6 Tdo 82/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí konanom 24. januára 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Š. F. a spol.

pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 221 ods. 1, ods. 4

písm. a/, 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného Š. F. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 18. januára 2012, sp. zn. 3To 38/2009, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Považskej

Bystrici z 20. januára 2009, sp. zn. 2T 163/2008, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Š. F. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Obvinený Š. F. s ďalším obvineným bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej

Bystrici z 20. januára 2009, sp. zn. 2T 163/2008, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/

Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

obžalovaný 1/ Š. F. ako konateľ a vedúci organizačnej zložky obchodnej spoločnosti

M., C., s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X., P. po predchádzajúcej

vzájomnej dohode s obžalovaným 2/ P. B. s cieľom neoprávneného výberu finančných

prostriedkov zo spoločnosti M., C., s.r.o. P. v presne nezistenom čase najneskôr

do 21. februára 2006 vypracovali a podpísali fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní

medzi záujemcom M., C., s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby, D.,

a sprostredkovateľom P. B.-A., H. X. s dátumom uzavretia zmluvy 22. apríla 2001, na základe

ktorej obžalovaný 2/ P. B. vystavil dňa 15. januára 2006 faktúru číslo X. na sumu

355 506,87 eur (10 710 000 Sk) a obžalovaný 1/ Š. F. zadal dňa 21. februára 2006 v pobočke

Č. v P. príkaz na úhradu tejto faktúry a týmto spôsobom neoprávnene z účtu spoločnosti M.,   C., s.r.o. číslo X. vedeného v Č. previedol na účet spoločnosti obžalovaného 2/ P. B.-A.

číslo X. vedeného v S. sumu 355 506,87 eur (10 710 000 Sk), čím spoločnosti M. C., s.r.o.

organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom P. X., P., spôsobil škodu vo výške

355 506,87 eur (10 710 000 Sk).  

Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov s tým, že pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).  

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad

na dobu 1 (jeden) rok.

Poškodenú stranu súd I. stupňa odkázal s ich nárokom na náhradu škody na konanie

o veciach občiansko - právnych.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. januára 2012, sp. zn. 3To 38/2009,

na podklade odvolania obvinených a poškodenej strany podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/,

ods. 3 Tr. por. zrušil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o treste obžalovaného B.

a uložil mu miernejší trest odňatia slobody.

Oboch obvinených zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške 355 506,87 eur.

Zároveň zamietol odvolanie obvineného Š. F..

Dňa 7. septembra 2012 podal obvinený F. prostredníctvom svojho obhajcu

na súde prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, kde tento namieta

uvedené rozhodnutia a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. a dňa

25. októbra 2012 doplnil dovolanie aj o dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Napokon deň pred neverejným zasadnutím dovolacieho súdu doplnil podané dovolanie

v tom smere, že síce prvostupňový súd síce svedkov riadne poučil pred ich výsluchom,

avšak títo začali vypovedať bez toho, že by výslovne uviedli, že nevyužívajú právo

na odopretie výpovede, v čom vidí porušenie zákona v zmysle dovolacieho dôvodu

podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

 

Pokiaľ ide o prvý uplatnený dovolací dôvod, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.), tak jeho

naplnenie vidí obvinený aj v tom, že súdy akceptovali nekvalitný znalecký posudok a jeho

návrh na doplnenie znaleckého posudku okresný súd odmietol.  

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol

obvinený v prvom rade tú skutočnosť, že súdmi zistený skutok nevykazuje ani jeden

z obligatórnych znakov stíhaného trestného činu.

Nesprávne právne posúdenie zisteného skutku je pritom dané podľa jeho názoru

aj v tom, že v celom trestnom konaní nebolo preukázané, že zmluva o sprostredkovaní nebola

fiktívna, o čom svedčia výpovede svedkov, ktorých cituje, hodnotí vykonané dokazovanie,

znalecký posudok, pričom poukázal na ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého môže

dovolací súd zasahovať aj do skutkových zistení.

Obvinený tiež upozornil na tú skutočnosť, že tak súd ako i orgány činné v trestnom

konaní odmietli či nevykonali dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu

bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10 a 12 Tr. por.), čoho dôsledkom bolo podľa jeho

názoru nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, resp. nesprávne použitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia.  

A na záver videl obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. por. i v tom, že oba vo veci konajúce súdy sa v napadnutých rozsudkoch nevysporiadali

s jeho obranou pri posudzovaní viny, vychádzali iba z dôkazov, ktoré svedčili v jeho

neprospech.

A napokon čo sa týka porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, a teda

dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak toto spočíva podľa obvineného

v tom, že súd ignoroval zásadu „in dubio pro reo“ a krajský súd vec nenaštudoval dôsledne

a preto rozhodol v jeho neprospech.  

Na záver dovolania obvinený žiada, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu v spojení s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

 

Dňa 26. októbra a 22. novembra 2012 bolo na príslušný prvostupňový súd doručené

i písomné vyjadrenie námestníka okresnej prokurátorky k predmetnému dovolaniu, z ktorého

obsahu je zrejmé, že tento sa s dôvodovou argumentáciou dovolateľa nestotožňuje.  

Predovšetkým má za to, že namietané hodnotenie dôkazov a neakceptovanie návrhu

na ďalšie znalecké dokazovanie a ďalších argumentov dovolateľa, sústreďujúcich

sa na dôkaznú a vyhodnocovaciu činnosť súdov, tak tieto podľa neho stoja mimo dovolacích

dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o skutkový stav veci tak, ako ho ustálil a zistil prvostupňový súd,

ako aj odvolací súd, tak tento nevykazuje žiadne nedostatky takého charakteru, ktoré

by dovoľovali spochybniť v tej nadväznosti prijaté právne závery súdov o vine obvineného.  

A ako uviedol v tejto súvislosti ďalej, žiadna skutočnosť uvádzaná dovolateľom

týkajúca sa nevyhovenia návrhom na vykonanie dôkazov alebo odstránenie rozporov

nenasvedčuje tomu, že by súdy vybočili zo zákonom vymedzeného priestoru dokazovania.

To isté pritom platí aj pre napádaný postup súdov týkajúci sa nepribratia ďalšieho znalca.  

Na záver upozornil námestník okresnej prokurátorky na tú skutočnosť, že obsah

konkrétnych námietok a právnych názorov dovolateľa smeruje len ku skutkovým zisteniam

súdov, revízia ktorých nie je s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v dovolacom konaní

možná. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú pritom podľa jeho názoru zistenému skutkovému

stavu veci a zákonu a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obvinenému Š. F.

považuje z toho dôvodu za zákonné a dôvodné.  

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje preto podané dovolanie podľa § 382 písm. c/

Tr. por. odmietnuť.

Zástupca poškodenej strany vo svojom vyjadrení, okrem totožných argumentov

uvedených vo vyjadrení prokurátora, poukázal na konanie obvinených, ktorí sa predovšetkým

snažia vyhnúť sa povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Obvinený mal počas celého konania

spolu s jeho obhajcom možnosť vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom, vrátane kladenia otázok

znalcovi. Zástupca poškodeného ďalej poukázal na charakter svedkov, na ktorých

sa v dovolaní poukazuje, vrátane kriminálnej minulosti, zdôraznil, že obvinený nemal   oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami nad 5 000 eur, spôsobená škoda trestnou

činnosťou predstavovala 2-3ročný zisk spoločnosti, ktorá vôbec nemala záujem

na uzatváranie takýchto sprostredkovateľských zmlúv. Ďalej hodnotí jednotlivé svedecké

výpovede, listinné dôkazy a jeho záverečný návrh je totožný s návrhom prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje

právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

 

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy

v danom prípade nesprávne vyhodnotili výpovede jednotlivých svedkov a listinných dôkazov,

tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu,

akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov,

resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového

charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené.

Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných

dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné

z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím

vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.

Tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné

konanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu

či nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por., tak ani v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu

opodstatnenosť námietok obvineného, pretože ako už aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav

tak, ako bol zo strany súdov nižších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide

potom o jeho právne posúdenie, tak toto je i podľa jeho názoru správne, keďže posudzovaný

skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

 

Opätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to,

aké dôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného

dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní

už nemá oprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu či daná zmluva bola fiktívnou,

ako je to konštatované v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom

súdu zvážiť akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10

Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje

za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.

Uvedené závery dovolacieho súdu možno použiť aj pri argumentácii o neexistencii

dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ktorý mal spočívať

v nezákonnom vykonaní znaleckého posudku, resp. neochote súdov vykonať ďalší znalecký

posudok. Dovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri pribratí, vypracovaní posudku

ani pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní.

Je taktiež zrejmé, že súd riadne poučil účastníkov konania a títo vypovedali

až po takomto poučení, navyše táto okolnosť bola obvinenému známa už počas konania

na súde 1. stupňa a nenamietal ju a to ani v odvolaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o ostatný uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie

práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu,

zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie

ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným

v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie,

uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných

záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež

k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutiu.

 

Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto

návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré

sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli

v predmetnej veci riadne zabezpečené.

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo, alebo sa obvinený

domnieva, že jeho vina nebola preukázaná bez pochybností a mal byť oslobodený.  

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. januára 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová