N a j v y š š í s ú d  

6 Tdo 83/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M.   L. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To 9/2011, z 19. apríla 2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T 138/2006, zo 16. decembra 2010 bol M. L. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21. marca 2006 v presne nezistenom čase od 13.20 hod. do 13.40 hod., v K. na K. ulici v budove autobusovej stanice odcudzil J. Š., nar. X., z vrecka kabáta mobilný telefón zn. Siemens neznámeho výrobného čísla a hnedú koženú peňaženku, v ktorej mal uloženú finančnú hotovosť v sume najmenej 400 Sk (13,28 €), občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca V., medzinárodnú platobnú kartu Maestro číslo X. vedenú vo V., a.s. B., čím spôsobil J. Š. škodu v sume najmenej 2 300 Sk (76,35 €).

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. súd uložil obvinenému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace. Na výkon uloženého trestu súd obvineného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť uhradiť J. Š., nar. X., škodu vo výške 54,44 €.

Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 1To 9/2011, z 19. apríla 2011 odvolanie obvineného M. L. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu druhostupňového súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Po výzve predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na odstránenie neúplnosti podaného dovolania z 18. januára 2013, obvinený v písomnom podaní z 31. januára 2013 uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že druhostupňový súd nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Do svojho rozhodnutia nekriticky prevzal závery z rozhodnutia okresného súdu vzťahujúce sa na skutkové zistenia i vinu obvineného a plne sa s nimi stotožnil. Tento nedostatok má v konečnom dôsledku za následok, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Došlo tým k porušeniu práva obvineného na dostatočnú jasnosť dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Porušenie tohto práva obvineného je zásadným porušením práva obvineného na obhajobu, ktoré predstavuje dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Na druhej strane dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech obvineného, podľa tvrdenia obvineného boli vykonané evidentne nezákonným spôsobom. Tieto dôkazy súdy prvého a druhého stupňa nesprávne vyhodnotili, nie však po obsahovej stránke, ale namieta nezákonnosť postupu k osobám vypovedajúcim, resp. k ich výpovediam. Tvrdí, že ich výpovede boli vyhodnotené evidentne diskriminačne, keďže ide o svedkov rómskeho pôvodu. Ide o svedkov: J. L., F. L., I. L..

V danom prípade uvedená skutočnosť je podľa názoru obvineného dôvodom dovolacím podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal, ale v inom zložení senátu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Komárne. V písomných dôvodoch uviedol, že obvinený namieta hodnotenie dôkazov, čo je neprípustné.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ nie je daný. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ prokurátor uviedol (diskriminačné hodnotenie výpovede, keďže ide o občanov rómov), že výpovede ako tendenčné boli hodnotené preto, že išlo z ich strany o blízky a príbuzenský vzťah. Tento argument nebol ale namietaný v odvolaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.).

Navrhol dovolanie zamietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia o dovolaní zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por., § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a že dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Obvinený podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto bola splnená aj podmienka vyžadovaná ustanovením § 372 Tr. por., veta prvá.

Po preskúmaní spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je nedôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatného rozhodnutia a oprávneným osobám sa umožňuje namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 Tr. por. Dovolanie nie je tretím opravným prostriedkom. Nie je preto možné v dovolacom konaní domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Dovolacie dôvody nemôžu byť založené na tom, že obvinený nesúhlasí s tým, ako súd hodnotil dôkazy, aké skutkové zistenia z nich vyvodil, ako postupoval pri vykonávaní a hodnotení dôkazov.

Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyplýva, že na naplnenie dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Obvinený v dovolaní síce konštatuje, že došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu, ale podľa obvineného porušením práva na obhajobu, je zlé vyhodnotenie dôkazov, neodstránenie rozporov vo výpovediach svedkov, zlý postup odvolacieho súdu, keď nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. a nekriticky prevzal závery z rozhodnutia prvostupňového súdu a vyhodnotenie, že vzhľadom na uvedené pochybenie je druhostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. Tieto skutočnosti, ako už bolo konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia, nie sú opodstatnenými dovolacími dôvodmi a už vôbec nezakladajú dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený len všeobecne hovorí o porušení práva na obhajobu bez uvedenia konkrétneho porušenia práva na obhajobu v predmetnej veci. Nie je preto daný v konaní dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený len všeobecne konštatuje, že dôkazy boli vykonané nezákonným spôsobom a výpovede svedkov J. a F. L. a I. L. vyhodnotil diskriminačné, keďže ide o svedkov rómskeho pôvodu. Dovolací súd nemôže prehodnocovať vykonanie dôkazov a vyhodnotiť ich podľa predstáv a názoru obvineného alebo jeho obhajcu. Ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por. hovorí o hodnotení dôkazov a rozlišuje, čo je dôkaz a dôkazný prostriedok v trestnom konaní. Súdy v konaní prihliadali len na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a tieto skutočnosti sú podstatné pre hodnotenie toho, či rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. Nie je preto naplnený ani dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Dovolanie obvineného nebolo dôvodné, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nedôvodné podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. marca 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.     predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová