. Neudržateľnosť obžaloby je preto aj z pohľadu zistených nedostatkov v znaleckom dokazovaní. Súd napriek tomu v rozsudku uvádza, že v oboch posudkoch boli konštatované rovnaké zistenia. Jedinou ich zhodou je iba konštatovanie, že sa nepodarilo zistiť obchodné spoločnosti, od ktorých získali tovar spoločnosti uvedené v obžalobe ako prvé v reťazci, hoci práve od týchto absentujúcich skutočností je závislé objektívne rozhodnutie súdu, ktorý však dokazovanie v tomto ohľade bezdôvodne odmietol. Daňové trestné veci, podvodné konania a ich dokazovanie, konanie považované za skrátenie dane, vrátane rozsahu ako kvalifikačného znaku, musia orgány činné v trestnom konaní a súd dokazovať z úradnej povinnosti rovnako ako naplnenie znakov skutkovej podstaty akéhokoľvek iného trestného činu. Dôsledkom toho je, že obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu, ale naopak, platí prezumpcia neviny a zo skutočnosti, že obvinený zostal nečinný, nie je možné usudzovať jeho vinu...
Z dielčích konaní, ktorých sa mali podľa rozsudku dopustiť nevyplýva vedomostná zložka o tom, aký zámer sa mal v dôsledku ich údajného účastníctva na trestnom čine dosiahnuť. Činnosť obžalovaných v spoločnostiach Appriori a Alfa-Omega-AAX nepreukazuje sama o sebe, že by išlo o útok na zákonom chránený záujem v zmysle rozsudku, pričom obžalované takýto úmysel popierajú. Súd neuviedol žiadny taký dôkaz, ktorý by preukázal, že obžalované (rovnako aj ďalší obžalovaní) mali akúkoľvek vedomosť o DPH a už vôbec nie, že by mali úmysel trestnú činnosť páchať so spoločným zámerom s ďalšími osobami. V rozsudku absentuje dôkaz o tom, že by obžalované mali akúkoľvek vedomosť o účtovníctve, o spôsobe účtovania v obchodných spoločnostiach uvedených v rozsudku, či a ako sa v nich vykonávajú odpočty na DPH a že by participovali na vedení účtovníctva akejkoľvek spoločnosti, či na kontaktoch s daňovými úradmi.
Dôkazom tohto dôkazného vákua je konštatovanie na str. 68, tretí odsek rozsudku: „ku zapojeniu obžalovaných M. T., H. Z. a Ing. I. T. do činnosti organizovanej skupiny je vhodné poukázať na ich špecifickú činnosť v tom, že obžalovaný M. T. tiež komunikoval s dodávateľmi a odberateľmi tovarov, plnil úlohy ukladané priamo obžalovaným Š. T., chodil po výbery do bánk a podľa pokynov H. Z. a Ing. I. T. a podľa prepisov telefonických hovorov následne vyplácal prostredníctvom vodičov kamiónov dodávateľov tovarov, ktorí to však paradoxne popierajú." Na str. 76 posledný odsek rozsudku je uvedené: „Obžalovaní Ing. I. R., M. T., H. Z., P. K., V. V., Ing. I. T., J. E., O. T., P. T., G. B., J. S., P. V. pomáhali zabezpečiť vyhotovenie, v čase konkrétne uvedenom v skutkovej časti tohto rozsudku u každého obžalovaného individuálne s prihliadnutím na „fungovanie" tej - ktorej spoločnosti, dodávateľsko-odberateľské faktúry, ktoré neodrážali skutočný tok tovaru uvedený na účtovných dokladoch. Neodrážanie skutočného toku tovaru treba vidieť v už spomenutom získavaní tovaru bez DPH a v jeho následnom predaji už s DPH".
Uvedené tvrdenia v rozsudku sa nezakladajú na pravde a nenasvedčujú tomu ani žiadne dôkazy. Obžalované v prípravnom konaní vypovedali, že robili len to, čo jej brat, resp. syn Š. T. nakázal, robili faktúry podľa jeho pokynov, že nie sú si vedomé toho, že by sa podieľali na nejakých daňových trestných činoch, alebo na činnosti dákej skupiny. Keď predali materiál, tak vystavili odberateľom faktúry. S peniazmi nič nerobili, neprichádzali do styku s takými peniazmi, ktoré by vybral niekto z účtu a priniesol do ich kancelárie. Okrem uvedeného mali na starosti aj vybavovanie pošty. Neboli v kontakte s dodávateľmi, ani s odberateľmi spoločnosti Appriori alebo Alfa-Omega-AAX. V rozsudku vymenované dôkazy, dve, resp. štyri svedecké výpovede, vo vzťahu k ich osobám sú bez potrebnej výpovednej hodnoty. Svedok T. M. vypovedal, že z obžalovaných pozná aj H. Z., ktorá pracovala u svojho brata,vykonávala administratívne práce. Svedok V. D. vypovedal, že Ing. T. a S. Z. poznal tak, že boli v kancelárii vo dvore, kde pracoval, čo však presne robili, nevie. Svedkyňa P. E. vypovedala, že bola zamestnaná v spoločnosti obžalovaného Š. T. Appriori od roku 2005 do roku 2007, pričom v náplni práce mala rôzne aktivity, napr. poštu, váženie, upratovanie, vystavovanie faktúr. Príkazy jej dával Š. T. a jeho matka pani T.. Matka a sestra Š. T. vykonávali prácu v kancelárii, jednalo sa o poľnohospodársky areál v Boldogu, neďaleko Senca. V uvedenej spoločnosti pracovalo asi 15 ľudí, ktorí vykonávali prácu na dvore so šrotom, triedili ho a pripravovali na odvoz, zapísané množstvá na vážnych listoch odovzdávala pánovi K. alebo pani T.. Svedok T. K. vypovedal, že peniaze na vyplatenie tovaru, ktorý obstaral pre Š. T. dostával v kancelárii firmy od matky Š. T. a niekedy od jeho sestry. Svedok X. M. vypovedal, že z obžalovaných pozná Š. T. a Ing. I. T., jeho matku. Keď od neho odišiel tovar a chcel peniaze, prišiel do Novej Dedinky, kde mu matka Š. T. vyplatila peniaze.
V priebehu dokazovania bolo preukázané, že tovar dodávaný zo spoločnosti Appriori alebo Alfa-Omega- AAX bol skutočne dodávaný odberateľom. Obžalované si teda ani nemohli podieľať na vyhotovovaní takých faktúr (odoslaných) ako fiktívnych, keďže odrážali skutočný tok tovarov. Pre vyvodenie záveru, že obžalované mali vyhotovovať aj faktúry dodavateľské (došlé) a naviac fiktívne, v spise niet žiadneho dôkazu. Súd vo vykonanom dokazovaní nemal za preukázané založenie a fungovanie zločineckej skupiny, ktorej členkami mali byť podľa obžaloby aj obžalované, čo je v rozsudku aj náležite odôvodnené. Naproti tomu však nesprávne, bez akýchkoľvek dôkazov aj voči obžalovaným, súd im v rozsudku kladie za vinu pomoc na pokračovacom zločine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák., naviac závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák., t.j. že čin mala spáchať po dlhší čas a organizovanou skupinou (§129 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.). V prípade však nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by mali byť členkami organizovanej skupiny. Tak ako v skutkovej vete obžaloby, tak ani v rozsudku, nie je osobitne vo vzťahu k obžalovaným nielenže konkretizované - špecifikované žiadne takéto ich konanie, ale ani z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo ich údajné členstvo v organizovanej skupine a že v rámci tejto skupiny mali úmysel konať proti záujmu chránenému Trestným zákonom. Za zaúčtovanie podkladov potrebných pre výpočet DPH nezodpovedali a jeho výšku nemali ani ako poznať, keďže s daňovými priznaniami pre DPH vôbec neprichádzali do styku, nemali k tomu ani potrebné vzdelanie. Z uvedených skutočností vyplýva, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k obžalovaným nie je v súlade s § 166 ods. 1 Tr. por., keďže neobsahuje ani minimálne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, o ktoré dôkazy súd svoje skutkové zistenia oprel, dôsledkom čoho je rozsudok aj z tohto dôvodu nepreskúmateľný.
Na margo tvrdenia, že obžalovaní boli už od prípravného konania až po vyhlásenie rozsudku v právnej neistote, za čo sú vlastne stíhaní, treba dodať, že kým vyšetrovateľ vo vznesenom obvinení uvádzal, že spoločný zámer obvinených smeroval k pomoci pre obchodné spoločnosti vyvážajúce tovar do zahraničia, aby sa tým vytvorili podmienky pre vrátenie DPH, prokurátor tvrdil, že príjemcom vratiek boli firmy obvineného Š. T.. Súd odsúdil obvinených za skrátenie dane za to, že ako dodávatelia pre firmy obžalovaného Š. T. dodali fiktívne faktúry pre účely skrátenia dane. Podľa vyšetrovateľa, prokurátora i súdu mal by byť spoločný zámer obžalovaných preukázaný, ale práve tento zámer bol podľa každého z nich odlišne zistený, aj právne kvalifikovaný, z čoho vyplýva, že nielenže skutok sa podľa obžaloby nestal, ale že nestal sa ani skutok podľa rozsudku, a v dôsledku toho ho nemohli spáchať ani obžalované.
Obžalované 14.6.2016 na účely odvolacieho konania podali vyjadrenia ako prílohu k tomuto odvolaniu. Z neho vyplýva, že o účtovníctve nemali žiadne vedomosti, v tejto oblasti sú úplne neznalé. V rámci administratívnych prác vyhotovovali faktúry za materiál dodávaný z bratových firiem odberateľom, do ktorých dopĺňali údaje o type materiálu, váhe, cene a adresáta, údaje im oznamoval skladník W. K. na podklade dodacích listov. Cenu za materiál určoval jej brat, resp. syn, na požiadanie ktorého následne sledovali aj úhrady týchto faktúr, ktoré obsahovali pravdivé údaje, pričom množstvo, kvalitu a cena boli odsúhlasené aj odberateľmi. Niekedy na požiadanie brata, resp. syna vyplácali v hotovosti zálohy dodávateľom za dodávku tovaru do ich firmy. Pre brata, resp. syna tieto činnosti vykonávali aj s P. E.. Faktúry na vstup materiálu do bratových, resp. synových firiem (došle) nikdy nerobili. Nikdy nepodávaližiadne daňové priznania k DPH, nevypĺňali žiadne takéto tlačivá, o samotnej DPH nemajú žiadne odborné vedomosti, s daňovými úradmi nikdy neboli v styku. Obžalovaná H. Z. má ukončené gymnázium s maturitou a nadstavbu s odborným zameraním pôrodná asistentka a obžalovaná Ing. I. T. vyštudovala Chemickú fakultu, odbor organickej technológie a pracovala v oblasti energetiky a životného prostredia, v penzijnom veku vypomáhala dcére v synovej firme. Brat, resp. syn si riadil svoje obchodné záležitosti sám, nemali vedomosť, ani dôvod sa zaujímať o to, ako si zabezpečuje účtovníctvo a svoje obchodné aktivity. Vedia len, že mu účtovníctvo zabezpečoval Ing. K. S., ktorého poznajú a tiež z obžalovaných poznajú, okrem brata aj bratranca V. T. a Ing. J. R..
Súd, okrem už uvedeného v rozpore s Trestným poriadkom vylučoval zo spoločného konania na samostatné konanie trestnú vec niektorých obžalovaných, čím taktiež porušil ich právo na obhajobu. Ďalej v rozpore so zákonom sa javí aj výrok o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych a v rozsudku absentujú výroky vzťahujúce sa k zaisteným peniazom a majetku.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec podľa § 322 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.
Odvolanie 13.06.2016 zahlásil obžalovaný V. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Svetozára Chabadu, ktorý zaslal jeho dôvody 15.8.2016. Poukázal v ňom na to, že uznaný za vinného bol napriek tomu, že vo veci či už výpoveďami svedkov ako aj spoluobvinených neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by svedčili, že by spáchal skutky uvedené v obžalobe ako aj v rozsudku. S obžalovaným Š. T. je rodina, je jeho bratranec. Po skončení vysokej školy nenašiel prácu, a preto požiadal Š. T., či by ho nezamestnal vo firme. Vykonával práce, ktorými ho poveril. Celý čas počas prác v tejto firme nemal vedomosť, že by tam bola páchaná nejaká trestná činnosť. Neposkytoval nikomu žiadnu pomoc pri páchaní trestnej činnosti tak, ako je to uvedené v odsudzujúcom rozsudku. V prípravnom konaní vo výpovediach obšírne uvádzal, čo vedel o práci Š. T. ako aj spoluobžalovaných. Za prácu dostával normálnu mzdu, od bratranca ani od nikoho iného nedostával žiadne vedľajšie peniaze. Rozhodne v práci nikomu vedome neposkytoval žiadnu pomoc pri trestnej činnosti Š. T. alebo niekoho iného. Vzhľadom k tomu navrhuje Najvyššiemu súdu SR objektívne vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré boli produkované tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a neodsúdil ho len za to, že je rodina Š. T., ale ho oslobodil v plnom rozsahu.
Odvolania spolu so spisom boli doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu 21.9.2016.
Na podklade podaných odvolaní najvyšší súd postupoval v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Na základe tohto postupu odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné, čo do výrokov o vine, treste a škode týkajúce sa všetkých obžalovaných. Dôvodné je aj odvolanie prokurátora do oslobodzujúcich výrokov podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a podľa § 285 písm. c/ Tr. por. vo vzťahu k všetkým obžalovaným.
Trestný poriadok v § 1 upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia každý, protikomu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. V zmysle odseku 10 tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa odseku 11 tohto ustanovenia súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Podľa odseku 12 tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa odseku 14 tohto ustanovenia strany sú si v konaní pred súdom rovné. Podľa odseku 18 tohto ustanovenia konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla, či obstarala. Podľa odseku 19 tohto ustanovenia pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 234 ods. 2 Tr. por. obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci.
Podľa § 235 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Podľa § 235 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por. ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.
Prvostupňový súd sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadil. Aj keď mal závažne pochybnosti o totožnosti skutku, o neúplnosti znaleckého posudku a nešpecifikovaní úmyselného porušenia povinností daňového subjektu bez vymenovania zdaniteľných plnení (absencia faktúr za jednotlivé mesiace u jednotlivých obchodných spoločností), nepostupoval zákonne, pretože obžalobu odmietol, hoci mal postupovať v zmysle § 243 ods. 1 až ods. 4, § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, teda aj o okolnostiach, ktoré majú vplyv na závažnosť činu. Neuhradenie daňových povinností (neuhradenie dane, ktorú daňový subjekt priznal v daňovom priznaní, resp. skrátenie dane pri nesprávnom výpočte základu dane) nie je samo o sebe trestným činom neodvedenia dane a poistného, resp. skrátenie dane a poistného. Trestnoprávna zodpovednosť v tomto prípade nie je konštruovaná ako zodpovednosť objektívna, teda ako zodpovednosť za výsledok (dlh), ale ako zodpovednosť individuálna, ktorá vychádza zo zodpovednosti za konanie, a to za konanie zavinené. Aby mohlo prísť k trestnoprávne relevantnému konaniu, nestačí, ak niekto spôsobí daňový dlh, ale je nevyhnutné zistiť, či spôsobenie tohto dlhu bolo aj úmyselné zavinené (daňový dlžník preto nie je automaticky aj páchateľom trestného činu neodvedenia dane). Len neuhradenie riadne priznanej danesprávcovi dane sa vymáha v daňovom exekučnom konaní, t.j. daňové dlhy sa primárne a prednostne vybavujú v daňovom konaní, v ktorom správca dane disponuje širokými oprávneniami, aby splatnú neuhradenú daň vymohol. Trestné konanie teda nie je alternatíva k daňovému konaniu v tom zmysle, že ak je daňové konanie ohľadne vymoženia daňových dlhov neúspešné, pôjde už o trestný čin. K podaniu obžaloby by zásadne nemali stačiť len indície alebo domnienky, ktoré nasvedčujú tomu, že nemožno vylúčiť, že obvinený trestný čin spáchal, pričom nepodložená, prehnaná, nesvedomitá a nedôvodná obžaloba je vždy nebezpečenstvom pre správne a spravodlivé rozhodnutie súdu, nech je súd akokoľvek objektívny a nestranný.
Z trestného spisu špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-3 T 19/2010, je zrejmé, že prvostupňový súd uznesením z 24. mája 2011 po predbežnom prejednaní obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23. júna 2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07 - 429, podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. odmietol a vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Postupoval tak pre závažné procesné chyby, najmä pre porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo na obhajobu, pretože obžalobný návrh nie je totožný so skutkom podľa uznesenia o vznesení obvinenia. V dôvodoch tohto uznesenia špecializovaný trestný súd poukazuje na to, že obžalovaným bolo postupne uzneseniami vyšetrovateľa vznesené obvinenie, a to M. T., V. T., S. Z., Ing. J. R., W. K. a Ing. K. S. 16.4.2007, X. B. a M. V. 17.4.2007, Ing. J. T., Q. E., Q. S. a Y. T. 5.6.2007, W. V. a W. T. 6.6.2007, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v uzneseniach vyšetrovateľa (zväzok 1.1. č.l. 10 - 20, 55 - 65, 69
- 94, 110 - 115, 123 - 128, 130 - 135.
Podľa uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k dokonaniu trestného činu (s rôznymi obmenami pri jednotlivých páchateľoch) vlastne až po dodaní tovaru od obchodných spoločností A and R, Appriori a Alfa-Omega-AAx svojím odberateľom, nepravdivé faktúry a obchodné prípady boli zaúčtované do účtovníctva jednotlivých spoločností, pričom
- následne vyhotovili ďalšie faktúry, ktorými pred príslušnými daňovými orgánmi deklarovali v doposiaľ presne nešpecifikovaných prípadoch vývoz mimo územia SR, a to priamo alebo prostredníctvom iných, doposiaľ nestotožnených spoločností zaoberajúcich sa vývozom tovaru, a to najmä do ČR, Rakúska, Maďarska, Poľska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Francúzka, Veľkej Británie a iných doposiaľ nezistených štátov,
- na podklade takto deklarovaných vývozov, osoby konajúce v mene odberateľov od Appriori a Alfa- Omega-AAX, zaoberajúcich sa vývozom tovaru do zahraničia si neoprávnene uplatnili u správcov dane na príslušných daňových úradoch SR podľa sídiel týchto spoločností nárok na odpočet DPH,
- na základe takto neoprávnene uplatneného nároku na odpočet dane došlo zo strany príslušných správcov dane k vráteniu dane.
Podľa uznesenia o vznesení obvinenia došlo k dlhu na dani a poistnom - ku škode na štátnom rozpočte až následným konaním odberateľov od Appriori a Alfa-Omega-AAX, /ide o odberateľov Medeko Cast, s.r.o., MR Trading, a.s., SD Spoločnosť, s.r.o., Coinco, v.o.s., TSR Slovakia, s.r.o., Saker, s.r.o., Globmetall, s.r.o., Kovohuty, a.s., Krompachy, Askov, a.s., Fors, s.r.o., Confal, a.s. (predtým Kovod Trade, a.s.), V. M. - Pax, V. D., Scholz Recycling, s.r.o., DV Metal, s.r.o., Loacker Recykling, s.r.o., V. R. ML, Pax Trade, s.r.o., Zberné suroviny, a.s. (predtým Zberné suroviny Bratislava, a.s.), Profi- Kov, s.r.o., Slovmet Plus, s.r.o., Cleanmet, s.r.o. (predtým I.K.K., s.r.o.)/, a to tým, že odberatelia neoprávnene uplatnili nárok na odpočet dane a na základe takto neoprávnene uplatneného nároku na odpočet dane „došlo zo strany príslušných správcov dane k vráteniu dane."
Naproti tomu podľa obžaloby predmetný trestný čin je špecificky tým, že aj keď spoločnosti Appriori a Alfa-Omega-AAX neodpredávali tovar priamo zahraničným odberateľom, a teda si priamo neuplatňovali vrátenie DPH, k dokonaniu trestného činu, k obohateniu sa na vrátení DPH v plnej výške dochádza už priamo v spoločnostiach Appriori a Alfa-Omega-AAX bez ohľadu na obchodovanie s tovarom odberateľmi, lebo spoločnosti Appriori a Alfa-Omega-AAX predávali tovar s DPH, aj keď v skutočnostinadobudli tovar bez DPH, v podstate „na čierno" z rôznych zberných surovín, kovošrotov a podobne.
Na rozdiel od uznesenia o vznesení obvinenia, podľa obžaloby došlo ku škode na štátnom rozpočte neoprávneným odpočtom dane a uplatnením vrátenia dane už v samotných obchodných spoločnostiach Appriori a Alfa-Omega-AAX a nie u odberateľov.
V obžalobe sa konštatuje, že iba podľa zákona o DPH možno určiť povinnosť daňového subjektu a iba podľa tohto zákona sa dá zistiť jeho porušenie. Ak nie (chýba zrejme „je") špecifikované úmyselné porušenie týchto povinností ani spôsob spáchania trestného činu a jej rozsah, nie je možné ani vyčísliť sumu vrátenej dane a výšku škody.
Špecializovaný trestný súd v citovanom uznesení konštatoval, že v uznesení o vznesení obvinenia ani v podanej obžalobe nie sú uvedené konania, ktorými došlo k porušeniu daňových povinností konkrétnej obchodnej spoločnosti, za ktoré porušenia by niesli zodpovednosť, či už podľa zákona o DPH, či podľa zákona o správe daní a poplatkov a následne i podľa Trestného zákona, proti ktorým konaniam by obžalovaní mohli predkladať dôkazy na svoju obhajobu. Ďalej v tomto uznesení tento súd poukázal na to, že je pozoruhodné, že daňové úrady nevydali rozhodnutia o porušení daňovej povinnosti podľa zákona o DPH už po priebežne vykonaných kontrolách. Bez komplexnej účtovnej evidencie a pri zmenách v spôsobe číslovania faktúr nie je možné presne vydefinovať chýbajúce faktúry (zrekapitulované sú obdobia mesiacov, za ktoré evidentne faktúry k dispozícii neboli). Znalcom bola určená výška škody, ktorá bola zločineckou skupinou spôsobená ako sumu hodnôt DPH na účtovných dokladoch.
V závere špecializovaný trestný súd konštatuje, že došlo k podaniu obžaloby pre podstatne iný skutok, než pre ktorý bolo osobám uvedeným v podanej obžalobe vznesené obvinenie. Okrem rozdielnosti skutkov, žalovaný skutok trpí podstatným nedostatkom, ktorý navodzuje pochybnosti o riadne zistenom skutkovom stave. Tým, že zrejme významná časť dôkazov nebola vykonaná, taktiež došlo k porušeniu práva na obhajobu, lebo nemali možnosť k obsahu týchto dôkazov sa vyjadriť. Vykonanie týchto dôkazov, keďže ide o účtovníctvo za roky 2005 až 2006 môže mať podstatný vplyv na výšku spôsobenej škody, na právnu kvalifikáciu.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3 apríla 2012, sp. zn. 2 Tost 34/2011, na podklade sťažnosti prokurátora podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bolo vyššie citované uznesenie špecializovaného trestného súdu zrušené a tomuto súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení tohto uznesenia je poukázané na to, že vrátenie veci prokurátorovi (odmietnutie obžaloby) na došetrenie nie je možné pre akékoľvek vady prípravného konania, ale len pre závažné vady, ktoré sa týkajú procesných pochybení orgánov prípravného konania a ktoré zvlášť majú vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného, teda nie pre nedostatky v prípadných skutkových zisteniach, pretože ťažisko dokazovania v zmysle zásady kontradiktórnosti konania sa prenáša do fázy súdneho konania (hlavného pojednávania), kde všetky dôkazy vykonané v patričnej procesnej forme súd vyhodnotí a rozhodne o vine (správne malo byť dodané: „alebo o nevine). V konkrétnom prípade totožnosť skutku v obžalobe voči skutku vo vznesenom obvinení je zachovaná, pretože došlo iba k jeho zúženiu o časť reťazca (konania) odberateľských spoločností (odoberajúcich kovový šrot od fy A and R, Appriori a Alfa-Omega-AAX), ktorým nebol preukázaný úmysel obohatiť sa uplatnením nadmerných odpočtu DPH. To však nič nemení na tom, že podstata skutku vyjadrená konaním páchateľov (dodávateľských spoločností) ako aj spôsobeným následkom sa nezmenila. Nijakým spôsobom nemohli byť tiež obmedzené obhajovacie práva obvinených, pretože v prípravnom konaní sa mohli vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa im kládli za vinu a k týmto sa aj vyjadrovali, ako to vyplýva z nazhromaždeného spisového materiálu. V žiadnom prípade nemôže ísť o skrátenie práva obvinených na obhajobu v dôsledku toho, že znalec Ing. Ľubomír Gdovin nevyužil pri spracovaní znaleckého posudku účtovníctvo fy Rekon, s.r.o., pretože správnosť a úplnosť znaleckého posudku obvinení v prípravnom konaní namietali a ďalšie námietky môžu uplatniť na hlavnom pojednávaní. Znalec bude povinný na tieto námietky reagovať a následne i súd v rámci vyhodnotenia dôkazov sa bude s obhajobou obvinených vysporiadavať.
Z uvedeného teda vyplýva, že podľa skutku pri vznesení obvinenia, až konaním odberateľov, ktorí nie sú v tejto veci trestne stíhaní, nastal škodlivý následok. Podľa skutku obžaloby konaním obžalovaných v spoločnostiach Appriori, Alfa-Omega-AAX, aj keď tovar priamo do zahraničia neodpredávali a ani si neuplatňovali vrátenie DPH, k ich obohateniu sa na vrátení DPH, teda k vzniku škodlivého následku došlo v týchto spoločnostiach tým, že tovar nadobudli bez DPH, teda na čierno a tento predávali s DPH. Sťažnostný súd pri rozhodovaní, či špecializovaný trestný súd zákonne odmietol obžalobu a vrátil vec na došetrenie, správne skúmal iba to, či došlo v prípravnom konaní k závažným procesným pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by mohli mať vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvinených. Preto otázku totožnosti skutku sťažnostný súd nebol povinný riešiť, nebol na to dôvod, nakoľko odpoveď na ňu mal dať prvostupňový súd postupom podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Pri dôslednom preskúmaní obžaloby a spisového materiálu by špecializovaný trestný súd nepochybne zistil, že obžalovaní za jednotlivé obchodné spoločnosti pri predaji železného odpadu a cenných kovov si neuplatňovali vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Naopak podávali daňové priznania, ktoré boli daňovými orgánmi akceptované a až s odstupom času na základe účtovných dokladov založených v trestnom spise príslušné daňové úrady vyrubovali, ale len nedoplatky na už priznaných a odvedených daniach bez pokutových postihov. Rovnako by zistil, že vyšetrovateľ pri preštudovaní spisu, ale ani prokurátor po podaní obžaloby neupozornili obvinených na úpravu skutkov, pre ktoré sú stíhaní, v spise sa takéto upozornenie nenachádza. Tieto skutočnosti mal súd už bez akýchkoľvek pochybností preukázané po vykonaní znaleckého dokazovania, pričom na to upozorňovali obvinení už v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom. Súd na zmenu právnej kvalifikácie skutkov obžaloby upozornil až 7.3.2016, dva dni pred vyhlásením rozsudku, aj to nedôsledne, pretože neuviedol všetky zmeny právnej kvalifikácie a tiež úpravu skutkov, hoci takýto postup vyplýva z § 284 ods. 2 Tr. por. Tým došlo aj k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu.
Pokiaľ ide o totožnosť skutku špecializovaný trestný súd po vykonaní znaleckého dokazovania mal predbežne preukázané, že identita skutku v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nebola zachovaná v obžalobe. Došlo nielen k podstatnej zmene konania nielen obžalovaných, ale aj k podstatnej zmene vzniku škodlivého následku. Z uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že postavil skutok v obvinení tak, že obžalovaní, ako členovia zločineckej skupiny mali predstierať predaj tovaru prostredníctvom doposiaľ presne nestotožnených odberateľských obchodných spoločností do zahraničia, kedy u týchto presne nestotožnených odberateľských spoločností vznikol škodný následok. Skutok v obžalobe je však postavený na tom, že obžalovaní v spoločnostiach A and R, Appriori a Alfa-Omega-AAX predstierali od nezistených spoločností (dodávateľov) kúpu tovaru s DPH, ktorý predali ďalším obchodným spoločnostiam (odberateľom) a spoločnosti obžalovaných si uplatnili neoprávnený nárok na odpočet DPH, čím vznikol škodlivý následok. Súd navyše zmenil nielen znenie skutku, ale aj právnu kvalifikáciu. Pritom z doterajšieho znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaní tovar získali od nezistených spoločností, hoci účtovná dokumentácia (chýbali faktúry, daňové priznania a s tým súvisiaca dokumentácia) chýbala, avšak rozhodnutia daňových úradov o vyrubení dane svedčia o uznaní zdaniteľného obchodu, teda že k dodanie tovaru skutočne došlo, že obžalovaní ani v jednom prípade si neuplatnili nadmerný odpočet DPH a že neúplná účtovná dokumentácia neumožňuje znalcom zistenie toku (množstva, druhu a ceny) tovarov a služieb a relevantný výpočet základu dane a výšku DPH. Za tejto situácie je úlohou súdu prvého stupňa vyhodnotiť, či je totožnosť skutku zachovaná alebo nie, a to po doplnení dokazovania, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí. Za súčasného stavu je predbežne zrejmé, že došlo k zmene konajúcich subjektov aj trestne nestíhaných (tovar im bol predaný) i k spôsobu vzniku daňového dlhu - škody (uplatnením si DPH pri predaji buď na začiatku reťazca alebo až pri odpredaji do zahraničia aj presne nezistenými spoločnosťami), došlo k zmene podstaty skutku spočívajúcej v konaní a následku, ktorý bol tým spôsobený, čo má okrem iného vplyv aj na to, aká právna kvalifikácia najvýstižnejšie postihne konanie obžalovaných, ktoré vykonané a vyhodnotené dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukážu.
Pre doplnenie tvrdeného najvyšší súd poukazuje na znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní 3. a 5. 2. 2016, kde znalec Ing. Ľubomír Gdovin pri objasňovaní spôsobu výpočtu - úpravy rozsahu následku(škôd) spôsobených spoločnosťami obžalovaných okrem iného uviedol, citujem: „o nelegálnosť nadobudnutia tovaru podľa zákona o DPH ide vtedy, ak spoločnosť napriek opakovaným výzvam daňových úradov nedokladuje spôsob jeho nadobudnutia (neexistujú žiadne doklady o nákupoch), hoci tovar mohol byť nadobudnutý bez dokladov alebo odcudzením. Deklarovaný nákup tovaru nedoložený dokladmi je nutné považovať uplatnenie DPH na vstupe za neoprávnené, tak postupujú daňové úrady a tiež znalec. V prípade, že daňové doklady z DPH na vstupe neexistujú, je zrejmé, že sa jedná o neoprávnené zadržanie dane, keďže v prípade, ak by DPH na vstupe nebola vykázaná, vznikli by daňové povinnosti, ktoré sú vyčíslené v znaleckom posudku č. 7/2015".
Naproti tomu znalec prof. Dr. Ing. Ivana Haluška, DrSc. sa odvolal na svoj znalecký posudok č. 1/2016 a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2014. Poukázal na základné nedostatky znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Gdovina, ktorý bol aj predmetom ich skúmania, v ktorom dostatočne nevyjasnil a nedefinoval to, čo mu určuje zákon o znalcoch a tlmočníkoch a príslušné vyhlášky, a to predmet svojho skúmania. Z toho bolo zrejmé, že tento znalec si neuvedomil zásadný rozdiel medzi problematikou dane z príjmu, ktorú platí každý subjekt alebo firma zo svojho hospodárskeho výsledku a DPH, ktorá je de facto spotrebnou daňou, ktorú platí konečný spotrebiteľ. Tento znalec ďalej konštatuje, že „je veľmi závažné tvrdenie znalca Gdovina, že tovar nadobudnutý spoločnosťami prvými v reťazci je nelegálny. Ovplyvnilo to celú konštrukciu jeho znaleckého posudku a zrejme to bolo aj dôvodom jeho tvrdení, že všetok tovar, ktorý prechádzal jednotlivými reťazcami až po spoločnosti Appriori a Alfa-Omega-AAX bol nelegálny, alebo neexistoval. Nenašiel som nikde jeho vysvetlenie alebo definíciu, čo on chápe pod nelegálnym tovarom a druhé jeho označenie, že tovar neexistoval. Podľa ich zistení bolo toto tvrdenie jednoznačne vyvrátené niekoľkými skutočnosťami. Prvou skutočnosťou boli rozhodnutia daňových úradov, ktorými uznal, napr. medzi spoločnosťou v prvom rade a spoločnosťou v druhom rade ako zdaniteľný obchod tým, že vyrubil daň, potom je nepodložené tvrdiť, že predávajúci predal tovar, reálny tovar a kupujúci nekúpil reálny tovar a kúpil neexistujúci tovar. To použil vo vzťahoch medzi spoločnosťami v prvom, druhom a treťom rade. Ďalším argumentom, ktorý vyvracia jeho tvrdenie, že tovar neexistoval, je skutočnosť, ktorá sa v dokumentoch považovala za nevyvrátenú, že spoločnosti tretie v poradí, t.j. Appriori a Alfa-Omega-AAX predali tento tovar a za neho zinkasovali 3 miliardy aj niečo Sk + zhruba 600 miliónov Sk DPH, čo dokumenty nevyvrátili, ani nevylúčili. Dokonca v tzv. nových dokumentoch, ktoré mali posudzovať, nebolo uvedené, či spoločnosti, ktoré tento tovar konečným odberateľom dodávali, či inkasovali celých zhruba 3,2 miliardy Sk, alebo im ostali tieto spoločnosti nejaký čas dlžné. Vážnym argumentom z ich znaleckej skúsenosti je, keďže sa jedná o súkromné spoločnosti, je veľmi zložité alebo málo pravdepodobné predpokladať, že zaplatili, alebo sa zaviazali zaplatiť 3,6 miliardy Sk za neexistujúci tovar. Museli by sme posúdiť pri konfrontácii s účtovnými dokladmi, či boli účtovne správne vystavené doklady od prvých spoločností v reťazci až po posledný článok v reťazci, ale kľúčovým problémom v ich skúmaní bolo, či faktúry s DPH, ktoré vystavovala prvá spoločnosť v poradí, druhá spoločnosť v poradí, je možno alebo nemožno uznať. Aj v prvej spoločnosti daňový úrad preskúmal, či to bol obchod zdaniteľný presne podľa § 8 zákona o DPH, preskúmal, či základom pre vyrubenie DPH boli zdaniteľné obchody a hodnota protiplnenia, ale na základe toho mohol vyrubiť DPH, keďže vyrubili DPH na výstupe, nemôžeme ani my pochybovať, že faktúry boli z pohľadu zákona o DPH vystavené správne a že odberateľ, t.j. spoločnosť v druhom a treťom rade v zmysle § 49 zákona o DPH mal právo to, čo mal na faktúre, to čo aj daňový úrad potvrdil, že existovalo, použiť ako odpočet. V systéme DPH je zložité hovoriť o výhodách, keďže DPH platí konečný spotrebiteľ a DPH len preteká cez príslušné články reťazca a z toho vzišiel záver, že sa považuje za nereálne. Nenašli sme dôkaz, aby bolo možné tvrdiť, že by niektorá zo skúmaných spoločností, vzhľadom na už uvedené, nepostupovala podľa § 49 zákona o DPH o práve na odpočet, kde sme ešte dodali naše skúsenosti. K skúmaniu dokladov o nákupe im neboli predložené nové doklady u spoločností prvých v reťazci, zdôrazňuje však, že to boli tie tovary, o ktorých sa z jednej strany hovorilo ako o neexistujúcich, čo rozhodnutia daňových úradov a konečné zaplatenie tých 3,6 miliardy Sk jednoznačne vyvracia a otázka nelegálnosti je právny pojem, z ich skúsenosti sú nelegálne tovary zákonom presne určené, ako drogy, zbrane atď. Všetky dôkazy, o ktorých sa zmienil, dokazujú, že ten tovar tam musel existovať, len nemal k dispozícii doklady z nákupu s DPH a doklady z nákupu bez DPH, lebo sa dá nakupovať oboma spôsobmi. V prípade DPH chápu nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti a keďže v otázkach sme sa zamerali na to, čo bolo predmetomaj tohto súdu medziiným, konštatovania, že Appriori a Alfa-Omega-AAX neoprávnene odpočítali DPH, keďže nechceme sa vyjadrovať k právnej kvalifikácii, musíme povedať, že podľa ich skúseností postupovali sme presne podľa zákona o DPH. Nemožno odpočet, ktorý urobili Appriori a Alfa-Omega- AAX považovať za neoprávnený. Keďže mali faktúry, ktoré tieto spoločnosti - prvé v reťazci, fakturovali na výstupe, o ktorých existencii tovaru rozhodli daňové úrady, že existuje, zistili z tvrdení daňových úradov, že podľa jednotlivých, tam boli rôznosti tých spoločností, že sa spravidla tieto dokumenty stratili, dokonca sa u niektorých uvádzalo, že boli ukradnuté, tak sme ich nemohli objektívne zanalyzovať".
K tomu znalec Ing. Ľ. Gdovin uviedol, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 1/2016, doplnkom č. 1 znaleckého posudku č. 1/2014 a po vypočutí si vyjadrenia znalca prof. Halušku na dnešnom hlavnom pojednávaní, trvá na svojom znaleckom posudku a jeho doplnku a tiež na obsahu jeho výpovede na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, nechce nič na tom meniť.
V súvislosti so znaleckým dokazovaním najvyšší súd pripomína, že v zmysle § 143 ods. 1 Tr. por. orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku.
V danej veci bol najskôr do konania pribratý znalec Ing. Ľ. Gdovin, aj keď išlo o pomerne náročnú - zložitú (skutkovo i právne) a rozsiahlu vec, čo si vyžadovalo pribratie znaleckého ústavu. Z doterajšieho znaleckého dokazovania totiž vyplýva, že znalec Ing. Ľ. Gdovin nie všetky pre rozhodnutie potrebné skutočnosti dôsledne a v celom rozsahu objasnil. Navyše znalecký posudok a jeho doplnky vypracoval spôsobom, ktorý je súladný s postupom daňových úradov, čo je však v trestnom konaní neprípustné.
Trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania (písm. c/), alebo vo väčšom rozsahu (písm. d/). Podľa odseku 4 tohto ustanovenia odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že trestný čin skrátením dane a poistného je také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, v danom prípade daňový úrad - správca dane daň vôbec neurčí - nevyrubí, alebo dosiahne, že daň správcovi dane vôbec nezaplatí, alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je totiž špecifickou formou podvodného konania. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselne. Skrátením však nie je jej samotné neodvedenie alebo nezaplatenie už vyrubenej dane alebo poistného. Páchateľom aj spolupáchateľom trestného činu skrátenia dane môže byť nielen subjekt dane, ale ktokoľvek, kto svojím úmyselným konaním spôsobí, že zákonná daň nebola jemu alebo aj inému subjektu dane vymeraná buď vôbec, alebo nie v zákonnej miere a daň tak bola skrátená. Subjekt dane a subjekt trestného činu skrátenia dane nemusia byť totožné a nemožno preto zamieňať daňovú zodpovednosť (povinnosť zaplatiť daň) a trestnú zodpovednosť za skrátenie dane. U spolupáchateľstva tohto trestného činu je ľahostajné, či subjektom dane boli všetci spolupáchatelia alebo len niektorí z nich, alebo či subjektom dane bola osoba rozdielna od spolupáchateľov. Je tiež ľahostajné, či subjektom dane bol každý spolupáchateľ do celej výšky skrátenia dane alebo len do jej časti. Ku skráteniu dane môže dôjsť len do doby, než bola daň daňovým poplatníkom zaplatená. Ak bola daň správne vymeraná a daňovým poplatníkom zaplatená (jemu zrazená), nemožno vo vzťahu k takejto dani spáchať trestný čin skrátenia dane a poistného. Otázka, v akom rozsahu bola činom páchateľa skrátená daň, je pri trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák. otázkou viny. Preto súd rozhodujúci v trestnom konaní posudzuje túto otázku samostatne, a to aj v prípade, ak príslušný orgán o daňovej povinnosti i o výške dane už právoplatnerozhodol. Rozhodnutie tohto orgánu berie súd do úvahy a hodnotí ho pri svojom rozhodovaní rovnako ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Úmyselné konanie páchateľa, ktorým docieli, že mu daň nebola vôbec vymeraná, alebo mu bola vymeraná v nižšej čistke, je dokonaným trestným činom skrátenia dane podľa § 276 ods. 1 Tr. zák., ak bola daň skrátená v požadovanom rozsahu. Podanie daňového priznania obsahujúceho nesprávne údaje, na podklade ktorých by malo dôjsť k vymeraniu nižšej dane, je pokusom tohto trestného činu (§ 14 Tr. zák.), pokiaľ k vymeraniu nižšej dane nedošlo. Konanie spočívajúce v zabezpečovaní podkladov pre budúce nesprávne daňové priznanie, a to v úmysle skrátiť daň vo väčšom rozsahu, pokiaľ neuplynula lehota na podanie daňového priznania, alebo pokiaľ nebolo v tejto lehote daňové priznanie podané, treba považovať len za prípravu. Nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom skrátenia dane, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona. Podstata skrátenia dane v zmysle § 276 ods. 1 Tr. zák. spočíva v akomkoľvek úmyselnom konaní páchateľa, ktorým dosiahne, že mu príslušný štátny orgán daň vôbec nevymeria, alebo mu ju vymeria v nižšej ako zákonom určenej čiastke, pokiaľ bola skrátená v nie malom rozsahu. Skrátenie dane nie je však číre neodvedenie už vyrubenej dane.
V napadnutom rozsudku špecializovaného trestného súdu je preto nesprávna právna kvalifikácia ohľadne pomoci k pokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane a poistného, pričom z dôkazov zatiaľ nevyplýva s dostatočnou presvedčivosťou úmysel spáchať tento trestný čin. A to aj preto, že nie je dostatočne konkretizované akými daňovými dokladmi (faktúrami, daňovými priznaniami a ďalšími dokladmi s tým súvisiacimi), v ktorom období, u ktorých obchodných spoločností a ktorými konateľmi malo dôjsť ku skráteniu dane a poistného. Skutky bez tejto konkretizácie sú neidentifikovateľné a kedykoľvek zameniteľné, čo je najmä u daňových trestných činov neprípustné.
V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku v odsudzujúcej časti čiastočne pozmenil skutok (v obžalobe označený „A./") tak, že ide o konanie organizovanej skupiny, hoci spod tohto skutku obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23.06.2010, sp. zn. VII/1 Gv 8/07-429, oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. všetkých štrnástich obžalovaných, z ktorých 11-ti sa mali dopustiť týmto skutkom zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obžalovaní X. B., Q. S. a W. V. sa mali dopustiť týmto skutkom trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Napriek tomu, ale súd urobil záver, opäť bez dostatočných dôkazov, že obžalovaní (ktorí to popierali a ostatné dôkazy to bez akýchkoľvek pochybností nepreukazovali) konali ako členovia organizovanej skupiny. Za tohto stavu rozhodnutie súdu I. stupňa je predčasné, nakoľko neboli vykonané všetky dôkazy prichádzajúce do úvahy, najmä tie, ktoré obhajoba opakovane navrhovala a súd ich odmietol, hoci sám poukazuje na dôkaznú núdzu ohľadne účtovnej dokumentácie a objasnenia nákupu tovaru na začiatku reťazca. Ak sa dôkazná situácia nezmení, prípadne dôjde k objasneniu toku tovarov v prospech obžalovaných, môže dôjsť aj k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo vzťahu k obžalovaným.
V zmysle § 18 ods. 1 Tr. por. o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Podľa odseku 5, § 18 Tr. por. ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste.
Podľa § 21 ods. 1 Tr. por. na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
Zo spisu sa poddáva, že špecializovaný trestný súd po podaní obžaloby na hlavných pojednávaniach v trestnej veci 14-tich obžalovaných rozhodol o vylúčení niektorých obžalovaných z tejto trestnej veci a hlavné pojednávania vykonal, a to aj v neprítomnosti vylúčených obžalovaných a ich obhajcov, hoci bolivykonávané dôkazy. Následne spojil ich veci na spoločné konanie, hoci to zákon nedovoľuje, neboli podané samostatné obžaloby. Dochádza pritom aj k porušovaniu práva obvineného na obhajobu a súčasne je to aj v rozpore so zásadami ústnosti, bezprostrednosti a kontradiktórnosti, na čo poukázali aj obžalovaní. Náprava v podobe doručenia zvukových záznamov z hlavných pojednávaní a zápisníc o výsluchu obžalovaných, znalcov a svedkov nie je zákonná ani za situácie, že s tým obžalovaní a ich obhajcovia súhlasili. K porušeniu ich práv jednoznačne došlo a táto nezákonnosť sa premietla aj do napadnutého rozsudku.
Stalo sa tak uznesením zo 7.1.2013, kedy podľa § 21 ods. 1 Tr. por. bola trestná vec obžalovaných V. T., S. Z., Ing. J. T., Y. T. a W. T. vylúčená zo spoločnej veci obžalovaného M. T. a spol., sp. zn. BB-3 T 19/2010, na samostatné konanie pod sp. zn. BB- 3 T 1/2013, hoci obžalovaní Y. T. a W. T. boli prítomní na hlavnom pojednávaní 7.1.2013, ďalší traja obžalovaní sa naň nedostavili, nakoľko im nebolo doručené predvolanie na toto pojednávanie a z dôvodu práceneschopnosti sa naň nedostavil ani obhajca JUDr. Vladimír Lamačka. Hlavné pojednávanie sa však uskutočnilo a boli na ňom vypočutí prítomní obžalovaní. Následne na hlavnom pojednávaní 25.2.2013 uznesením podľa § 21 ods. 3 Tr. por. spojil trestnú vec týchto obžalovaných s trestnou vecou obžalovaného M. T. a spol. pod sp. zn. BB-3 T 19/2010, na spoločné konanie.
Uznesením zo 6.5.2013 podľa § 21 ods. 1 Tr. por. bola trestná vec obžalovaného Ing. J. R. vylúčená zo spoločnej veci obžalovaného M. T. a spol., sp. zn. BB-3 T 19/2010, na samostatné konanie pod sp. zn. BB-3 T 14/2013, nakoľko sa obžalovaný nedostavil na hlavné pojednávanie 6.5.2013 a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Dňa 7.5.2013 na neverejnom zasadnutí uznesením podľa § 21 ods. 3 Tr. por. spojil trestnú vec tohto obžalovaného s trestnou vecou obžalovaného M. T. a spol., sp. zn. BB-3 T 19/2010, na spoločné konanie. Obdobne uznesením zo 6.5.2013 vylúčil na samostatné konanie aj vec obžalovaných M. V. a W. V. pod sp. zn. BB-3 T 8/2013, z dôvodu, že sa títo obžalovaní nedostavili na hlavné pojednávanie 25. - 26.2.2013 a ani sa neospravedlnili. Obžalovaný M. V. namietal, že súdu riadne a včas zaslal lekársku správu, čím svoju neúčasť ospravedlnil. Napriek tomu bolo hlavné pojednávanie vykonané a bol vypočutý znalec, hoci po výsluchoch obžalovaných, mali byť vypočutí svedkovia podľa návrhu obžaloby, čo bolo odsúhlasené procesnými stranami. Lekárska správa, ktorú si vyžiadal súd, potvrdzuje, že tento obžalovaný bol práceneschopný od 20.2.2013 a hospitalizovaný od 21.2 do 7.3.2013. Na hlavnom pojednávaní 12.4.2013 uznesením bola trestná vec týchto obžalovaných spojená na spoločné konanie s trestnou vecou obžalovaného M. T. a spol. pod sp. zn. BB-3 T 19/2010. Zároveň obom obžalovaným boli odovzdané zvukové záznamy z hlavných pojednávaní 7.1.201X, 25. - 26.2.2013 a 18. - 20.3.2013, kópie výpovedí obžalovaných P. K. zo 17.4. a 25.7.2007 a jeho vyjadrenia k jeho prečítanej výpovedi, G. B. zo 17.4.2007 a Ing. I. R. zo 17.4.2007, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní 7.1.2013 a obžalovanému P. V. bola odovzdaná zápisnica o výsluchu obžalovaných V. V. zo 17.4.2007 a J. S. z 27.6.2007.
Napokon uznesením z 2.9.2013 podľa § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčil trestnú vec obžalovaného X. B. na samostatné konanie pod sp. zn. BB-3 T 27/2013, lebo sa bez ospravedlnenia nedostavil na hlavné pojednávanie 2.9.2013. Na neverejnom zasadnutí 4.10.2013 uznesením podľa § 21 ods. 3 Tr. por. spojil trestnú vec tohto obžalovaného s trestnou vecou obžalovaného M. T. a spol. pod sp. zn. BB-3 T 19/2010, na spoločné konanie.
Uvedené pochybenia si vyžadujú, aby súd I. stupňa zopakoval vykonanie všetkých dôkazov (najmä výsluchy obžalovaných a znalecké dokazovanie), pri ktorých vylúčení obžalovaní nemali možnosť uplatniť práva, ktoré im priznáva zákon. Rovnako je potrebné zopakovať dokazovanie ohľadne svedeckých výpovedí A. S. (č.l. 139-141, zv. 6.4), W. S. mladšieho (č.l. 144-149) a W. S. (č.l. 150- 153), pretože tieto výpovede boli prečítané na hlavnom pojednávaní 3.9.2013 bez súhlasu prokurátora a obžalovaných.
Podľa § 122 ods. 2 Tr. por. obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvineniezoslabujú, alebo vyvracajú a ponúknuť o nich dôkazy.
Podľa § 132 ods. 1 Tr. por. na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
Uvedené ustanovenia je potrebné aplikovať pri opätovnom vypočutí svedkov tak, že po zistení jeho pomeru k veci a stranám sa mu umožní, aby sa najskôr súvisle vyjadril k veci, čo mu je o nej známe a až potom odpovedal na otázky procesných strán. Vypočúvanie viacerých svedkov sa totiž vykonalo tak, že od samého počiatku odpovedali na otázky, čo je zo zákona neprípustné.
Taktiež je potrebné vyhovieť návrhom obhajoby na vypočutie svedkov, ktoré podávali včas a opakovane, lebo nimi sa má objasniť nadobudnutie tovaru v prvých spoločnostiach v reťazci, čo súd doposiaľ nemá zistené. Napokon súd bude musieť vypočuť svedkov, ktorých navrhol v obžalobe prokurátor a na ich vypočutí trvali obžalovaní.
Odvolací súd upozorňuje aj na to, že na hlavnom pojednávaní 7.1.2013 prítomným obžalovaným nebola daná možnosť vyjadriť sa k výpovedi obžalovaného W. K..
Špecializovaný trestný súd je povinný urobiť opatrenia vedúce k rozhodnutiu o sťažnostiach obžalovaných o uložení poriadkových pokút a o návrhoch obžalovaných týkajúcich sa zaistených vecí.
Nesprávne je aj rozhodnutie podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Správne tento subjekt nemal byť vôbec už v prípravnom konaní ako poškodený pripustený do konania, dokonca s nárokom na náhradu škody. Ak sa tak stalo chybou orgánov činných v trestnom konaní, v konaní pred súdom mal byť z tohto konania rozhodnutím senátu vylúčený. Najvyšší súd má za to, že v trestnom konaní, predmetom ktorého je prejednanie a rozhodovanie o daňových trestných činoch si nemôže postavenie poškodeného uplatňovať žiadny subjekt. Povinnosť doplatenia prípadných chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom, respektíve vrátenie nadmerných odpočtov vyplýva priamo zo zákona ako napríklad zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších zákonov (§ 56 a nasledujúce) účinný do 1. januára 2012 a o týchto povinnostiach výlučne rozhodujú iba daňové orgány. Nelogické a odporujúce je preto odkázanie takéhoto orgánu na občianske súdne konanie, ale je jeho poučovanie súdom o právach poškodeného, keď mu takéto procesné postavenie neprislúcha. Následok spôsobený daňovými trestnými činmi (uvedené v treťom diely, piatej hlave Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.) nie je škoda v zmysle § 124 - § 126 Tr. zák., ale skrátenie dane a poistného, resp. zadržanie a neodvedenie splatnej dane a poistného alebo uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, čo je možné súhrnne označiť ako daňový dlh.
Trestný poriadok v § 321 ods. 1 okrem iného ustanovuje, že odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
V ďalšom konaní bude špecializovaný trestný súd povinný zopakovať a doplniť dokazovanie v rozsahu, ako je uvedené vyššie, pripadne doplniť dokazovanie na podklade návrhov procesných strán, ak si to bude vyžadovať dôkazná situácia a bude to potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Pri ustálení skutkovej vety bude potrebné ju doplniť konkrétnymi číslami faktúr, daňovými priznaniami, ktoré budú k dispozícii a pritom dbať na to, aby bola zachovaná skutková totožnosť. Takto ustálený skutkový stav premietnutý do skutkovej vety, ak bude preukazovať vinu obžalovaných, je potrebné podradiť pod tú právnu kvalifikáciu daňového trestného činu, ktorá najdôslednejšie postihne zistené konanie. Ak dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností nepreukáže vinu obžalovaných, súd musí zvážiť ich oslobodenie.
Za daného stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.