6Tdo/83/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom 9. septembra 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. L., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4T/80/2012, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2017, sp. zn. 10To/36/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 20. júna 2016, sp. zn. 4T/80/2012, bol obvinený O. L. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

O. L. sa s X. J. st., ktorý prejavil záujem o kúpu rodinného domu č. XX v obci L. dohodol sa na tom, že uzavrie ako predávajúci písomnú kúpnu zmluvu s X. J. ml. ako kupujúcim, na základe ktorej za sumu 5.000 eur O. L. prevedie vlastnícke právo k rodinnému domu č. súp. XX v obci L. v podiele 1/1, teda O. L. ústne deklaroval, že je výlučný vlastník tohto domu, ešte pred uzavretím písomnej zmluvy O. L. prevzal sumu 5.000 eur v hotovosti od X. J. st., ktorému túto sumu pre tento účel poskytol jeho syn X. J. ml. a následne dňa 16. septembra 2011 uzavrel písomnú kúpnu zmluvu ako predávajúci s X. J., nar. XX. novembra XXXX ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu č. súp. XX zapísaný na LV č. XXX k. ú. L. v podiele 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1,00 euro, pričom neustále ústne ubezpečoval kupujúceho ako aj jeho otca X. J., nar. XX. V. XXXX, že kúpnou zmluvou nadobudnú vlastníctvo k celému domu, teda nielen k jednej polovici a následne O. L. na základe tejto kúpnej zmluvy podal Katastrálnemu úradu v Prešove, Správa katastra Medzilaborce návrh na vklad vlastníckeho práva, o ktorom Správa katastra Medzilaborce rozhodla tak, že rozhodnutím č. O. zo dňa 12. júna 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. júla 2012 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zastavené pre ťarchy viaznuce na prevádzanej nehnuteľnosti zapísané v časti „C" naliste vlastníctva č. XXX k. ú. L., čím svojím konaním spôsobil X. J., nar. XX. I. XXXX škodu vo výške 5.000,00 eur

Obvinenému bol za to podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. j), na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky, a to podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody poškodenému X. J. vo výške 5.000,00 eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený O. L.. Krajský súd v Prešove rozhodol o podanom odvolaní uznesením z 25. januára 2017 tak, že podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného O. L. zamietol.

Obvinený O. L. písomným podaním z 21. augusta 2019 (doručeným súdu prvého stupňa 7. novembra 2019) podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Antona Wagnera proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10To/36/2016, dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. d), e) a písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku obhajoba uvádza, že u obvineného O. L. bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, a to byť prítomný na pojednávaní dňa 20. júna 2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Toto hlavné pojednávanie sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti bez splnenia zákonných podmienok, a teda nemohol sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čím došlo k závažnému porušeniu jeho práva zúčastniť sa na konaní pred súdom. K dovolaciemu dôvodu podľa písm. e) uviedol, že zákonný sudca mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania vzhľadom na minulosť obvineného a veľmi blízky vzťah zákonného sudcu s ním. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa písm. i), konanie obvineného nemalo byť právne kvalifikované ako trestný čin, ale mali byť použité iné prostriedky netrestnej právnej normy, založené napríklad na princípe „Ultima ratio". Z týchto dôvodov navrhuje, aby bol rozsudok Okresného súdu Humenné v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2017, sp. zn. 10To/36/2016, zrušený a vec, aby bola prikázaná prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len,,prokurátor"). Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s návrhom dovolateľa, a preto najvyššiemu súdu navrhuje, aby tento dovolanie odmietol ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). V rámci plnenia tejto prieskumnej povinnosti zistil, že nebola splnená podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania síce využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o tomto bolo síce rozhodnuté, avšak nie v merite veci.

Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku: Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Jednou zo základných zákonných podmienok na podanie dovolania je podľa § 372 ods. 1 Trestnéhoporiadku zásada, že dovolanie možno podať len vtedy, ak oprávnená osoba využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Z charakteru dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, a zo zákonom ustanovených podmienok na jeho podanie, možno jednoznačne vyvodiť záver, že vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení sa pod pojmom, že bolo o riadnom opravnom prostriedku rozhodnuté, má na mysli prípad, keď odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní v merite veci. Rozhodne medzi tieto prípady, a teda ani za splnenie zákonnej podmienky na podanie dovolania v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku, nemožno považovať prípad, keď odvolanie proti prvostupňovému rozsudku je podané oneskorene a odvolací súd ho z tohto dôvodu zamietne podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku. V takomto prípade totiž odvolací súd nepreskúmava napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku a nerozhoduje v merite veci, čo v podstate znamená, že sa nezaoberá vôbec skutkovými a právnymi otázkami, alebo prípadnými pochybeniami napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré mu predchádzalo.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nebola splnená jedna zo základných podmienok na podanie dovolania uvedená v ustanovení § 372 ods. 1 Trestného poriadku, pretože obvinený O. L. síce využil svoje právo na podanie opravného prostriedku proti rozsudku prvostupňového súdu, tento však podal oneskorene. Preto bolo jeho odvolanie Krajským súdom v Prešove podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuté bez meritórneho preskúmania veci, čo však nemožno považovať za rozhodnutie o opravnom prostriedku pre potreby dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dovolanie obvineného O. L. podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol, pretože neboli splnené podmienky dovolania podľa § 372 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.