6 To 10/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obžalovaného T. M., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2011 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného
T. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 28. júna 2011, sp. zn. BB-4 T 36/2010, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. M. a prokurátora
z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom
z 28. júna 2011, sp. zn. BB-4 T 36/2010, uznal obžalovaného T. M. za vinného
z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že :
1/ dňa 26. novembra 2008 v čase o 11.14 h v kancelárii č. X., nachádzajúcej
sa v budove O., v S. poskytol pracovníkovi uvedeného úradu J. J. presne nezistenú finančnú
hotovosť, ako úplatok za bezproblémové prijatie žiadosti o schválenie dovezeného
motorového vozidla zn. Alfa Romeo, registrovanej pod číslom spisu X. a s evidenčným
číslom X. a následné urýchlené spracovanie podkladov súvisiacich s vydaním rozhodnutia
o uvedenej žiadosti v súlade so zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách,
2/ dňa 28. novembra 2008 v čase o 10.05 h v kancelárii č. X., nachádzajúcej
sa v budove O., v S. poskytol pracovníkovi uvedeného úradu Bc. P. O. presne nezistenú
finančnú hotovosť, najmenej však 100 Sk (3,32 eur) ako úplatok za bezproblémové prijatie
žiadosti o schválenie dovezeného motorového vozidla zn. Opel Frontera, registrovanej
pod číslom spisu X. a s evidenčným číslom X. a následné urýchlené spracovanie podkladov
súvisiacich s vydaním rozhodnutia o uvedenej žiadosti v súlade so zákonom č. 725/2004 Z. z.
o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Za to mu špecializovaný trestný súd podľa 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38
ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300 €.
Pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný T. M. ako aj prokurátor včas odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný M. predovšetkým namietol
tú skutočnosť, že vina mu nebola preukázaná, súd mal aplikovať zásadu in dubio pro reo,
aj keď sa svedkovia doznali k prijatiu úplatku, urobili tak účelovo a ich vierohodnosť nebola
preukázaná ďalšími dôkazmi.
Navrhol preto, aby bol I. stupňový rozsudok zrušený v celom rozsahu.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, že odvolací súd mu uloží trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
2 roky, popr. primeraný peňažný trest, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane
mierny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania v zmysle § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že odvolania
obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.
Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy
na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto napokon
aj správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Z výpovede svedka J. J. na hlavnom pojednávaní (č. l. 162) je nesporné,
že od obžalovaného prijal úplatok, obdobne ako aj z výpovede svedka Bc. O. (č. l. 164 – 165).
Ich výpovediam zodpovedali aj záznamy ITP.
Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí podrobnejšie zhodnotil
zistený skutkový stav, pričom na jeho závery poukazuje.
Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku
napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný v súvislosti s obstaraním veci
všeobecného záujmu priamo odovzdal úplatok verejnému činiteľovi.
Preto správne postupoval Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica,
keď uznal obžalovaného vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák.
K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ
neuvádzané jeho obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými
sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už tunajší súd vo svojom podrobnom
odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia.
Výpovede citovaných svedkov, ktorí nemajú žiaden relevantný dôvod obžalovaného
krivo obviňovať, v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní mali iba nepodstatné
rozpory, ktoré boli odstraňované prvostupňovým súdom. Navyše ich výpovede
korešpondovali s vykonaným priestorovým záznamom a odposluchom, ktorého obsah naopak
obžalovaný nevedel adekvátne objasniť.
Ani skutočnosť, že samotní svedkovia boli trestne stíhaní nespochybňuje
ich výpovede, ktorými sa zároveň sami usvedčovali zo spáchania skutku. V dobe
ich usvedčujúcich výpovedí na hlavnom pojednávaní už mali schválenú dohodu o vine a treste, a teda nič by im nebránilo určitým spôsobom modifikovať svoju výpoveď v prospech
obžalovaného.
Za daného stavu odvolanie obžalovaného, ohľadom skutkových zistení považoval
odvolací súd za nedôvodné, pričom v podrobnostiach poukazuje aj na svoje predchádzajúce
odôvodnenie.
Taktiež prvostupňový súd nepochybil pri právnej kvalifikácii skutku
a ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktoré ukladal tak, aby zodpovedali kritériám
uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej
ako aj individuálnej prevencie.
Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy a najmä okolnosti prípadu, vrátane poskytnutej sumy.
V tejto súvislosti nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné aj vzhľadom
na tú okolnosť, že sa peňažný trest síce javí ako mierny, nie však výslovne neprimeraný,
aby ho bolo nutné odvolacím súdom sprísňovať.
Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie
obžalovaného ako aj prokurátora považoval za nedôvodné a v zmysle § 319 Tr. por.
ich obe zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. septembra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová