6To/12/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obžalovaného W. A. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2016 v Bratislave prejednal odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 8. októbra 2014, sp. zn. BB-4T/35/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 8. októbra 2014, sp. zn. BB-4T/35/2014, rozhodol podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného W. A. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“), č. k. VII/2 Gv 191/13/1000-16, z 12. septembra 2014 podanú za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe v mesiaci január roku 2011, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky spolu s I. H. a R. R., ako hráči futbalového družstva FC I., pôsobiaceho v ligovej súťaži Slovenského futbalového zväzu, si dali sľúbiť cez sprostredkovateľa M. T. od I. Ž. finančnú hotovosť najmenej vo výške 12 000 eur ako úplatok za to, aby svojim konaním ovplyvnil výsledok prípravného futbalového zápasu W. Z. FC - FC I., uskutočneného dňa 1. februára 2011 s výsledkom 6 : 3 tak, aby bola zabezpečená výhra futbalovému družstvu W. Z. FC najmenej o dva góly a boli ním strelené najmenej štyri góly za účelom umožnenia úspešného tipovania a výhry zo stávkovej činnosti, pričom v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste po tom, ako I. H. prijal od I. Ž. a M. T. finančnú hotovosť najmenej vo výške 5 000 eur, prijal obvinený W. A. od neho prisľúbenú časť finančnej hotovosti v presne nezistenej výške,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní (č.l. 385) podal prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného vo výroku o vine, ktoré podaním z 13. októbra 2014 písomne odôvodnil. Poukázal na to, že súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por. pri hodnotení vykonaných dôkazov. Prokurátor zastáva názor, že svedok R. K. v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedol, že bol oslovený G., ktorý mu ponúkol 10 000 eur alebo 12 000 eur za ovplyvnenie zápasu. Ďalej uviedol, že potom svedok oslovil L., Q. a A.. Prokurátor má za to, že svedok R. K. odovzdal obžalovanému A. a Q. po zápase úplatok v súvislosti s prejednávaným zápasom, pričom o skutočnosti, že sú štyria na ovplyvnenie zápasu, informoval G. a L., ktorý to na hlavnom pojednávaní potvrdil.

Prokurátor poznamenal, že je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že svedok L. potvrdil, že mu svedok K. hovoril mená ďalších hráčov - Q. a A., ktorí sa mali zúčastniť ovplyvnenia zápasu hráčskym výkonom. Taktiež treba brať do úvahy okolnosť, že nebolo v možnostiach a ani schopnostiach len dvoch hráčov - K. a L. ovplyvniť zápas. Zdôraznil, že medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným R. K. bola dňa 3. októbra 2014 pod sp. zn. VII/2 Gv 171/14/1000, uzavretá dohoda o vine a treste, kde jedným zo skutkov, ktorých sa dohoda týkala, bol aj skutok (č. 5) týkajúci sa práve zápasu medzi W. Z. FC - FC I. ako aj na správu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „SFZ“) o ovplyvnenom zápase a ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Podľa názoru prokurátora, z vyššie uvedeného vyplýva, že špecializovaný trestný súd postupoval po vykonanom dokazovaní pri vytváraní si vnútorného presvedčenia nesprávne, pretože v tomto prípade, s ohľadom na ďalšie dôkazy, nebola vierohodnosť svedka K. žiadnym spôsobom znížená. Na záver uviedol, že výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní vyzneli jednoznačne, nakoľko z vykonaných dôkazov je možné vyvodiť nepochybný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/35/2014, z 8. októbra 2014 vo výroku o vine a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor zotrval na svojom vyššie uvedenom stanovisku a obhajca obžalovaného W. A. uviedol, že napadnuté rozhodnutie špecializovaného trestného súdu považuje za zákonné, nakoľko správne vyhodnotil vykonané dôkazy a navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora odmietol ako nedôvodné. Obžalovaný W. A. sa pripojil k prednesu svojho obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 ani na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Je nevyhnutné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej prezavinenie, konkrétne pre úmysel spôsobiť následok uvedený v zákone, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným.

Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a zároveň obžalovaný A. spáchanie žalovaného skutku poprel. Prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ výpoveď svedka K. vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keďže svedok K. neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, týkajúce sa odovzdania úplatku obžalovanému A., ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného.

V posudzovanom prípade okrem výpovede svedka K. neboli produkované žiadne ďalšie priame alebo nepriame dôkazy, ktoré by vo vzájomnej súvislosti s vyššie uvedenou svedeckou výpoveďou nespochybniteľným spôsobom preukázali, že sa vôbec skutok stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti podaného obžalobného návrhu. Preto súd postupoval správne, pokiaľ oslobodil obžalovaného W. A. spod obžaloby v súlade s ustanovením § 285 písm. a/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že svedok K. oslovil obžalovaného za účelom ovplyvnenia predmetného futbalového zápasu, avšak žiaden dôkaz neusvedčil obžalovaného z konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. októbra 2014 je potrebné uviesť, že najvyšší súd ju vyhodnotil ako nekonzistentnú, keď svedok K. uviedol, že po tom, ako ho kontaktoval G. (neuviedol, či telefonicky alebo osobne), ktorý mu ponúkol sumu 10 000 eur - 12 000 eur za ovplyvnenie výsledku predmetného zápasu, oslovil spoluhráča L. L. a asi aj spoluhráča Q. (č.l. 388 spisu). Ďalej uviedol, že peniaze prevzal od E. alebo G. a odovzdal ich hráčom (nešpecifikoval mená), ktorí tam boli zainteresovaní, avšak nebol o tom presvedčený.

Uvedené tvrdenie svedka nekorešponduje s jeho výpoveďou z prípravného konania zo dňa 18. novembra 2013, keď svedok K. po tom, ako sa s ním spojil G., oslovil L., ktorý bol jeho spoluhráčom a tento súhlasil s ovplyvnením zápasu. Uviedol, že si nepamätá, či sám alebo spolu s ním oslovili ďalších dvoch spoluhráčov, a to L. Q. a W. A., ktorí s návrhom súhlasili. Zároveň uviedol sumu 10 000 eur - 15 000 eur, ktorú si mali zainteresovaní hráči rozdeliť. Ďalej uviedol, že po odohratom zápase prijal peniaze od G. alebo E., asi v Bratislave a asi v ten deň alebo na druhý deň si rozdelil sumu, ktorej výšku nevedel presne uviesť, spolu s ostanými tromi hráčmi. Svedok K. nevedel presne uviesť sumu, ktorá mala pripadnúť obžalovanému za ovplyvnenie zápasu, ani neuviedol nikoho, kto bol prítomný pri údajnom vyplácaní peňazí pre obžalovaného, rovnako nevedel uviesť konkrétne, akým spôsobom mal obžalovaný ovplyvniť zápas (č.l. 193 - 195 vyšetrovacieho spisu).

Za účelom odstránenia rozporov na hlavnom pojednávaní dňa 8. októbra 2014 bola prečítaná skoršia výpoveď svedka K. z prípravného konania, ktorý k tomu uviedol, že sa mu zamieňa predmetný zápas v Maďarsku so zápasom Bohemians Praha a pokiaľ uviedol v prípravnom konaní, že... „ sám alebo obidvaja (s L.) oslovil(i) ďalších dvoch spoluhráčov Q. a A., tak si myslí, že to tak bolo...“.

Najvyšší súd poukazuje na to, že hoci svedok K. po nahliadnutí zostavy zo zápasu Z. - I. z č.l. 295 spisu zistil, že na ovplyvnení predmetného zápasu bol zainteresovaný aj W. A., nevedel sa presne vyjadriť k okolnostiam odovzdania úplatku obžalovanému, iba uviedol, že to bolo jedenkrát v súvislosti s prípravným zápasom v Maďarsku. Najvyšší súd mal z obsahu spisu za preukázané, že svedok K. nevedel verifikovať svoje tvrdenia vo vzťahu k obžalovanému a v rámci konfrontácie uskutočnenej medzi ním a obžalovaným na hlavnom pojednávaní z 8. októbra 2014 zotrvával na svojom vyjadrení, že výsledok zápasu v Maďarsku bol ovplyvnený a obžalovaný bol zainteresovaný na tomto zápase,nekonkretizoval však akým spôsobom, resp. či došlo k prevzatiu úplatku obžalovaným a ktoré osoby toho mali byť prípadne účastné.

Podľa názoru najvyššieho súdu, špecializovaný trestný súd sa dôsledne riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov, preto s ohľadom na vyššie uvedené nemožno prisvedčiť prokurátorovi, že vierohodnosť svedka K. nebola znížená, nakoľko jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní sa v podstatných okolnostiach odchýlila od výpovedí uskutočnených v rámci prípravného konania (viď tiež zápisnica o výsluchu obvineného zo 6. novembra 2013 na č.l. 270 vyšetrovacieho spisu) a rozpor nebolo možné odstrániť ani na hlavnom pojednávaní.

V konaní nebolo sporné, že R. K. v súvislosti s ovplyvnením zápasu oslovil aj obžalovaného A., na čo poukázal v odôvodnení svojho odvolania prokurátor. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správy SFZ. Uvedené potvrdil aj samotný obžalovaný pri konfrontácii so svedkom K. na hlavnom pojednávaní dňa 8. októbra 2014, zároveň však uviedol, že odmietol prijať úplatok a žiadnu sumu nezobral. Neobstojí preto bez ďalších dôkazov námietka prokurátora, že K. odovzdal obžalovanému a Q. po zápase úplatok v súvislosti s prejednaným zápasom, pretože v konaní nebolo preukázané, že by reálne došlo k prevzatiu úplatku obžalovaným. Najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, že svedok L. L. a aj svedok G. nemali žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný prijal úplatok za ovplyvnenie predmetného zápasu, mal najvyšší súd za preukázanú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov.

Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky tak, že ho zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.