6Tdo/99/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 30. marca 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. M. pre pokračujúci trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To 133/2014, z 20. januára 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného W. M. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T 26/2014, z 24. septembra 2014 bol obvinený W. M. uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, v súbehu s trestným činom porušovanie domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 26. mája 2000 okolo 00.30 hod., po predchádzajúcej dohode s B. V. a O. K. (už právoplatne odsúdení), prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Opel Corsa, striebornej farby, nezisteného evidenčného čísla do obce A.. Pri roliach za dedinou vozidlo zaparkovali a pešo prišli k rodinnému domu č. XXX. Preliezli bránu na ohrade dvora, O. K. rozbil na verande okno a cez vzniknutý otvor vošiel dovnútra. Z vnútra verandy otvoril väčšie okno, cez ktoré preliezli do domu B. V. i W. M.. Na kuchynských dverách, ktoré boli zamknuté rozbili sklo a cez otvor vošli do kuchyne. Majiteľka domu 94 ročná Q. Z. sa zobudila a B. V. jej priložil k hlave mobilný telefón a po maďarsky jej povedal „mám pištoľ a keď nepovieš, kde máš peniaze, tak ťa zastrelím“. Q. Z. odpovedala, že peniaze nemá, ale v kredenci je peňaženka so všetkými jej peniazmi. O. K. vzal peňaženku z kredenca a všetci traja z domu odišli k zaparkovanému autu. Peniaze, ktoré boli v peňaženke si rozdelili. Q. Z. spôsobili krádežou škodu vo výške 82,98 Eur (2 500 Sk), poškodením domu spôsobili škodu 9,96 Eur (300 Sk),

2/ dňa 26. mája 2000 okolo 04.00 hod., po predchádzajúce dohode s B. V. a O. K. (už právoplatne odsúdení), prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Opel Corsa, striebornej farby, nezisteného evidenčného čísla z obce A. do obce E., pri bare „C.“ ho zaparkovali a pešo prišli k rodinnému domu č. XXX. Preliezli bránu na ohrade domu, O. K. vytrhol krídlo na malom okne, vliezol cez okno do domu a z vnútra otvoril uzamknuté vchodové dvere. Do domu potom vošli aj B. V. a W. M.. Všetci traja potom rozbili sklo na dverách obývacej izby, z vnútornej strany si dvere odomkli a vošli do spálne. Vlastník domu L. Y. (75 ročný) sa zobudil a zakričal na nich po maďarský „čo tu hľadáte, my nič nemáme“. B. V. prišiel k I. Y. (91 ročná), ktorá sa posadila na posteli, udrel ju po hlave a sotil do nej. W. M. začal udierať L. Y. bejzbalovou palicou po hlave a B. V. i O. K. prehľadali izby v dome. Vzali odtiaľ peňaženku, v ktorej bolo okolo 23,24 Eur (700 Sk) a obálku s peniazmi v sume 192,52 Eur (5 800 Sk). L. Y. spôsobili ľahký otras mozgu, roztrhnutie hornej pery; zranenie si vyžiadalo liečenie 7 dní. I. Y. spôsobili krádežou škodu 215,76 Eur (6 500 Sk), poškodením zariadenia domu spôsobili škodu 33,19 Eur (1 000 Sk).

Za to mu uložil podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa 39a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny (stredný stupeň stráženia). Súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T 5/2003, z 20. novembra 2003, právoplatného 20. novembra 2003 (za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, II. (druhá) nápravnovýchovná skupina ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie obvinený. Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí konanom 20. januára 2015 uznesením, sp. zn. 3To 133/2014, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal 30. júna 2015 dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/, písm. k/ Tr. por.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že v Maďarsku mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 a pol roka, ktorý vykonáva na území Slovenskej republiky. Až po eskorte na územie Slovenskej republiky sa dozvedel, že je trestne stíhaný za skutky z roku 2000. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané výsluchy spoluobžalovaných, svedkov a následne prečítané výpovede spoluobžalovaných, svedkov z prípravného konania, ktorých obsah počul prvýkrát. Následne bol k spisu pripojený spis, na základe ktorého boli O. K. a B. V. odsúdení za trestné činy, ktoré sa jemu kladú za vinu. Zo spisového materiálu následne zistil, že pri výsluchoch spoluobžalovaných a svedkov nebol prítomný jeho obhajca. Hore uvedeným konaním došlo porušeniu práva na obhajobu.

K ďalšiemu porušeniu práva na obhajobu došlo tým, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania boli konajúcimi súdmi zamietnuté.

Napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné, arbitrárne. Súdy sa v odôvodnení rozhodnutí nevysporiadali dostatočne s výpoveďami spoluobžalovaných a so zmenami v ich výpovediach. V ďalšej časti odôvodnenia rozoberá, ako mali byť výpovede svedkov vyhodnotené.

Poukazuje na výpovede spouobžalovaných na hlavnom pojednávaní, ktorí uviedli, že ich na miesto činu len priviezol, a preto ho nie je možné považovať za spolupáchateľa trestného činu lúpeže a v konaní nebol naplnený ani kvalifikačný znak „so zbraňou“. Namietal skutočnosť, že odtlačok prsta, ktorý sa uvádza v dôkazoch nemohol byť odobratý na mieste činu v A., poukazuje na výpoveď poškodených, ktorí uviedli, že na mieste činu boli dvaja páchatelia, prsteňe, ktoré boli v záložni a ktoré tam mal odovzdať, mu dal O. K..

V ďalšej časti dovolania namieta výšku uloženého trestu. Poukazuje na to, že súdy uložilispoluobžalovaným nižšie tresty a pri ukladaní trestu nebola braná do úvahy tá skutočnosť, aký trest mu bol uložený v Maďarsku.

Súd nebral do úvahy pri ukladaní trestu dĺžku trvania trestného konania, pretože tá vedie k zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť. Pri ukladaní trestu nebral do úvahy ani jeho vek a skutočnosť, že teraz je „úplne iný človekom“, akým bol v roku 2000, keď mal spáchať trestný čin. Pri ukladaní trestu súdy mali brať do úvahy všetky uvedené skutočnosti a mali pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 40 Trestného zákona.

Trestné stíhanie považuje za neprípustné aj z dôvodu premlčania trestného stíhania.

V doplnenom dovolaní z 28. októbra 2015 opätovne poukazoval na porušenie práva na obhajobu tým, že boli v konaní čítané výpovede svedkov, spoluobžalovaných. Tým má byť podľa obvineného naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Opätovne poukázal na to, že na mieste činu v obci A. sa nemohli nájsť odtlačky jeho dvoch prstov, pretože sa tam nenachádzal.

Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ trestného poriadku bol naplnený tým, že Trestný zákon č. 140/1961 Zb., podľa ktorého bol odsúdený nerozlišoval v ustanoveniach o súhrnnom treste medzi rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky a rozhodnutí iného štátu. Až v novom Trestnom zákone bol do ustanovení o súhrnnom treste prijatý odsek 3, a preto mu mal byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody aj vo vzťahu k trestu uloženom v Maďarsku.

Vyjadril názor, že zásadu špeciality, nie je možné obmedzovať len na prípad vydania za účelom trestného stíhania, ale treba ju analogicky aplikovať aj na prípad vydania za účelom výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na tú skutočnosť, že jeho záver potvrdzuje aj európsky dohovor o vydávaní. Považuje preto za neprípustné, aby bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, pretože je s poukazom na zásadu špeciality neprípustné.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný prokurátor v Galante vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že prípravné konanie a súdne konanie boli vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Rozhodnutie je zákonné a spravodlivé. Navrhol, aby najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odmietol dovolanie obvineného, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Podľa § 368 ods. 4 Trestného poriadku dovolanie nemá odkladný účinok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia o dovolaní zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por., § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a že dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Obvinený podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto bola splnená aj podmienka vyžadovaná ustanovením § 372 Tr. por., veta prvá.

Po preskúmaní spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je nedôvodné.

Podľa § 368 ods. 1 dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatného rozhodnutia a oprávneným osobám sa umožňuje namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 Tr. por. Dovolanie nie je tretím opravným prostriedkom. Nie je preto možné v dovolacom konaní domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Dovolacie dôvody nemôžu byť založené na tom, že obvinený nesúhlasí s tým, ako súd hodnotil dôkazy, aké skutkové zistenia z nich vyvodil, ako postupoval pri vykonávaní a hodnotení dôkazov.

Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyplýva, že na naplnenie dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Tr. por. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Zásada práva na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto je porušenie práva na obhajobu aj dôvodom na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

Namietané porušenie práva na obhajobu uvádzané v dovolaní nenapĺňa dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Čítanie výpovedí spoluobvinených bolo v súlade s ustanovením Trestného poriadku, pretože v skorších výpovediach spoluobvinených a výpoveďami na hlavnom pojednávaní boli podstatné rozpory. V súlade s Trestným poriadkom postupoval súd pri čítaní výpovedí poškodených, ktorí zomreli.

Nie je porušením práva na obhajobu, keď súd uznesením rozhodne, že zamieta návrhy na doplnenie dokazovania. Táto skutočnosť nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Dovolací dôvod nezakladá ani tú skutočnosť, že podľa obvineného rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, sú arbitrárne. Podľa ustanovenia § 371 ods. 7 Trestného poriadku dovolanie je neprípustné proti odôvodneniu rozhodnutí.

Skutočnosti uvádzané obvineným ohľadne toho, že on len doviezol spoluobvinených na miesto činu, a preto nemôže byť jeho konanie kvalifikované ako konanie spolupáchateľstvom a trestný čin nebol spáchaný zbraňou, sú vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Skutočnosti ohľadne odtlačkovprstov, prsteňov smerujú k skutkovým zisteniam, ktorými sa dovolací súd nemôže zaoberať.

Námietky obvineného smerujúce k uloženiu neprimerane prísneho trestu, nepoužitiu ustanovenia § 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, porovnanie so spoluobvinenými v tom smere, že im boli uložené nižšie tresty, nenapĺňajú žiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Trestný poriadok vo vzťahu k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ dva dovolacie dôvody. Uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody, ktorý zákon v ustanovení § 234 ods. 2 Tr. zák. pripúšťa a v zákonom stanovej trestnej sadzby.

K otázke dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v prípade nepoužitia § 40 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, tak isto nie je možné tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnej sadzby. Ide o ustanovenie fakultatívnej povahy a nepoužitie ustanovenia § 40 Tr. zák., nezakladá žiadny dovolací dôvod.

K námietke obvineného ohľadne premlčania trestného stíhania a neprípustnosti trestného stíhania Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide.

Skutky boli spáchané 26. mája 2000. W. M. bolo vznesené obvinenie 1. júna 2000. Z konštatovaného vyplýva, že námietka premlčania je irelevantná, a preto nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku.

K námietke, že zásada špeciality by sa mala vzťahovať aj na prípad vydania za účelom výkonu trestu odňatia slobody, a že obvinenému mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu v Maďarsku, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zásada špeciality sa vzťahuje len na trestné stíhanie. Obvinený nebol vydaný na trestné stíhanie, ale Slovenská republika prevzala W. M. na výkon trestu odňatia slobody. Zásada špeciality sa vzťahuje výlučne na trestné stíhanie, a preto nič nebránilo konajúcim súdom rozhodnúť vo veci. Slovenské súdy nemôžu v konaní rušiť rozhodnutia cudzích štátov a ukladať súhrnné tresty vo vzťahu k cudzím rozhodnutiam a nič na tom nemení skutočnosť, či predtým bola táto zásada zahrnutá do starého Trestného zákona alebo nie.

Z charakteru inštitútu uznania cudzieho rozhodnutia vyplýva, že nemožno uznaný cudzí rozsudok považovať za vydaný slovenským súdom. Slovenská republika iba akceptuje výrok o vine bez možnosti tento preskúmať a bez diskrečnej právomoci, a preto nie je možné vo vzťahu k nemu ukladať súhrnný trest.

S poukazom na konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.