6 To 11/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Pavla Tomana v trestnej veci obžalovaného JUDr. K. J. a spol. pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej už len
„Tr. zák.“) a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2012 o odvolaniach
obžalovaných JUDr. K. J., D. R., RNDr. M. V., Ing. J. Z. a prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej už len „ÚŠP GP SR“)
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 7. júna 2011, sp. zn.
PK - 1T 14/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v jeho odsudzujúcej časti, vo vzťahu k R. S. s použitím § 324
Tr. por., a v jeho oslobodzujúcej časti u obžalovaných JUDr. K. J., R. S., Ing. I. J., J. K.,
D. R., RNDr. A. V. a I. Z. pokiaľ ide o skutok 1/ obžaloby kvalifikovaný ako pokračovací
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,
ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu
v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 7. júna 2011, sp. zn.
PK - 1T 14/2009, boli obžalovaní JUDr. K. J., R. S., D. R. a RNDr. M. V. uznaní za vinných
zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
k § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok 1/) a Ing. J. Z. zo spáchania trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 (skutok
2/), a to na tom skutkovom základe, že
1/ v období od 11. októbra 1999 v sídle D. a na 12 pobočkách na Slovensku
obžalovaný RNDr. M. V. do konca mesiaca január 2001 a obžalovaní JUDr. K. J., R. S.
a D. R. do konca roka 2001, ako členovia štatutárneho orgánu - predstavenstva D.,
súc uzrozumení so zmenou legislatívy pre danú oblasť podnikania, pokračovali v poskytovaní
úverov a pôžičiek v rámci činnosti D. z návratných peňažných prostriedkov získaných
od iných osôb na základe verejnej výzvy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3, ods. 4 zákona
č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a poskytli s účasťou obžalovaného
RNDr. M. V. nie menej ako 150 úverov fyzickým a právnickým osobám v celkovej výške
61 431 349 Sk (2 039 147,20 €) so zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 6 307 431,50 Sk
(209 368,37 €), zostávajúci obžalovaní JUDr. K. J., R. S. a D. R. celkom nie menej
ako 250 úverov fyzickým a právnickým osobám v celkovej výške 94 812 326,90 Sk
(3 147 192,70 €) so zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 8 203 799,70 Sk (272 316,26 €),
ktoré však neboli uhradené v plnej výške, formou záložných úverov ďalej v období
od začiatku mesiaca máj 2001 do konca mesiaca máj 2002 formou splátkových úverov
a pôžičiek poskytli obžalovaní JUDr. K. J., R. S. a D. R. 290 - fyzickým a právnickým
osobám sumu v celkovej výške 20 694 300 Sk (686 924,92 €) so zmluvne dohodnutým
a vopred inkasovaným úrokom vo výške 3 212 745 Sk (106 643,60 €),
čím celkove formou úverov a pôžičiek poskytli s účasťou RNDr. M. V. sumu vo výške
61 431 349 Sk (2 039 147,20 €), zostávajúci obžalovaní JUDr. K. J., R. S. a D. R. sumu
vo výške 115 506 626,90 Sk (3 834 117,60 €) a z výnosov pôžičiek a úverov s účasťou RNDr. M. V. získali sumu 6 307 431,50 Sk (209 368,37 €), zostávajúci obžalovaní
JUDr. K. J., R. S. a D. R. získali celkove sumu 11 416 545 Sk (378 959,87 €)
2/ obžalovaný Ing. J. Z. dňa 14. júna 2002 v N. u člena predstavenstva D. I. J. navodil
dojem, že je oprávnený konať v mene D. a dal mu pokyn k výberu finančnej hotovosti
vo výške 1 000 000 Sk (33 193,92 €) na činnosť družstva, ktorý bol realizovaný I. J. z účtu D.
v Č., pobočka N., číslo X., celú sumu odovzdal pred budovou banky Ing. Z., ktorý si ponechal
pre vlastnú potrebu sumu 900 000 Sk (29 874,53 €) a dňa 17. júna 2002 bola suma
100 000 Sk (3 319,39 €) prijatá do pokladne D. na meno I. J..
Za to boli obžalovaní JUDr. K. J. a R. S. rovnako odsúdení podľa § 118 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/,
§ 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 4 rokov.
Obžalovaný D. R. bol podľa § 118 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
vo výmere 3 rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.).
Obžalovaný RNDr. M. V. bol podľa § 118 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
vo výmere 2 rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.).
A nakoniec obžalovaný Ing. J. Z. bol podľa § 250 ods. 4, § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. augusta 2003 odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003
zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 mu bol zároveň uložený
aj peňažný trest vo výmere 10 000 eur, pričom pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu
mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov (§ 54 ods. 3 Tr. zák.
účinného do 31. augusta 2003).
Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 súd zrušil výrok o treste
z rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. marca 2011, sp. zn. 7 To 43/2010 - 1392, v konaní
Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T 14/00, a to trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňažný trest vo výmere 10 000 eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov a všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vyššie citovaným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku došlo
súčasne k oslobodeniu obžalovaných JUDr. K. J., R. S., A. M., Ing. I. K., Ing. J. S.,
Mgr. V. B., Ing. I. J., J. K., D. R., RNDr. A. V., I. Z., A. S. a M. B. spod obžaloby,
a to konkrétne
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. (nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní) pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorý mali spáchať obžalovaní JUDr. K. J., R. S., Ing. I. J., J. K., D. R., RNDr. A. V., I. Z. tak,
že
ako členovia štatutárneho orgánu predstavenstva D. - D. (ďalej len D.), so sídlom v N.,
W. X., IČO: X., v období od 18. marca 1997 v sídle D. ako aj na jeho 12 pobočkách
na Slovensku, v úmysle vylákať od občanov finančné prostriedky, schválili prijímanie
vkladov od občanov, ktorí neboli členmi D., formou zmlúv o pôžičke s úmyslom
zhromažďovať finančné prostriedky s prísľubom výnosov vysoko prevyšujúcich rámec
bežných ziskov, k čomu používali v printových a elektronických médiách klamlivú reklamu,
čím občanov uvádzali do omylu, nakoľko si boli vedomí toho, že
- nie sú schopní zhodnotiť tieto vklady v rámci podnikania o dohodnutú výšku úrokov
z pôžičiek v dohodnutej výške,
- tieto časti vkladov, ktoré boli zhodnocované neprinášali dostatočný zisk na to,
aby mohli uhrádzať už splatné pohľadávky veriteľov, preto prijímali nové vklady od občanov,
aby z týchto zdrojov mohli plniť svoje povinnosti,
- týmto svojím konaním znižujú finančnú likviditu D., ktorá po dosiahnutí kritického
stavu nezabezpečí úhradu záväzkov všetkých veriteľov v dohodnutom termíne a rozsahu,
pričom v tomto konaní pokračovali až do 3. júna 2002 a spôsobili tak najmenej 1931
poškodeným osobám z evidovaných 5167 zmlúv o pôžičke škodu v sume najmenej 147 056 720,90 Sk a v prepočte na eurá v sume 488 138,88 €,
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. (nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní) pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorý
mali spáchať obžalovaní JUDr. K. J., R. S., A. M., Ing. I. K., Ing. J. S., Mgr. V. B. tak,
že
s M. F. s cieľom zakryť predchádzajúcu trestnú činnosť a s úmyslom zmocniť
sa zostávajúceho majetku D., ako aj príjmov z neho, po vzájomnej dohode postupovali takým
spôsobom, že
- na základe fiktívnej zmenky v hodnote 30 000 000 Kč, na ktorej bol uvedený
ako zmenečník I. a veriteľ M. P. - U., L. X., D. - L., IČO: X., ktorá bola postúpená bianko indosamentom na osobu M. F. a následne v prospech D. odkúpili na základe zmluvy
o prevode cenných papierov zo dňa 13. marca 2002 ďalšiu majetkovú účasť v D. v prospech
osoby M. F. a na základe takto získanej fiktívnej majetkovej účasti, ktorá pri hlasovaní
na členskej schôdzi predstavovala 30 000 hlasov, na zasadnutí členskej schôdze D., konanej
dňa 5. júna 2002 v J., zmenili štatutárny orgán - predstavenstvo D. a tak získali nad týmto
družstvom kontrolu a vplyv,
- následne JUDr. K. J., R. S., A. M., Ing. I. K., Ing. J. S. a M. F. v presne nezistený deň
v mesiaci máj 2002 v mene predstavenstva D. vytvorili fiktívny dlh v sume 75 000 000 Sk
v prepočte na eurá 24 895 543,90 € voči M. F. prostredníctvom fiktívnej zmenky v hodnote
120 000 000 Kč, ktorú od F. odkúpili za sumu 75 000 000 Sk v prepočte na eurá
24 895 543,90 € s úmyslom zmocniť sa spoločnosti F., ktorej vlastníkom bolo D.,
ako aj ďalšieho majetku D. nasledovným spôsobom:
- A. M. a Ing. I. K., ako členovia štatutárneho orgánu predstavenstva D. v N., na návrh
Ing. J. S. podpísali za D. s M. F. Zmluvu o prevode cenných papierov a jej dodatok č. 1
zo dňa 6. júna 2002, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k zmenke v hodnote
120 000 000 Kč, na ktorej bol uvedený ako zmenečník I. a veriteľ M. P. - U., L. X.,
X. D. - L., IČO: X. v prospech D. za kúpnu cenu 75 000 000 Sk, v prepočte na eurá
24 895 543,90 € s vedomím, že predmetná zmenka je fiktívna,
- následne v B. bola dňa 31. júla 2002 uzavretá Kúpna zmluva medzi spoločnosťou F.,
a.s., v zastúpení JUDr. K. J. a R. S. a spoločnosťou T., s.r.o. v zastúpení Mgr. V. B., ktorej
predmetom bol predaj nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. X., k.ú. B., Správa katastra
B., ktorej vlastníkom bola spoločnosť F., a.s. a na základe ktorej došlo k predaju predmetnej
nehnuteľnosti spoločnosti T., s.r.o. za kúpnu cenu 5 500 000 Sk, v prepočte na eurá
182 566 55 €, a hoci v predmetnej kúpnej zmluve bol uvedený spôsob platby v hotovosti
pri podpise zmluvy, k tejto platbe nedošlo, nakoľko po vzájomnej dohode medzi Ing. J. S.,
JUDr. K. J., R. S., A. M., Ing. I. K. a Mgr. V. B., táto mala byť zahrnutá do kúpnej ceny
45 000 000 Sk v prepočte na eurá 1 493 726,30 €, ktorou mala následne spoločnosť T., s.r.o.
po vzájomnej dohode vyššie uvedených osôb odkúpiť akcie spoločnosti F., a.s., ktorých
vlastníkom bolo D.,
- zároveň na návrh Ing. J. S. v B. dňa 31. júla 2002 bola uzavretá fiktívna zmluva
o odplatnom postúpení pohľadávky a jej dodatok č. 1 medzi spoločnosťou T., s.r.o. B., D.
č. X., v zastúpení Mgr. V. B. a M. F., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie fiktívnej
pohľadávky M. F. za kúpnu cenu 15 000 000 Sk, v prepočte na eurá 497 908,78 €, ktorá nikdy
nebola uhradená, pričom fiktívna pohľadávka, ktorá bola predmetom tejto zmluvy mala
vzniknúť M. F. na základe neuhradenia kúpnej ceny D. z vyššie uvedeného fiktívneho
prevodu zmenky v hodnote 120 000 000 Kč,
- následne v N. dňa 5. augusta 2002 A. M. a Ing. I. K., ako zástupcovia D. uzavreli
so spoločnosťou T., s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo odkúpenie 100% akcií
spoločnosti F., a.s. so sídlom v N., W. č. X., ktorej vlastníkom bolo D., t.j. 900 akcií
v nominálnej hodnote 56 393 Sk, v prepočte na eurá 1 871,90 € v celkovej sume
50 753 700 Sk, v prepočte na eurá 1 684 714,20 €, ako aj neoprávnené odkúpenie pohľadávok
D. voči klientom D. vo výške 11 000 000 Sk, v prepočte na eurá 565 133,10 €, v ktorej bola
stanovená kúpna cena za tento majetok v celkovej výške 45 000 000 Sk, v prepočte na eurá
1 493 726,30 €,
- na základe fiktívneho zápočtu pohľadávky, uzatvorenému v N. 6. augusta 2002
a fiktívneho akceptovania záväzku M. F., ktorý mal voči D. a ktorý prešiel na spoločnosť T.,
s.r.o., došlo medzi spoločnosťou T., s.r.o. v zastúpení Mgr. V. B. a D. v zastúpení A. M.
a Ing. I. K., k fiktívnemu započítaniu pohľadávok veriteľa spoločnosti T., s.r.o. a dlžníka D.,
čím uvedeným konaním Ing. J. S., A. M., Ing. I. K., JUDr. K. J., R. S., Mgr. V. B. a M. F.
spôsobili D. škodu prevodom akcií spoločnosti F., a.s. N., ktorej bolo vlastníkom D., vo výške 50 753 700 Sk, v prepočte na eurá 1 684 714,20 € a prevodom pohľadávok D. vo výške
11 000 000 Sk, v prepočte na eurá 365 133,10 €,
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. (nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní)
pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin neoprávneného podnikania
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorý mali spáchať
obžalovaní Ing. I. J., J. K., RNDr. A. V., I. Z., A. S., M. B. tak, že
ako členovia štatutárneho orgánu - predstavenstva D., v období od mesiaca apríl 1997
do mesiaca január 2002 v sídle D. a na 12 pobočkách na Slovensku bez povolenia Národnej
banky Slovenska v rozpore s ustanovením § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb.
o bankách v znení neskorších predpisov i v rozpore so svojím živnostenským oprávnením a rozsahom podnikania, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu B., poskytli
z prijatých pôžičiek od občanov minimálne 781 úverov fyzickým a právnickým osobám, z
ktorých nie všetci boli členovia D., v celkovej výške minimálne 177 131 680 Sk, v prepočte
na eurá 5 879 694,60 €, teda neoprávnene vo veľkom rozsahu vykonávali zárobkové
podnikanie sústavne v úmysle získať pre seba prospech veľkého rozsahu, pričom z výnosov
z pôžičiek získali prospech veľkého rozsahu vo výške najmenej 95 403 546 Sk, v prepočte na
eurá 3 200 011,10 €,
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. (nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný)
pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať obžalovaný JUDr. K. J. tak, že
s Ing. J. Z. dňa 14. júna 2002 v N. presvedčili člena predstavenstva D. I. J., nar. X.,
aby dňa 14. júna 2002 v N. na príkaz Ing. J. Z. vykonal výber finančnej hotovosti v sume
1 000 000 Sk, v prepočte na eurá 33 193,92 € z účtu D. č. X., vedenom v Č., a.s. B., pobočka
N. s vedomím, že Ing. J. Z. a JUDr. K. J. sú tichými spoločníkmi D., teda môžu konať za D.
napriek tomu, že v tom čase neboli členmi predstavenstva D., pričom následne po výbere tejto
finančnej hotovosti odovzdal v N. pred budovou Č., pobočka N. Ing. J. Z. sumu 900 000 Sk,
v prepočte na eurá 29 874,53 €, ktoré od neho tento prevzal za prítomnosti JUDr. K. J.,
čím uvedeným konaním JUDr. K. J. a Ing. J. Z. spôsobili D. škodu vo výške 900 000 Sk,
v prepočte na eurá 29 874,53 €, keď sumu 100 000 Sk, v prepočte na eurá 3 319,39 €, dňa
17. júna 2002 odovzdal I. J. do pokladne D..
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania obžalovaní JUDr. K. J., D. R.,
RNDr. M. V. (proti odsudzujúcemu výroku týkajúceho sa skutku uvedeného pod bodom 1/)
a Ing. J. Z. (proti odsudzujúcemu výroku týkajúceho sa skutku uvedeného pod bodom 2/),
ako i prokurátor ÚŠP GP SR (vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku týkajúceho sa skutku 1/
obžaloby kvalifikovaného ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorý mali spáchať obžalovaní
JUDr. K. J., R. S., Ing. I. J., J. K., D. R., RNDr. A. V., I. Z.). V nenapadnutej časti sa stal
prvostupňový rozsudok právoplatným.
Obžalovaný JUDr. K. J. v písomnom odôvodnení podaného odvolania uviedol,
že záver súdu o naplnení znakov skutkovej podstaty príslušného trestného činu nepovažuje
v danom prípade za správny. V prvom rade tu podľa neho nepochybne ide o odsúdenie právnickej osoby a na strane druhej nie je pravdou, že by obžalovaní bez povolenia pôsobili
ako banka, nakoľko D. - tak ako bolo preukázané - v súlade so živnosťou schválenou
živnostenským úradom a zapísanou v obchodnom registri poskytovalo služby ako záložňa.
Čo sa týka potom ustáleného rozsahu údajného neoprávneného podnikania, tak tento taktiež
nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Výpočty sú založené len na domnienkach súdu
a číselné údaje sú viac-menej nepreskúmateľné. V neposlednom rade si však súd v tomto
smere vypomáha i neprípustným dôkazom, a to znaleckým posudkom Ing. Š..
Z vyššie uvedených dôvodov preto obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 319
Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. aby sám
rozsudkom rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodí.
Čo sa týka písomného zdôvodnenia odvolania D. R., tak z tohto je zrejmé,
že obžalovaný nesúhlasí predovšetkým s tým záverom súdu prvého stupňa, že by jeho
konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávnené
podnikania (absentuje tu podľa neho tak objektívna stránka, ako i úmysel). Vo vzťahu
k subjektívnej stránke poznamenal, že pokiaľ mu aj predstavenstvo uložilo preveriť možnosti
inzercie v budúcom roku s ohľadom na súčasnú legislatívu s právnikmi, on uvedenú otázku
so žiadnym právnikom neriešil. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že ak ustanovenia § 2 ods. 3,
ods. 4 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení od 11. októbra 1999 pri poskytovaní úverov
a pôžičiek v rámci podnikateľskej alebo inej činnosti zakazovali tieto úvery a pôžičky
poskytovať z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe
verejnej výzvy, tak potom v prípade, že by inzercia vykonávaná družstvom
od 11. októbra 1999 spĺňala náležitosti takejto verejnej výzvy, by bolo nevyhnutné z účtovníctva mať za preukázané, koľko prostriedkov získaných od toho času bolo
pretransformovaných do pôžičiek a úverov. Z napadnutého rozsudku však vôbec nie je zrejmý
zdroj finančných prostriedkov, z ktorých boli tieto úvery a pôžičky zo strany D. poskytnuté.
A napokon čo sa týka aj samotného preverenia možnosti inzercie z roku 1999,
tak toto v žiadnom prípade nemohlo viesť k zisteniam o jej nezákonnosti, nakoľko uvedený
záver bol relevantný až s ohľadom na neskoršie ustanovenia zákona č. 566/2001 Z.z.
(účinnosť od 1. januára 2002).
Ak by sa ale odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenými obhajobnými tvrdeniami,
má obžalovaný za to, že rozhodnutie je treba považovať predčasné, keďže sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V tomto smere poukázal pritom v prvom rade na znalecký posudok v odbore ekonomika - podnikanie,
odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, finančníctvo, vypracovaný Ing. M. Š., ktorý podľa jeho
názoru nie je použiteľný v danom konaní ako dôkaz získaný zákonným postupom. Menovaný
znalec nebol oprávnený vypracovať takýto znalecký posudok s poukazom na úlohu týkajúcu
sa stanovenia všeobecnej hodnoty majetku obchodnej spoločnosti (tú môže stanoviť iba
znalec - právnická osoba alebo znalecká organizácia), jeho vyjadrenie z 13. augusta 2008
nespĺňa náležitosti dodatku k znaleckému posudku, napriek povinnosti vykonávať znaleckú
činnosť osobne pri práci využil svojich teamových spolupracovníkov, nemal k dispozícii
všetky doklady týkajúce sa činnosti D., no najmä v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní
nebol tento znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo
(bol zapísaný v odvetví kontroling). Taktiež pokiaľ ide o skutočnú výšku vlastných zdrojov,
tak táto by sa vzhľadom na špecifický charakter zapisovania základného imania družstva dala
ustáliť len z účtovníctva družstva a nie ako to uvádza Národná banka Slovenska vo svojom
stanovisku. Je však potrebné zohľadniť aj ďalšie osobitosti družstva, spočívajúce
o.i. aj v možnosti poskytovať úvery, pôžičky a pod. svojim členom, resp. členom svojich
orgánov.
Na základe uvedeného preto obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil
a jeho podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil (§ 322 ods. 3 Tr. por.), príp. vec vrátil
Špecializovaného trestnému súdu v Pezinku na opätovné prejednanie a rozhodnutie (§ 322 ods. 1 Tr. por.).
Obžalovaný RNDr. M. V. v písomnom odôvodnení namietal, že on sa žiadneho
skutku, kladeného mu za vinu nedopustil a že obžaloba je minimálne vo vzťahu k jeho osobe
absolútne neodôvodnená a nepodložená. V prípade, ak je štatutárnym orgánom družstva
kolektívny orgán - predstavenstvo, jeho jednotliví členovia nemôžu byť trestne zodpovední
za prípadné konanie družstva ako celku resp. predstavenstva. Trestného činu sa totiž môže
dopustiť iba fyzická osoba. On sa ho teda mohol dopustiť iba v prípade, že by úverové
zmluvy podpísal sám alebo na základe jeho plnomocenstva niektorý zo zamestnancov,
pričom žiadna takáto zmluva neexistuje. Ako nedostatok obžaloby vidí i to, že v nej
nie je uvedené, koľko zmlúv a v akom objeme bolo uzatvorených s členmi D. a koľko
s nečlenmi. Ďalšou podľa neho podstatnou skutočnosťou je tiež fakt, že spoločnosť D.
nepôsobila ako banka, ale vykonávala činnosť družstva (t.j. nepotreboval ani na svoju činnosť
ani povolenie NBS). Pôžičky boli prijímané a poskytované v rozsahu predmetu jeho podnikania na základe živnosti „Záložňa“. Čo sa týka potom hlavného dôkazu obžaloby,
ktorým je znalecký posudok Ing. M. Š., PhD., tak tento je podľa jeho názoru nepresný
a vypracovaný z neúplných podkladov. Samotný znalec je voči obžalovaným zaujatý a navyše v čase výsluchu už ani nebol znalcom tak, ako to vyžaduje zákon. A napokon obžalovaný
upozornil i na absentujúcu subjektívnu stránku trestného činu, keďže nekonal s úmyslom.
Z dôvodov uvedených je preto podľa neho potrebné v danom prípade postupovať
v zmysle zásady in dubio pro reo, napadnutý rozsudok v časti výroku o vine a treste
týkajúcom sa jeho osoby zrušiť a v celom rozsahu ho podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
spod obžaloby oslobodiť.
A napokon podané odvolanie písomne zdôvodnil i obžalovaný Ing. J. Z.. Tento pritom
poukázal najmä na svedeckú výpoveď J., z ktorej je podľa jeho názoru zrejmé, že menovaný
svedok musel vedieť o tom, že on nie je vo vedení spoločnosti a teda nemá ani žiadne
dispozičné práva. Tiež z nej vyplýva, že to bol obž. JUDr. J., ktorý pripravoval všetky
podklady potrebné pre výber uvedenej sumy. Dokonca po výbere mali následne všetci traja
ísť do reštaurácie, kde J. videl ako on aj spolu s JUDr. J. prepočítavajú peniaze, no kto z nich
koľko zobral uviesť nevedel. Súd sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal a tiež
sa nevysporiadal ani s tým, že tento svedok bol v minulosti stíhaný pre incidenty so zbraňou
a že bol aj v čase výpovedí pred OČTK liečený na duševnú chorobu s progresívnym
postupom. Z uvedeného dôvodu obžalovaný žiadal i o komplexný znalecký posudok na jeho
osobu. Čo sa týka rozporov medzi výpoveďou menovaného svedka z prípravného konania
a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, tak tieto neboli súdom odstraňované žiadnym
spôsobom a v odôvodnení napadnutého rozsudku boli bez bližšieho vysvetlenia použité len tie
jeho tvrdenia, ktoré ho nasvedčovali jeho vine. Rozpory sú však aj medzi tvrdeniami svedka
J. a obv. JUDr. J., pričom tieto sú také značné, že nie je možné jednoznačne ustáliť,
že sa trestného činu podvodu vôbec dopustil. Odhliadnuc od toho obžalovaný navyše
upozornil i na nesplnenie zákonných podmienok pri výsluchu J., a to tak v prípravnom
konaní, ako aj na súde, kde tento ako duševne chorá osoba mal mať minimálne právneho
zástupcu, ak nie ustanoveného opatrovníka. Pochybnosť ďalej existuje aj pokiaľ ide
o splnenie podmienok pre čítanie výpovede JUDr. J. z prípravného konania, nakoľko pri tejto
malo dôjsť k nedostatkom procesného charakteru.
Vzhľadom k hore uvedenému preto obžalovaný záverom žiadal napadnuté rozhodnutie
ako nezákonné, zmätočné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alt. ho pre nedostatok dôkazov spod obžaloby oslobodiť.
Okrem obžalovaných podal odvolanie i prokurátor ÚŠP GP SR, a to konkrétne len
vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku týkajúceho sa skutku 1/ obžaloby. Má za to, že súd
v danom smere neuviedol žiadne zdôvodnenie a len skonštatoval priebeh celého súdneho
konania. Jedným zo základných dôkazov, ktorý obvinených usvedčuje zo spáchania
žalovaného trestného činu (pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom) je pritom
znalecký posudok Ing. M. Š., PhD. Čo sa však týka menovaného znalca, tak tento nemal byť
na hlavnom pojednávaní zo strany súdu vypočutý ako znalec ohľadne ním vypracovaného
znaleckého posudku, pretože už v tom čase nespĺňal odborné kritéria znalca
v inkriminovanom odbore a odvetví, pre znalosti ktorého bol v prípravnom konaní pribratý
(mal byť do konania pribratý iný znalec na vypracovanie nového znaleckého posudku,
príp. znalecký ústav). Neobstojí to tvrdenie súdu, že v skutkovej vete obžaloby pod bodom 1/
až 3/ neboli uvádzané žiadne okolnosti, ktoré by bolo potrebné znalecky skúmať v súvislosti
s vedením účtovníctva. Je presvedčený o tom, že nový znalecký posudok bude z pohľadu
celej stíhanej trestnej činnosti usvedčujúcim dôkazom, a to najmä pokiaľ ide o skutok 1/
obžaloby.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky prvostupňové rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a súdu prikázal v tomto
smere opakovane vo veci konať a rozhodnúť.
Dňa 25. augusta 2011 bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené i písomné vyjadrenie obžalovaného Ing. I. J. k vyššie zmienenému odvolaniu prokurátora.
Ten prostredníctvom svojho advokáta uviedol, že aj napriek skutočnostiam uvádzaným
prokurátorom je preukázané, že on v orgánoch družstva D. pôsobil v období,
keď aktíva prevyšovali záväzky a bol teda presvedčený o tom, vklady bude možné vrátiť.
To, že spoločnosť v danom čase mala likvidné prostriedky vyplýva pritom nielen zo záverov
znalca, ale i zo súvahy družstva. Prvostupňový súd tak podľa neho správne vyhodnotil
zabezpečené a vykonané dôkazné prostriedky, z ktorých nevyplýva žiadna konkrétna
skutočnosť, dokazujúca naplnenie znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
Vzhľadom k tomu odvolaciemu súdu navrhol odvolanie prokurátora ako neúčelné
a nedôvodné zamietnuť.
Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
ani na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, možno prihliadať len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k takému záveru, že odvolania obžalovaných
ako i prokurátora sú čiastočne dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci
alebo právo obhajoby,
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však
odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 324 veta prvá Tr. por. ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd
v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému
alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy
aj v ich prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade upozorňuje na to, že tak ako
obžalovaní a prokurátor i on je toho názoru, že súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia,
pokiaľ vypočul Ing. M. Š., PhD. na hlavnom pojednávaní ako znalca k ním podanému
znaleckému posudku, hoci tento už medzitým stratil aprobáciu v príslušnom odvetví (v čase
hlavného pojednávania bol zapísaný ako znalec odvetvia kontroling, odbor ekonómia
a manažment). Takýto dôkaz je procesne nepoužiteľný.
Ing. Š. bol do konania pribratý uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej
polície Policajného zboru v Nitre zo 14. apríla 2003, ČVS: KÚV-93/OVEK-2002, ako znalec
v odbore ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, finančníctvo
(v tom čase ešte obžalovaným nebolo vznesené obvinenie), pričom vyžiadaný znalecký
posudok vypracoval k 23. decembru 2003. Dňa 20. apríla 2009 bola zo strany prokurátora
ÚŠP GP SR podaná obžaloba na Špeciálny súd v Pezinku a niekoľko mesiacov po jej podaní
bol vyššie menovaný znalec vymazaný z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo (konkrétne
dňa 7. októbra 2009). Nielen vo vzťahu k ním vypracovanému znaleckému posudku
ale i voči jeho osobe boli pritom zo strany obžalovaných prezentované viaceré výhrady
(prečítanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 268 ods. 2 Tr. por.
neprichádzalo do úvahy).
Čo sa týka vyššie zmieneného postupu prvostupňového súdu, tak tento nebol
podľa odvolacieho senátu správny tak s ohľadom na náležité posúdenie skutku 1/ napadnutého rozsudku ako i skutku, spod ktorého boli obžalovaní JUDr. K. J., R. S., Ing. I. J.,
J. K., D. R., RNDr. A. V. a I. Z. súdom prvého stupňa oslobodení (skutok 1/ obžaloby).
Vzhľadom na okolnosti a charakter žalovaných deliktov je treba považovať znalecký posudok z príslušného ekonomického odvetvia v danom prípade za jeden z hlavných dôkazov,
bez vykonania ktorého nie je možné zo strany súdu rozhodnúť. Znalecké skúmanie
tu má pritom význam nielen pokiaľ ide o zodpovedanie otázok odborného charakteru,
ale i v súvislosti s otázkou zavinenia.
Nie je možné sa stotožniť s tým tvrdením Špecializovaného trestného súdu,
že v prípade prvého z uvedených skutkov boli pre objasnenie potrebných skutočností
postačujúce závery znalca z odvetvia kontroling a rovnako tak nemožno súhlasiť ani s tým
jeho názorom, že v prípade druhého skutku nebolo potrebné sa vôbec oprieť o výsledky
znaleckého dokazovania.
V novom konaní bude teda potrebné vyššie popísané nedostatky napraviť,
a to ustanovením nového znalca, resp. znaleckej organizácie (s ohľadom na okruh položených
otázok a rozsah dokladov).
Pokiaľ ide potom o trestný čin neoprávneného podnikania, tak v tomto smere
poukazuje ďalej najvyšší súd na nasledovné:
Trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten,
kto neoprávnene vo väčšom rozsahu poskytuje služby alebo vykonáva výrobné
alebo iné zárobkové podnikanie.
V ustanovení § 118 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je uvedený ako kvalifikačný znak získanie
značného prospechu takýmto činom a v odseku 3 sa vyžaduje prospech veľkého rozsahu.
Podnikaním aj v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť sústavnú činnosť
vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Aby mohlo byť neoprávnené podnikanie posúdené ako trestný čin, je nevyhnutné,
aby bolo vykonávané vo väčšom rozsahu. Pri určení toho, čo je „väčší rozsah“ nie je však
možné vychádzať z výkladového pravidla uvedeného v § 89 ods. 13 Tr. zák. pre stanovenie
výšky škody. Ako podporné kritéria tu slúžia doba, po ktorú sa neoprávnené podnikanie
vykonávalo, rozsah takejto činnosti, jej objem, výška dosiahnutého majetkového prospechu,
cena použitého materiálu, cena pracovnej sily a pod.
Hoci je podnikanie zásadne vykonávané za účelom dosiahnutia zisku, neznamená
to - ako je zrejmé už aj z vyššie uvedenej citácie zákonného ustanovenia - že by pri naplnení
ostatných znakov tohto trestného činu nebolo možné postihnúť aj neoprávnené podnikanie,
ktoré je stratové. Nie konečný výsledok je teda rozhodujúci, ale cieľ činnosti.
Pokiaľ je však neoprávneným podnikaním získaný značný prospech, alebo prospech
veľkého rozsahu (tu už sa ust. § 89 ods. 13 Tr. zák. aplikuje), hrozí tu zo zákona vyššia trestná
sadzba. Prospechom tu pritom treba v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumieť čistý zisk
z podnikania. K jeho náležitému určeniu je potom vo väčšine prípadov nevyhnuté pribrať
znalca z príslušného ekonomického odboru.
Čo sa týka otázky totožnosti skutku, tak tu možno poznamenať, že medzi skutkom,
ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo výroku rozsudku, nemusí
byť úplná zhoda. Nesmie sa zmeniť len podstata skutku, ktorá je určovaná účasťou
obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok
porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Totožnosť
skutku bude potom zachovaná vtedy, ak bude zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania
alebo následku, prípadne ak budú oboje zhodné aspoň čiastočne (nielen teda pri úplnej zhode
konania a/alebo následku). Vyžaduje sa zhoda v podstatných okolnostiach.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné upozorniť tiež ďalej na to,
že podstatné z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty vyššie zmieneného trestného
činu v posudzovanom prípade je zistenie, či družstvo poskytovalo peňažné prostriedky
z vlastných zdrojov, alebo z návratných finančných prostriedkov získaných od iných osôb
na základe verejnej výzvy (§ 2 ods. 3, ods. 4 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších predpisov). Ak poskytovanie úverov (resp. záložných či splátkových pôžičiek)
bolo späté s prijímaním vkladov od verejnosti, potom tvrdenia obžalovaných, že uvedené
konanie prebiehalo v súlade s predmetom ich živnostenského oprávnenia treba považovať
za irelevantné.
A rovnako tak s ohľadom na obsah odvolania niektorých obžalovaných nedá
tunajšiemu súdu na tomto mieste nepodotknúť i tú skutočnosť, že keďže trestné právo Slovenskej republiky pozná len trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb, v prípade,
že neoprávneným spôsobom podnikala právnická osoba, je možné stíhať len fyzické osoby,
konajúce jej mene - v danej veci teda len členov štatutárneho orgánu družstva (viď k tomu
i § 90 ods. 2 Tr. zák.). U týchto je samozrejmé potrebné preukázať zavinenie.
A napokon nemožno v tejto súvislosti nepoukázať i na nie celkom „dôslednú„ prácu
orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ ide o ustálenie skutkových zistení v podanej
obžalobe.
Všetky uvedené skutočnosti bude pritom potrebné zobrať v novom konaní do úvahy.
Vo vzťahu k druhého odsudzujúcemu výroku prvostupňového rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním Ing. Z. nemá naproti tomu najvyšší súd v podstate žiadne výhrady.
Tu súd vykonal všetky potrebné dôkazy a s týmito sa potom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. aj náležite vysporiadal. Nebolo zistené tiež ani žiadne odvolateľom naznačené porušenie
zákona v súvislosti s výpoveďou obžalovaného JUDr. K. J. v prípravnom konaní, ktorá bola
následne v súlade § 258 ods. 4 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítaná (obžalovaný využil svoje právo nevypovedať). Vo vzťahu k danému skutku má význam výpoveď menovaného
zo 4. februára 2004, kedy síce nebol jeho obhajca JUDr. K. počas celého tohto úkonu
prítomný, no bol o ňom riadne vyrozumený a tiež obžalovaný bol na začiatku výsluchu
v súlade s § 33 Tr. por. vtedy účinného poučený o možnosti žiadať byť vypočutý len za účasti
svojho obhajcu. Ak sa tento rozhodol napriek neprítomnosti svojho advokáta dobrovoľne
o skutku vypovedať, nemožno hovoriť o žiadnom porušení jeho práv. Toto navyše ani sám
obžalovaný či jeho obhajca v danom konaní nenamietali.
Rovnako tak nemožno prisvedčiť ani tej výhrade odvolateľa, že svedok I. J. mal byť
podrobený opätovnému znaleckému skúmaniu jeho duševného stavu, tentokrát ale dvoma
znalcami. I on totiž považuje závery znaleckého posudku MUDr. T. Ď. v tomto ohľade
za dostatočné a výpoveď daného svedka aj s prihliadnutím na ne za vierohodnú.
V čom bol ale zistený nedostatok, je výrok o treste týkajúci sa Ing. Z., kde došlo
zo strany prvostupňového súdu k nesprávnej aplikácii ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. augusta 2003, nakoľko skutok z januára 1999, obžalobou kvalifikovaný
ako trestný čin vydierania, ktorého sa mal okrem iných dopustiť i vyššie menovaný
obžalovaný a za ktorý bol tento stíhaný pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T 14/00 (a následne pred odvolacím Krajským súdom v Nitre), a skutok stíhaný
v posudzovanom prípade neboli spáchané v súbehu. Ako totiž vyplýva z priloženého
spisového materiálu, sp. zn. 2T 14/00, Okresný súd Topoľčany svoj prvý odsudzujúci rozsudok v danej veci vyhlásil už v septembri roku 2000, a teda ešte pred spáchaním skutku
stíhaného v danom prípade (zo 14. júna 2002) - ide tu o tzv. nepravú recidívu.
Medzičasom však bolo voči Z. právoplatne skončené ďalšie trestné stíhanie,
a to odsúdením za spáchanie trestného činu hrubého nátlaku, za ktorý mu bol rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2011, sp. zn. 4T 4/2004, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2012, sp. zn. 4To 9/2011, uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Skutok bol v tomto prípade
spáchaný dňa 11. júna 2003. Uvedený spisový materiál si bude musieť Špecializovaný trestný
súd po vrátení veci mu na nové konanie zaobstarať, nakoľko tu už uloženie súhrnného trestu
do úvahy prichádza. Taktiež bude potrebné si vyžiadať i aktuálny odpis z registra trestov obžalovaného a skúmať, či prípadne neexistujú aj ďalšie odsúdenia, ktoré by mohli mať vplyv
na ukladanie súhrnného trestu.
Zároveň treba dodať, že v prípade tohto obžalovaného budú vzhľadom na rýchlosť
konania splnené podmienky na jeho vylúčenie zo spoločného konania v zmysle § 21 ods. 1
Tr. por. (navyše v súčasnej dobe nie sú splnené ani zákonné podmienky na vedenie
spoločného konania).
A napokon pokiaľ ide o prokurátorom napadnutý oslobodzujúci výrok prvostupňového
rozsudku, tak tu najvyšší súd poukazuje na nedostatočné odôvodnenie (§ 168 ods. 1 Tr. por.),
nedostatky vo vysporiadaní sa so všetkými potrebnými dôkazmi a z toho dôvodu aj následnú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia v danej časti. Aj so zreteľom na skôr uvedené nedostatky
je tento výrok zatiaľ predčasný, rovnako tak ako i odsudzujúci výrok týkajúci sa skutku
uvedeného pod 1/ rozsudku. V súvislosti s posledne uvedeným bude navyše potrebné pamätať
i na zásada zákazu reformatio in peius.
Z hore uvedených dôvodov teda Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania
obžalovaných ako i prokurátora považoval za čiastočne dôvodné, napadnuté rozhodnutie
zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. decembra 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová