UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného S. W. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 12. marca 2014 v Bratislave, o odvolaní obvineného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 6. novembra 2013, sp. zn. BB - 3T 6/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obvineného S. W. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom zo 6. novembra 2013, sp. zn. BB - 3T 6/2013, podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine ako i výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 30. novembra 2012, sp. zn. 4T 54/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2013, sp. zn. 5To 29/2013, v časti týkajúcej sa obvineného S. W. a menovaného uznal vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.
Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ho za to odsúdil na úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Zároveň mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil i ochranný dohľad na dobu troch rokov s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o uplatnené nároky na náhradu škody, týmto bolo v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. čiastočne vyhovené, pričom niektorí poškodení buď so zvyškom svojho nároku (§ 288 ods. 2 Tr. por.) alebo s celým svojím nárokom odkázaní na občianske súdne konanie (§ 288 ods. 1 Tr. por.).
Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený S. W. 25. novembra 2013 vlastnoručne spísanéodvolanie (č.l. 14713 - 14714 spisu), z ktorého obsahu však kvôli jeho zmätočnosti a nezrozumiteľnosti vôbec nie je zrejmé, čo vlastne obvinený namieta (s poukazom na nižšie uvedeného sa tým nie je potrebné ani bližšie zaoberať). Záverom však navrhuje napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že podané odvolanie je nevyhnutné zamietnuť, keďže ho podala osoba, ktorá sa podania tohto opravného prostriedku predtým výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Tr. por.).
Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného 6. novembra 2013 je totiž zrejmé (č.l. 14681 spisu), že hneď po vyhlásení prvostupňového rozsudku sa obvinený S. W. po porade so svojím obhajcom výslovne vzdal podania odvolania, a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech („Vyhlásenému rozsudku a poučeniu som porozumel. Vzdávam sa práva podať odvolanie a nesúhlasím s tým, aby za mňa podali odvolanie na to oprávnené osoby“).
Keďže sa následne v lehote troch pracovných dní od vyhlásení rozsudku podania odvolania písomne vzdala aj prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 14688 spisu), postupoval Špecializovaný trestný súd v zmysle § 172 ods. 2 Tr. por. a vyhotovil len zjednodušený písomný rozsudok, neobsahujúci odôvodnenie.
Napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo výroku a vine a treste už 11. novembra 2013.
Z hore uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.